Mila Haugová

Nová edícia bibliofílií SLC je o písaní píšucich autorov a autoriek. Otvára ju poetka Mila Haugová. Zachytáva proces tvorby ako aktu sebahľadania a utvárania architektúry vnútorného sveta. Tvorba sa tak stáva duchovným vkladom do originality slovenskej literatúry a kultúry. Charakteristickým znakom bibliofílií bude matica desiatich slov, slepotlačou vyrazených do obálky. Ide o bazálne slová, ktoré sa v tvorbe autora / autorky opakujú a tvoria vertikálny grál.

Dokonalé zviera(nie) je dielom dokonalým, pre každého milovníka krásnych kníh a poézie hĺbok a výšok života. Opus magnum najvýznamnejšej poetky dnešného Slovenska prináša ojedinelú víziu sveta ako svet rozhovorov s blízkymi. Zhovára sa prostredníctvom imaginácie, ktorá spája okamih tu a teraz so spomienkou, niekedy akoby až na počiatok sveta. Autorkin hlas vedomia hovorí iba to podstatné. Zdieľa s nami radosť i zvieranie úzkosti z videnia Stvorenia, s vnútorným zrakom na pomedzí sveta viditeľného a neviditeľného. Sveta napohľad vonkajšieho, ktorý sa mení na vnútorný, intímny, mágiou poézie. Poézie, ktorá nám vždy dodá silu žiť a prežiť, aj v najtuhšom zovretí života.

V zbierke Mily Haugovej dominuje archetyp zimy a estetika miznutia. Bohaté zastúpenie rastlinno-zvieracích motívov v súčinnosti s ľudským je pokusom o opakované uchopenie bytia v jeho celosti, presiahnutie k vesmírnej duši, ktorá zahŕňa i postupne zanikajúce individuálne bytie. Návrat k Sapfó je návratom k čistým zdrojom poézie, k prameňu krásy a večnosti. Približovanie sa Boha (smrti) a súbežné nerezignované zintenzívňovanie života (: zostať živá až do smrti : horúca vo vnútri farby:) ako silnenie dovnútra predstavuje dva základné pohyby diania knihy. Tie však nepôsobia protikladne, ale splývavo; finálnym gestom je odovzdanosť voči tomu, čo prichádza. Zbierka je členená do troch oddielov a niekoľkých menších cyklov, ktoré funkčne organizujú Haugovej eruptívne písanie.

Dvanásť básní o láske (raji a rozpomínaní naň) poetky zo slovenského juhu a výtvarný sprievod výtvarníka zo slovenského severu sa stretli v šťastnom vyznení. Osobitý výraz každého z umeleckej dvojice je zreteľný, jeden obohacuje druhého a vydarený spoločný čin povyšuje dielo na reprezentatívny umelecký artefakt, ktorý môže byť ozdobou každej knižnice.

Mila Haugová (1942) začínala v roku 1980 Hrdzavou hlinou. O niekoľko rokov neskôr už jej poézia „pomaly zarastá striebrom a zelenou s trochou červenej / hrdze“. Až sa napokon farba hliny v Cetonii aurata (2013) zaskvie zlatou a celý alchymistický proces jej písania akoby sa tak zavŕšil. Spôsob básnenia Mily Haugovej je nevyčerpateľný (a nevyčerpávajúci). „Čokoľvek ti poviem bude logikou srdca“, upozorňuje. A čitateľ si môže z jej bohatej ponuky srdca vyberať. Kniha predstavuje prvý výber z básnickej tvorby významnej a najviac prekladanej slovenskej poetky

To čo neexistuje ale čo sme si vždy mysleli: želali: snívali: tušili: to čo môže zaplniť šialenú trhlinu medzi svetom a nami: vedie nás k najkrajnejšej hranici: k bodu, kde sa myšlienka transformuje do formy & kde sú city tak ukryté že evokujú nič... – Mila Haugová, úryvok z novej básnickej zbierky Srna pozerajúca na Polárku

Tvorba Mily Haugovej sa práve rozrastá o novú básnickú zbierku canti...amore. A hovoriť o "rozrastaní" čohosi je tu absolútne na mieste. Autorkino písanie je totiž nie nepodobné záhrade, Mila Haugová sa stále pohybuje medzi svojou flórou a faunou a hoci by sa zdalo, že po toľkých rokoch a básnických zbierkach uzavretý priestor nemá čo ponúknuť, nie je tomu tak. Poetka je tu doma a aj keby sa pôdorys tejto organickej - miestami až samostatne žijúcej - plochy dal označiť nejakým pomenovaním z geometrie, nevymizli by z nej tajomné zákutia, trpezlivo autorkou opracovávané, kultivované, sprístupňované. A ak sa aj niekde šľahúne preplazia popod plot, alebo ak konáre ktoréhokoľvek stromu z pomyselného ohraničenia záhrady vyčnievajú, alebo ak si drobný hmyz dovolí tento priestor opustiť, všetko sa to deje v decentnosti autorke vlastnej. Haugová si neberie na plecia celý svet, ale na svojom kúsku pôdy ponúka aj tým, ktorí príjmu pozvanie na návštevu, možnosť nahliadnuť do mágie makrokozmu. Dizajn tejto pôvabnej knihy je z dielne Pavlíny Morháčovej a jej súčasťou sú aj ilustrácie Daniela Fischera.

Kniha, ktorá vznikla ako výsledok priateľstva piatich ľudí a ich priateľstva s krajinou. Traja autori sú básnici (Mila Haugová, Rudolf Jurolek a Juraj Kuniak), dvaja výtvarníci (sochár Rastislav Biarinec a maliar Ján Kudlička), každý však vníma krajinu svojím vlastným, osobitým spôsobom. Ich texty sú vyznaniami krajine nielen ako zdroju tvorivej inšpirácie, estetického či metafyzického zážitku, ale aj ako priestoru, ktorý ich ľudsky formuje a posilňuje. Esenciálne texty autorov dopĺňajú farebné ilustrácie oboch výtvarníkov.

Najnovšia básnická zbierka jednej z našich najvýznamnejších poetiek predstavuje ďalší krok vo vývoji autorkinej tvorby. Vizuálne farebné, maliarsky cítené a výrazne eroticky ladené verše Mily Haugovej sú plné sugestívnych motívov a princípov, na ktorých stojí celý ľudský život.

Nová básnická zbierka Mily Haugovej (1942). Mila Hugová žije v Zajačej doline, v dome so záhradou, ktorá je labyrintom.