Najnovšie - Knihy vydané s podporou Fondu na podporu umenia strana 12 z 75

Preskúmaj zázračný svet pocitov a objav svoje vnútro. Vydaj sa na cestu k sebe samému! S Molly prežijete na jej magickej ceste do vlastného vnútra neuveriteľne vzrušujúci príbeh. Ukáže vám, ako prekonať neistotu, vnútorný strach a obavy a nájsť pokoj vo svojom rozbúrenom srdci. Mollino rozprávanie prekoná vaše najodvážnejšie predstavy a dá vám odpoveď na najzákladnejšiu otázku: Kto som? Obohatí vás aj o skúsenosť, ako si vážiť vlastné telo, prijať svoje pocity a venovať im pozornosť, pohrať sa s myšlienkami a fantáziou a spoznať skutočnú lásku. To všetko nájdete v tejto útlej knižke určenej deťom od 6 rokov.

Kocúr Dorian G. sa po nociach naučil čítať a písať. Briskne, kriticky, ironicky i sebaironicky komentuje „malý“ svet svojej rodiny, ale aj kultúrno-politické pomery „veľkého“ sveta mimo nej. Popritom tajne píše knihu najmä o Ervínovi M., ktorý píše knihu o ňom. Vzniknú dva portréty alebo jeden portrét dvoch hlavných postáv?

Prežite na vlastnej koži prerod chirurgie z krvavého strašiaka na modernú a bezbolestnú medicínsku disciplínu. Pokračovanie obľúbenej knihy Storočie chirurgov od Jürgena Thorwalda ponúka ďalšie príbehy pozoruhodných dejín medicíny. Pripravte sa, hviezdne hodiny chirurgie práve začínajú! Šestnásteho októbra 1846 sa v Massachusetts General Hospital v Bostone podarilo uskutočniť prvú bezbolestnú operáciu pod narkózou. Začína sa tak bezprecedentný vývoj modernej chirurgie. Jürgen Thorwald opisuje jej rozhodujúce etapy prostredníctvom pôsobivých príhod, ktoré stáli na počiatku nových medicínskych poznatkov a metód. Rozpráva o boji za uznanie, o víťazstvách, ale aj o porážkach priekopníkov chirurgie. Knihy Jürgena Thorwalda predstavujú populárno-vedeckú literatúru v tej najlepšej podobe. S veľkým rozprávačským majstrovstvom nám predstavuje svety medicíny či kriminalisticky z tých najnezvyčajnejších uhlov pohľadu. Ríša chirurgov, ktorá pôvodne vyšla v roku 1958, predstavuje pokračovanie obľúbenej knihy Storočie chirurgov. Thorwald sa v nej venuje boju chirurgov o „biele miesta“ ľudského tela – srdce, pľúca, štítnu žľazu, miechu a mozog. Dejiny chirurgie v knihe Ríša chirurgov siahajú až do najmodernejších čias a atraktívne sú aj vďaka pohnutým ľudským osudom odohrávajúcim sa na ich pozadí a dramatickým životným príbehom, ktoré stoja za každým novátorským chirurgickým činom. Narkóza pomocou éteru, antisepsa či asepsa položili základy chirurgie, akú poznáme dnes. Ak politici hovoria o ríšach, ktoré tvorí vojenská a hospodárska moc, Thorwald hovorí o ríši, ktorá vznikla z boja o život človeka. Jej hrdinami sú lekári a lekárky.

Systematický a zásadný príspevok venovaný problematike filozofie umenia a estetiky. Preklad diela významného nemeckého filozofa Güntera Figala „Ercheinungsdinge. Ästhetik als Phänomenologie“ z roku 2010. „Umelecké diela sú vecné, a preto je podstatnou súčasťou toho, že ich zakúšame aj to, že ich vnímame. Umelecké diela sú však iného druhu. Nie sú to veci, ktoré by sme mohli skúmať ako javy, ale sú to fenomenálne veci. Alebo naopak: sú to zjavy, ktoré sú vo svojej podstate vecami. Umelecké diela sú jedným slovom veci, ktoré sa javia – zjavy vecí, ktorých podstata spočíva v tom, že sa javia. A umelecké diela sú v tomto zmysle – ako veci, ktoré sa takto zjavujú – aj krásne.“

