Figal Günter

Kniha esejí o jednoduchom živote, o dotýkaní, o nezámernosti umeleckej tvorby a o živote v priestore obrazov. Súčasťou knihy sú komentované reprodukcie diel Young-Jae Leeho, Donalda Judda, Johna Pawsona, Rudolpha Schindlera, Franka Lloyda Wrighta, Jana Kolwitza, Jacksona Pollocka, Gerharda Richtera, Juliusa Bissiera, Kammerer-Luka, Tanimoto Keia a Agnes Martin. Z nemeckého originálu Unwillkürlichkeit. Essays über Kunst und Leben (modo Verlag, 2016) preložil Rastislav Nemec. Z predhovoru autora: „Dívať sa znamená úkon, ktorý svojím spôsobom nie je ani úkonom. Nie je ani udalosťou, ktorá sa len tak prihodí. Označuje niečo bez zámeru. Zapozeráte sa a premýšľate bez toho, aby ste sledovali nejaký úmysel. Nechávate všetko tak, umožňujete svojmu náprotivku tu len tak byť. A prežívate jeho prítomnosť. Tá je tým silnejšia, čím viac mu ponechávate možnosť byť. Môže zosilnieť až tak, že sa k veci, na ktorú sa pozeráte, budete neustále vracať a nikdy ju úplne neopustíte. Už pre vás nie je len jednoduchou vecou, stala sa predmetnou, stala sa vaším náprotivkom. Takže jej jednoduchá existencia vo vás priam vyvoláva otázky. Vkráda sa do vašich myšlienok ako otázka. No otázku – prirodzene – vo vás nevyvoláva táto predmetná vec. Vy sami sa začnete pýtať. Napríklad: prečo vlastne máme záujem tak dlho a opakovane hľadieť na niečo tak jednoduché a prosté? A tá následne môže viesť k ďalším otázkam. Čo znamená slovo „jednoduché“ a čo slovo „prosté“? Ako obe slová súvisia s tým, že človek považuje niečo, napríklad konkrétne túto vec, za krásnu? Ide len o osobnú preferenciu, krásu výlučne v oku diváka? Alebo nám táto krása umožňuje, aby pozorovaná vec bola krásnou objektívne – akou je aj pri našom skúmaní? Keď proti nám stojí a priťahuje diváka? A zároveň ho udržiava v odstupe napospas vlastným otázkam? Nie je to azda len bežná, každodenná vec, je to naozaj umelecké dielo? Ale čo je to vlastne umelecké dielo?“

Ktoré budovy sú krásne? Z filozofického hľadiska je táto otázka skôr okrajovou témou. Verejne sa však o nej diskutuje zoširoka a často kontroverzne. Günter Figal vo svojej knihe využíva takéto debaty ako podnet na hľadanie spoľahlivých kritérií pre estetické hodnotenie architektúry – kritérií, ktoré platia rovnako pre krásne staré budovy ako aj pre krásne nové. Kedy je budova umeleckým dielom? Aby to mohol rozhodnúť, Figal objasňuje, čo vlastne budova je a ako možno presnejšie určiť jej krásu. Svoje úvahy ilustruje na viacerých rozličných príkladoch: na stavbách Franka Lloyda Wrighta, Ludwiga Miesa van der Rohe, Le Corbusiera, Chipperfield Architects, Petra Zumthora a Kenga Kumu – na obytných domoch, múzeách a kostoloch, na meditačnom dome, cisárskej vidieckej vile v Japonsku a na konferenčnom centre vo Weil am Rhein. Figal opisované budovy nielen videl, ale ich aj fotografoval, takže jeho text sa navzájom dopĺňa s viac než šesťdesiatimi fotografiami. Z nemeckého originálu Ästhetik der Architektur, vydaného modo Verlag vo Freiburgu im Breisgau v roku 2021, preložil Rastislav Nemec.

Günter Figal ukazuje, že filozofia začína hľadaním pravdy, že v tomto hľadaní sa nutne rozvíja otázka bytia súcna a že toto hľadanie sa nakoniec etabluje ako „metafyzika“. Figal obhajuje metafyziku a zároveň ju fenomenologicky reformuluje. Argumentuje v prospech jej chápania ako jednej z viacerých filozofických perspektív. Günter Figal (1949 – 2024), brilantný filozof, fenomenológ, znalec filozofickej tradície, profesor na univerzitách v Tübingene a vo Freiburgu, hosťujúci profesor na univerzitách v Aarhuse, Nishinomiya, Berlíne, Ríme, Bostone či v Leuvene. Dlhoročný predseda Martin Heidegger Gesellschaft. Editor série Heidegger Forum vo vydavateľstve Vittorio Klostermann, vydavateľ sérií Philosophische Untersuchungen a Internationale Jahrbuch für Hermeneutik vo vydavateľstve Mohr Siebeck. Svoje dielo zavŕšil prácou Vieldeutigkeit. Zur ästhetischen Umstellung der Philosophie (Viacznačnosť. K estetickému obratu vo filozofii, 2023), v ktorej háji filozofiu ako pôvodnú skúsenosť viacvýznamovosti a umenie, v ktorom je táto skúsenosť najitenzívnejšou, ako jej paradigmu. Vydavateľstvo Minor publikovalo v slovenskom preklade taktiež Figalovu prenikavú systematickú estetiku Zjavnosť vecí. Fenomenológia ako estetika (2023), ktorej hlavné pojmy sú odvodené zo skúsenosti a opisu umeleckých diel. Pojednáva o mimoriadnom príspevku umenia k poznaniu, pričom rozvíja koncepciu krásy, ktorá sa vzťahuje aj na moderné umenie. O umení uvažuje ako o celku – od starogréckej poézie až po japonskú čajovú misku.

Systematický a zásadný príspevok venovaný problematike filozofie umenia a estetiky. Preklad diela významného nemeckého filozofa Güntera Figala „Ercheinungsdinge. Ästhetik als Phänomenologie“ z roku 2010. „Umelecké diela sú vecné, a preto je podstatnou súčasťou toho, že ich zakúšame aj to, že ich vnímame. Umelecké diela sú však iného druhu. Nie sú to veci, ktoré by sme mohli skúmať ako javy, ale sú to fenomenálne veci. Alebo naopak: sú to zjavy, ktoré sú vo svojej podstate vecami. Umelecké diela sú jedným slovom veci, ktoré sa javia – zjavy vecí, ktorých podstata spočíva v tom, že sa javia. A umelecké diela sú v tomto zmysle – ako veci, ktoré sa takto zjavujú – aj krásne.“