Adam Bžoch strana 2 z 3

Pod ľadom (Unter Eis) Fear Safe Places Into the Void Choreografické divadlo medzi činohrou a tancom (Choreografisches Theater zwischen Schauspiel und Tanz) Divadelný ústav prichádza s vydaním troch divadelných hier a dvoch prednášok popredného nemeckého režiséra a dramatika Falka Richtera, ktorý sa etabloval na divadelnej scéne nielen v rodnom Nemecku, ale aj v iných krajinách. Zborník obsahuje divadelné hry Fear, Pod ľadom (Unter Eis) a Safe Places a prednášky Into the Void a Choreografické divadlo medzi činohrou a tancom (Choreografisches Theater zwischen Schauspiel und Tanz). Z autorových hier prehovára veľká túžba po otvorení pojmu rodiny v súlade s dobou s novými modelmi spolunažívania. Zatiaľ čo odvšadiaľ zaznievajú hádky o tendencii obnovenej nacionalizácie Európy, je nesmierne dôležité ukazovať alternatívne obrazy, ktoré svedčia o živých vzťahoch, oslobodení od korzetu náboženských pravidiel, pričom štruktúra ich identít sa vyznačuje odpojením od národnosti. Divadlo musí vytvárať obrazy, ktoré túto slobodu nepredstavujú ako bremeno, ale ju v nadnárodnej Európe nabíjajú pozitívnou energiou. Hry sú hlasnou, zúrivou obhajobou slobodnej Európy mimo patriarchátu a nacionalizmu. (Tobias Schuster) Úvod napísal vedúci dramaturg viedenského divadla Schauspielhaus Wien, Tobias Schuster. Divadelné hry, prednášky a úvod z nemeckého originálu preložil Adam Bžoch.

Desaťročný Samuel prichádza na ostrov, aby tam so svojou rodinou strávil prázdninový týždeň. Ich pobyt sa však nezačína práve idylicky. Jeho brat si zlomí členok a on sa po príchode do ošetrovne zoznámi s jedenásťročným, výnimočne odvážnym dievčaťom. Jeho mama tu pracuje ako zdravotná sestra a dcéru od narodenia vychováva sama. Tess však túži spoznať vlastného otca a bez vedomia mamy vyhúta plán, ako ho dostať do ich prázdninovej chatky na ostrove. Samuel jej v tom pomáha, i keď má opačný problém: kým Tess túži po zblížení s otcom, on sa každý deň trénuje v tom, aby sa pripravil na stratu svojich blízkych, keď to raz príde. Vtipne vyrozprávaný príbeh vo vynikajúcom preklade Adama Bžocha, plný nákazlivej radosti o stratách a nálezoch a snahe nájsť si svoje miesto vo svete, zdôrazňuje dôležitosť rodinnej súdržnosti a priateľstva. Kniha dostala viacero významných knižných cien, ako Vlag en Wimpel, Flámska cena detskej poroty 2014, či LUCHS-Preis 2014 a jej filmová adaptácia zas získala prestížne ocenenia: špeciálnu cenu mládežníckej poroty Berlinale 2019, cenu diváka NYICFF (najväčší filmový festival pre deti a mládež v Severnej Amerike) a chorvátsku divácku cenu na festivale Kinokino 2019.

Amsterdam, píše sa rok 1654. Po náhlej smrti manžela sa mladá Catrijn rozhodne odísť z rodného mestečka a začne nový život ako gazdiná v rodine úspešného obchodníka. Amsterdam v tom čase prekvitá, zo zámorských výprav na Ďaleký východ sa do krajiny vracajú lode plné exotického bohatstva. Mladej vdove nebezpečne skríži cestu postava z minulosti a Catrijn utečie do Delftu. Tam svoj umelecký talent uplatní v rozvíjajúcej sa hrnčiarskej dielni, výrobky ktorej začínajú konkurovať drahému čínskemu porcelánu. No osud jej do života vstúpi znova, tentoraz v podobe morovej epidémie, a mladá žena sa musí rozhodnúť, či poslúchne rozum a zachráni sa, alebo srdce a ostane s mužom, za ktorého sa vydala.

Eldert Haman prichádza do limburského františkánskeho internátneho kláštora ako laický učiteľ nemčiny a neskôr pod nátlakom vstúpi do rádu. Učiteľ je svedkom psychického, fyzického a sexuálneho násilia, ktorého sa dopúšťajú mnísi na žiakoch, a nevie tomu zabrániť. Zároveň sa aj on stáva objektom šikanovania a ponižovania zo strany predstavených kláštora. Jeho hlavným protihráčom je Mansuetus, mních s fašistickou minulosťou, ktorý sa ho ako nepohodlného svedka pokúsi odstrániť. Holandsko-flámsky prozaik Jeroen Brouwers, enfant terrible súčasnej holandskej literatúry, pracoval ako novinár a knižný redaktor. Debutoval v roku 1967 a napísal niekoľko desiatok románov a zbierok esejí. Jeho najnovší román Drevo považuje holandská kritika za umelecký vrchol jeho tvorby.

Nizozemský kultúrny historik Johan Huizinga (1872-1945) sa preslávil najmä dvoma knihami, medievistickou prácou Jeseň stredoveku (1919) a kultúrnofilozofickou štúdiou Homo ludens (1938). Okrem toho je však aj autorom mnohých ďalších kníh a esejí z oblasti ranomoderných európskych dejín (napr. Erasmus, Kultúra Nizozemska v 17. storočí), z dejín USA (Človek a dav v Amerike, Amerika ako žije a myslí), z indickej literatúry (Vidušaka) a takisto kritických diel o úpadku modernej západnej civilizácie v 20. storočí (V tieňoch zajtrajška, Zhanobený svet). Vo všetkých týchto dielach sa prejavil nielen ako brilantný mysliteľ, ale aj ako skvelý literát. Súčasný výber jeho esejí približuje túto veľkú osobnosť európskej vzdelanosti prvej polovice minulého storočia ako vnímavého kultúrneho historika, ktorý mal nielen presné predstavy o základoch európskej civilizácie a kultúrnom jestvovaní jednotlivca i spoločnosti, ale aj o poslaní modernej historickej vedy.