Bolestne krásne príbehy izraelsko-amerického autora Omera Friedlandera prenášajú čitateľa do farebného a komplikovaného Izraela a odhaľujú skryté pohnútky ľudského srdca. V oceňovanom debute ožívajú úzke uličky Jeruzalema, opustená Negevská púšťa malebné pomarančové háje mesta Jaffa. Rozvedený podvodník s dcérou predáva prázdne fľaše plné „svätého vzduchu“ naivným turistom; Libanonská Šeherezáda očarí troch mladých vojakov v zbombardovanej budove rádia v Bejrúte; izraelská dobrovoľníčka oplakáva smrť svojho syna, ktorý zomrel v Gaze. Múdre, láskavé a hlboké pointy sú pretkané jemným humorom a nádejou, Friedlanderov štýl je inovatívny a prepracovaný a zážitok z knihy umocňuje vycibrená imaginácia, ktorá ide ruka v ruke s estetickým jazykom a čechovovským odkazom.

Kornel Földvári varuje: „Opakovanie je matkou múdrosti – ale zároveň aj macochou originality.“ Z podobných múdrych viet je akýmsi zázrakom zostavená celá kniha. Prichádzajú s takou ohurujúcou ľahkosťou, presnosťou a hravým pôvabom, že jej čítanie sa mení na láskavú školu radosti. (Dušan Dušek) Knihu O čase i nečase začal autor zostavovať krátko pred smrťou. Obsahuje fejtóny, komentáre a stĺpčeky, ktoré publikoval v denníkoch SME a Pravda v rokoch 2005 až 2014. „Humor, ešte aj ten najdrsnejší, je plachý. Prichádza ticho a zaiskrí až oveľa hlbšie – keď sa dotkne našich predstáv. Ak máte kohosi rozosmiať, dávkujte svoje úsilie striebornou lyžičkou, a nie lopatou.“ (Kornel Földvári) Počasie v našich zemepisných dĺžkach a šírkach nemalo a nemá lepšieho literárneho meteorológa, ako bol a je Kornel Földvári. My zase máme šťastie, že sa stále znovu môžeme tešiť z jeho presných komentárov. A ešte presnejších predpovedí. (Dušan Dušek) „Dobrá kniha v akomkoľvek jazyku totiž nikdy nie je nepriateľská. Svoj jazyk neznášanlivo nevnucuje, pokorne ho dáva do služieb autorovho posolstva a pomáha mu preniknúť k čitateľovi. Zlý môže byť iba človek: keď sa pokúša knihu použiť ako zbraň.“ (Kornel Földvári) O AUTOROVI Legenda slovenskej kultúry Kornel Földvári sa narodil pred 90 rokmi Vynikal rozhľadom, tvorivosťou aj humorom. Spisovateľ a prekladateľ Kornel Földvári, teoretik humoru, legenda slovenskej kultúry, literatúry a divadelníctva mohol počas totalitného režimu pre kádrový profil publikovať iba pod rôznymi pseudonymami (Miroslav Kostka, Peter Horňák, Pavol Miškovič). Pod vlastným menom debutoval až v roku 1999. Kornel Földvári sa narodil 13. februára 1932 v Trenčíne. Pochádzal z hodinárskej a zlatníckej rodiny, to poznačilo jeho ďalšiu kariéru. Na tri roky narukoval k čiernym barónom v pomocných technických práporoch (PTP), ktoré boli v rokoch 1950-1954 určené pre nespoľahlivých občanov. Využívali ich na ťažké a nebezpečné práce. Po vyhadzove z vysokej školy tak prežil mladé roky v šachtách baní v českom Kladne a neskôr vo fabrike Prema Stará Turá. Odmäk po stalinskom období umožnil, že sa na 13 rokov stal redaktorom Kultúrneho života a súbežne Mladej tvorby. Po prelomovom roku 1968 sa uchytil vďaka protagonistom Divadla na Korze v Bratislave ako jeho riaditeľ. Miesto musel po 18 mesiacoch opustiť rovnako ako Milan Lasica a Július Satinský i mnohí ďalší jeho členovia. Roky normalizácie prečkal bez možnosti prekladať a publikovať, pracoval aj ako obchodný referent. Slovenskej čitateľskej verejnosti sa Földvári predstavoval dlhé roky svojou záľubou komentovať detektívky i humoristické romány či poviedky od Breta Harta cez Karla Maya až po Agathu Christie a Raymonda Chandlera. „Bol tak dobroprajný, že dokonca aj keď čítal knihu od niekoho, koho nemusel, aj tak povedal, že dotyčný napísal dobrú knihu,“ povedala o autorovi spisovateľka Daniela Kapitáňová. Po roku 1989 vstúpil Földvári do vysokej politiky, v rokoch 1990-1992 bol prvým námestníkom ministra kultúry. Potom sa venoval už iba písaniu, krstu nových kníh a doslovom k umeleckým prejavom súčasníkov. Pod vlastným menom debutoval až v roku 1999. Svoj knižný debut Netypické príbehy, ocenený na festivale Jaroslava Haška v českej Lipnici v roku 1963, skryl pod pseudonymom Miroslav Kostka. Po súbore humoresiek opäť pod pseudonymom vydal malú monografiu o grafikovi Dušanovi Polakovičovi. Pod vlastným menom debutoval Kornel Földvári v roku 1999 knihou O stručnosti, zloženú z jeho publicistických a literárnokritických príspevkov. Až v roku 2003 vydal svoj dlho odkladaný rukopis Príbehy z naftalínu s podtitulom Humoresky 1963-1977. Ako milovník divadla stál pri zrode festivalu České divadlo. Je autorom histórie Divadla na Korze s titulom Svet pre dvoch a podtitulom O Lasicovi a Satinskom. Malý prierez dejinami slovenskej karikatúry zachytáva jeho Päťadvadsať vydaných v roku 2005. V roku 2006 vyšla aj kniha O karikatúre. Földvári bol držiteľom Ceny Dominika Tatarku za rok 2006. Spisov

Kniha o tom, čoho sa dotýkame pri domácich prácach: zvláštnej temnoty, ktorá je praveká a čaká. V neustále opakovanom ustanovovaní poriadku je prítomné obrovské napätie. Básne v knihe vychádzajú zo sústredeného záujmu o toto napätie, jeho povahu a dejiny, a z pozorovania rôznych situácií, v ktorých nachádza vyjadrenie. Domáce práce sú druhou knihou poetky Juliany Sokolovej a vychádzajú desať rokov po jej debute My house will have a roof/Môj dom bude mať strechu (Fra, 2013). Napísanie knihy formou štipendia podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Vznik knihy formou Rezidencie doma v zime 2021 podporilo mesto Košice a Creative Industry Košice.

Koncept knihy Isola Sacra nadväzuje na básnicko-výtvarný cyklus Paradiso (Ricordare) (2017) tej istej autorskej dvojice – Mila Haugová, Ján Kudlička. Príhovor k partnerovi, ktorý tvorí aj tu základnú kompozičnú niť, tematizuje medzičas pred nutnosťou „prekročiť more“ – „na druhú stranu“. Nový cyklus básní sa motivicky opiera o motív mora, zalievajúceho prah domu a postupne celý dom. Pohyb dvojice po morskom dne smerujúcej k "pra-svetlu" variuje Haugovej estetiku miznutia z predchádzajúcej zbierky. Poetka vrství strach zo „záhadného času temného hrozivého oceánu ktorého hranice // pozná len Boh“ s dôverou v záchranu, v obraznosti sa opierajúcu o príbeh Noemovej archy či „malého dievčatka v košíku“ vytiahnutého na bezpečný breh. Haugovej odvahu nazerať na hranice ľudského bytia spája sila existenciálnej výpovede a zároveň prenikavého básnického jazyka.

Humorné zážitky a rady dievčatka Laury, ako vychádzať nielen s rodičmi Ahoj, volám sa Laura a mám dvoch rodičov a jednu mladšiu sestričku Lili. Budem úprimná hneď v úvode a poviem vám to priamo: spôsobili mi už niekoľko vrások (aj rodičia, aj Lili). Asi sami dobre viete, že s rodičmi a so súrodencami to niekedy vôbec nie je jednoduché. A ak so mnou náhodou nesúhlasíte, rada vám porozprávam naše zážitky a dobrodružstvá, a potom ma skúste presvedčiť o opaku! Ste pripravení? Tak poďme na to! Vtipné a milé svedectvo dievčatka Laury, ktoré čitateľom predstaví rôzne každodenné situácie v ich rodinnom živote v dvadsiatich dvoch kapitolách, a zároveň ponúkne rady, ako s rodičmi (a so súrodencami) vychádzať. Zažili ste už nákupnú horúčku, náhlu túžbu stať sa kaderníčkou (aby ste to mohli okamžite oľutovať), spoločnú dovolenku či prvý školský deň? Napriek ustavičnému hundraniu na mamine či otcove príkazy a zákazy si však Laura dostatočne uvedomuje dôležitosť vzťahov v rodine a lásku, ktorá je nielen pre deti kľúčová. Knižka je vhodná aj na prvé samostatné čítanie a o hravé ilustrácie ju obohatila talentovaná Petra Lukovicsová.

Nora je autorka a práve sa nachádza v tvorivom procese písania knihy, ktorú by mala čo najskôr dokončiť. Jej editor je však stále nespokojný s rukopisom. Väčšinu času je na ňu nepríjemný a znevažujúce pripomienky okázalo zaobaľuje do sofistikovaného sarkazmu, čo jej veľmi nepomáha. Nora sa snaží vyhovieť všetkému, čo po nej žiada, snaží poprieť túžbu po tomto mužovi, ale je postupne doňho čoraz viac zamilovaná. Začínajú sa vynárať tragédie, ktoré zažila v minulosti, a s ktorými sa vyrovnáva práve písaním. Zlyháva zas a znova, píše a bojuje s vlastnými démonmi a svojou sexualitou. Až náhodné stretnutie s krásnym Lucienom sa pre Noru stane fatálnym. Aké tajomstvo ťaží tohto muža? A je to vôbec muž, alebo skôr bytosť z iných sfér? Príbeh sa odohráva v súčasnosti, ktorá je prepojená s krivdami minulosti. Udalosti, situácie, charaktery postáv a vzťahy medzi nimi sú načrtnuté v náznakoch a mozaikách príbehov. Sú ohraničené akousi čiarou, ktorá je v istom momente prerušená, aby mohla pokračovaťv inom bode a v inom príbehu. Tá čiara oddeľuje život, smrť, šťastie, sex, strach, lásku a nenávisť rovnako ako minulosť a prítomnosť.

Neil je neúspešný herec a študent predmetu Kultúra a civilizácia, ktorý vedie profesorka Elizabeth Finch. Medzi učiteľkou a žiakom vznikne zvláštne puto, ktoré však v ničom neponáša na typickú „love story“. Najnovší román Juliana Barnesa, jedného z najvýznamnejších súčasných britských autorov, skvele reprezentuje jeho doterajšiu tvorbu. V knihe Barnes kombinuje príbehovú líniu o platonickej, intelektuálnej, no intenzívnej láske s esejistickou časťou. A práve esejistická časť je tento raz možno ešte hlbšia a radikálnejšia, ako v jeho doterajších dielach. Autor v nej v rámci štúdie o rímskom cisárovi Juliánovi Apostatovi uvažuje o kresťanstve, paralelnej histórii a o roztrieštenosti súčasného sveta. Okrem filozofickej roviny ponúka toto dielo aj pozoruhodné postrehy o učení a o tom, ako môže tento proces ovplyvniť vzťah učiteľa (v tomto prípade učiteľky) a žiaka.

Výber veršov Milan Rúfusa venovanej svojej postihnutej dcére Zuzanke.. Napokon iba láska. Láska k dieťaťu, láska k jeho matke, láska k Bohu prenáša človeka ponad rieku naplnenú ťažkosťami, ktoré nejde vyriešiť a s ktorými denne treba žiť, ak rodič dostane postihnuté dieťa. Verše Milana Rúfusa sú plné básnikovho smútku, hnevu na osud i zúfania, ale aj naplnené odpoveďami na more otázok, ktoré mu ponúkali získané dary od svojho večného dieťaťa. Básnik ticha dáva návod, ako s láskou žiť, ako s láskou vychovávať deti, ale aj seba samých, čo deťom dať a čo z toho získať pre seba, ako žasnúť nad múdrosťou maličkých, ako prijať údel, s láskou niesť celoživotné bremeno.

Ako ďaleko zájdete, aby ste zostali verní svojej ideológii? Ako zareagujete, keď sa dostanete do konfliktu s názormi, ktoré sú v priamom rozpore s vašimi? December 1944 sa na Slovensku niesol v znamení dozvukov nedávno potlačeného domáceho odboja proti nacistickému režimu. Partizáni sa stiahli do hôr a v krajine začali vyčíňať nemecké oddiely, pevne odhodlané nastoliť poriadok. Náhoda či osud zviedli dokopy mladého nemeckého vojaka so slovenským rímskokatolíckym kňazom a tí sa stali ústrednými postavami drámy, do ktorej vyústilo násilné potlačenie Slovenského národného povstania. Konflikt protichodných ideológií sa odohráva v prostredí slovenskej dediny, ktorej obyvatelia píšu vlastné príbehy, stojac pritom na oboch súperiacich stranách. V tomto dejisku sa prekrížili cesty nemeckého vojaka Heinricha a farára Čobrdu a ich stretnutie nebolo o nič pokojnejšie než zrážka zbraní na bojovom poli. Zbrane však vystriedali jazyky, guľky nahradili slová, a tie útočili nie na telo, ale na srdce, na dušu, na myseľ. Každý koná v mene svojho kríža a obaja vedia, že tento boj môže vyhrať len jeden z nich.

V knihe próz Timrava je divoká čierna voda s podtitulom ...šír lásku, ty kompót... jej autor Stanislav Háber konštatuje: „Pomenovanie Slovák znelo kedysi ako synonymom človeka. Všetko sa zmenilo 12. októbra 2022, keď terorista (†19) zabil dvoch mladých mužov. Matúš (†23) a Juraj Vankulič (†27) zomreli preto, že patrili k menšine. Láska je pre človeka najvyššou hodnotou a každý miluje rovnako. Ľudia z LGBTIQ komunity cítia lásku ako ktorýkoľvek iný človek. Medzi prvými sa ozvali najvzdelanejší – vedci. Strašný čin odsúdili a určili definíciu lásky ako „silnú náklonnosť k určitej osobe na základe telesnej, duševnej a citovej príťažlivosti.“ Ide o cit človeka k človeku, a nie jedného pohlavia k inému pohlaviu. Zakazovať lásku je absurdné.“ Autor v prózach reflektuje absurdity našej súčasnosti. Najznámejší umelec na svete slovenského pôvodu Andy Warhol mohol ako člen LGBTIQ komunity rozvíjať svoj talent dávno predtým, kým u nás pretrváva voči inakosti doteraz nezmyselné nepochopenie. Úryvok z knihy: Keď mal tesne pred smrťou a bol viditeľne chorý, na otázku, čo sa mu stalo, mi odpovedal: „Dostal som účet za mladosť.“ Sesi (vlastným menom Jozef Lauko) bol námestníkom legendárneho komunistického ministra kultúry a básnika Miroslava Válka. Sesi ako bratislavský bonviván mal inšpiratívne schopnosti. Miloval kone a bol šéfom jazdeckého oddielu v Petržalke. V Slovenskom národnom divadle potrebovali v divadelnej hre vojaka na koni. Chodieval z Petržalky cez Starý most v dobovokostýme z prvej svetovej vojny. Vystúpil v danej časti hry v divadle na scéne aj s koňom a šiel domov. Raz sa vracal cez ešte pôvodný starý Most Červenej armády postavený po vojne v roku 1945, čo bola rozmlátená stavba. Mala úzky chodník pre peších chodcov vedľa mohutnej kovovej konštrukcie na kamenným pilieroch v toku Dunaja. Z povrchu hladiny rieky sa parilo. Cesta pre chodcov bola úzka. Ako sa vynoril jazdec v starej vojenskej uniforme z hmly, oproti šla babka. V úžase spľasla rukami: „Vojačik! Kdeže si sa tu vzal?“ Hneď pochopil, že si stará pani nie je istá, či nevidí prelud. Sesi z koňa na prekvapenú starenku zakričal: „Odkiaľ by som šiel babička? Z frontu!“ Od vojny prešlo tridsať rokov. Boli sedemdesiate roky 20. storočia. Vtipkár Sesi si zo starej panej vystrelil.

Autor slávneho románu pre deti Chlapec v pásikavom pyžame tentoraz vrhá svetlo do temných zákutí dlhého života Brunovej staršej sestry. Táto kniha je však určená dospelým čitateľom. Deväťdesiatnička Gretel býva vo Winterville Court v centre Londýna. Keď sa do bytu na prízemí nasťahujú noví susedia s deväťročným Henrym, ožijú v nej najbolestnejšie spomienky nielen na brata. Gretel sa vo svojich spomienkach znovu ocitá v povojnovom Paríži či v Sydney, ale aj na „tom hroznom mieste" v Poľsku a na sklonku života sa odhodlá na čin hodný gréckej tragédie. Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Ilya Kaminsky je anglicky píšuci a nepočujúci básnik pôvodom z Odesy. Jeho Hluchá republika vyšla v roku 2019 ako reakcia na geopolitickú situáciu na jeho rodnej Ukrajine. Kniha je ľúbostným príbehom, elégiou, naliehavou prosbou aj analýzou ľudskosti uprostred vypätej vojnovej situácie. Keď vojaci v okupovanom meste zabijú nepočujúceho chlapca, výstrel sa stane poslednou vecou, ktorú občania počujú – všetci ohluchnú a revoltujú posunkovou rečou. V príbehu sa prelínajú súkromné životy obyvateľov mesta obklopených verejným násilím: novomanželského páru Alfonsa a Sone, ktorí čakajú dieťa, drzej mame Gale podnecujúcej povstanie zo svojho bábkového divadla, a Galiných dievčat, ktoré hrdinsky učia spoluobčanov posunkovú reč a lákajú vojakov jedného po druhom na smrť za oponu. Hluchá republika vyšla vo viacerých európskych jazykoch, v slovenčine vychádza v preklade a s doslovom Viliama Nádaskaya.

Katarína prichádza z Prahy do Bratislavy, aby strávila Vianoce so svojimi rodičmi a bratom. Pri sviatočnom stole chýbajú dvaja dôležití ľudia: sestra Dora, ktorá sa pred rokmi odsťahovala do Ameriky, a jej český manžel Evžen. Na neprítomnosť sestry si už rodina zvykla, no absenciu manžela musí Katarína neochotne vysvetľovať. Na Slovensku stretáva aj svoje vysokoškolské kamarátky, najmä Vieru, ktorá sa vďaka štipendiu odsťahovala do Talianska a domov sa vracia nerada. Vymieňajú si skúsenosti z nešťastných vzťahov a zložitej integrácie v cudzine. Medzi ich osobnými a rodinnými spomienkami sa vynárajú obrazy z nedávnej histórie svojej rodnej krajiny – od komunistickej cenzúry a prázdnych obchodov, až po 90. roky a rozpad Česko-Slovenska. Zamatový rozvod je príbeh o ťaživej neprítomnosti, o nevyslovených túžbach, o zrade a zložitom hľadaní vlastného ja. Slovenská autorka Jana Karšaiová si zvolila za svoj literárny jazyk taliančinu a v roku 2022 získala za románový debut nomináciu na prestížnu cenu Strega. Vydanie knihy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Preklad tejto knihy vyšiel vďaka podpore talianskeho Ministerstva zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce.

Novú knihu zábavných veršovaných fantazijných mikropríbehov venoval majster súčasnej detskej poézie najmenším bádateľom – predškolákom a prvým čitateľom; nádherné ilustrácie vytvorila Katarína Gasko.

Do metafory o živote v dvoch priestoroch, vody a súše, ukrýva poetka Lenka Šafranová, dôležitosť osobného vývinu, ľudskej evolúcie, ktorú porovnáva na pozadí vzťahu v partnerstve, materstve aj v ženstve. Prirodzenosť tohto posunu vpred sa ukazuje ako zložitý proces, v ktorom sa stretávame s protirečivosťou, nedostatkom súladu, ale tiež s nevyhnutnosťou, pretože sa jej nedá zabrániť. Šafranovej kniha je vyzretá po ľudskej aj umeleckej stránke a pred čitateľa predkladá závažné osobné, rodové a ľudské stanovisko, ktoré opiera o svoju životnú skúsenosť.