Jozef Leikert

Kniha o spisovateľovi a novinárovi Ladislavovi Mňačkovi je ďalšou knihou literatúry faktu Jozefa Leikerta, ktorý pri spracovaní životopisu Ladislava Mňačka spracoval aj množstvo historických faktov, ktoré sprevádzali život kontroverznej osobnosti mediálneho a literárneho prostredia. Na obálke knihy autor píše: „Máloktorý slovenský novinár a spisovateľ sa zapísal do pamäti svojich čitateľov, priateľov a súčasníkov tak významne, priamo a zároveň v dramatických protikladoch ako práve Ladislav Mňačko. Napriek pohnutému obdobiu, v ktorom žil, zo svojich princípov neustúpil. No netrval tvrdohlavo na svojich omyloch, lebo vedel, že to robia len povrchní ľudia, ktorí sa z nich nevedia poučiť. V jeho výpovediach sa spája životná skúsenosť s celoživotnými snami a želaniami, ale cítiť z nich predovšetkým srdce človeka, ktorý celý život hľadal pravdu a spravodlivosť. Taký bol Ladislav Mňačko...“

Ústrednou témou básnickej skladby Pominuteľnosť (ilustrácie Karol Felix, grafická úprava Ľubomír Krátky) je podľa slov autora zmysel života a tenká čiara medzi životom a smrťou. V doslove piatej básnickej zbierky Jozefa Leikerta sa píše, že sa vyníma z radu súčasnej plytkej a vyprázdnenej básnickej tvorby. Už aj tým, že istým spôsobom sa zaraďuje do prúdu vážnej, spirituálnej slovenskej poézie, ktorá vyjadruje naliehavú potrebu intelektuálne náročnej lektúry. Nie je to poézia výbojná, ani konfrontačná, ani úniková. Naopak: je uzavretá, spontánna a zámerná. Obohacuje a provokuje: čistotou mysle, vyrovnanosťou umu a jemnosťou srdca. Prizma bolesti je prizmou láskavej pravdy o sebe, o nás, o svete.

Autor sedmi básnických sbírek, ale rovněž výrazný představitel literatury faktu, slovenský básník Josef Leikert (1955) se českému čtenáři poezie představil poprvé sbírkou Pominutelnost. Doteky duše přinášejí typicky „leikertovskou“ lakonickou, metaforicky přesnou, milostně tónovanou lyriku dotýkající se nejcitlivějších míst lidského nitra. Jsou to verše o lásce i o smrti. Jsou to verše připomínající cosi z meditativní poezie Východu. Básně jsou prezentovány jak ve slovenském originálu, tak v kongeniálním českém převodu Jany Štroblové. Kniha vychází s ilustracemi Jiřího Salajky a má charakter skvostného, téměř bibliofilského tisku.

Anotácia, žiaľ, nie je k dispozícii.

Literárni kritici a prekladatelia sa zhodujú v názore, že básnická tvorba Jozefa Leikerta sa vyznačuje zvláštnym filozofickým nazeraním. V tomto zmysle je najnovšia básnická zbierka Zláskavenie I. trochu odlišná. Básnik sa v nej primárne zaoberá vzťahom muža a ženy a skloňuje partnerské spolužitie vo všetkých pádoch. Ilustrácie do knihy urobil Ján Kelemen a doslov napísala herečka Božidara Turzonovová, ktorá podčiarkla: „Po prečítaní najnovších básní Jozefa Leikerta mám pocit, že sú trochu iné, ako v predchádzajúcich básnických zbierkach Pokosená hlina, Šepot krokov, Pominuteľnosť či Dotyky duše, v ktorých dominuje hlboká filozofia o podstate a bytí človeka. Zdanie však klame. Po opakovanom prečítaní zbierky Zláskavenie I. som sa presvedčila, že poetika básnika je rovnaká, len vyjadrovanie je trochu iné, lakonickejšie. Áno, verše sú jednoduchšie, akési vzdušnejšie a výrečnejšie. Najmä však inak filozofujúce. Autor presne vie, čo a ako má povedať, aby jeho slovo nevyznelo naprázdno, ale zarezonovalo. Tieto básne sú ako obraz namaľovaný jedným ťahom štetca.“Básnická zbierka Zláskavenie II. je voľným pokračovaním predchádzajúcej zbierky Zláskavenie I. Tematicky sú obidve zbierky rovnaké, zaoberajú sa intímnym prežívaním muža a ženy, ktorí sa neraz zmietajú v súčasnom hektickom svete a neustále tužia po kráse a čistej, úprimnej láske. Básnickú zbierku dotvoril kresbami jeden z najlepších súčasných slovenských grafikov Ján Kelemen. Doslov napísal Pavol Hammel, ktorému je téma blízka ako spevákovi a skladateľovi. Okrem iného napísal: „Leikert nekričí, že je básnik. Mnohí ho poznajú viac ako spisovateľa literatúry faktu, historika, univerzitného profesora či organizátora kultúrnych podujatí. Je však najmä básnik, čo je zjavné zo všetkých jeho textov. Básnik mimoriadne citlivý, vnímavý, žijúci poéziou, ktorý aj keď v živote neraz zakopne, túži žiť podľa svojho básnického desatora. Leikertova poézie je krátka, úsečná, ale výrečná. Autor má úctu k básnickému slovu, neplytvá ním, ale váži ho div nie na atómových váhach. Sú to verše o živote žitom, nie vymyslenom. Básňami akoby sa spovedal ani nie tak Bohu, ale skôr sebe. Cez seba vníma všetko nad nami a okolo nás, celý vesmír s ľudskými snaženiami, radosťami i bolesťami.“

Kniha Ďaleko a predsa blízko s podtitulom Českí a slovenské študenti po 17. novembri 1939 v Československej zahraničnej armáde obohacuje slovenskú literatúru faktu. Pri spracovaní témy autor kombinoval archívne dokumenty s literárnymi zdrojmi, ale pracoval najmä metódou oral history. Podarilo sa mu vyhľadať žijúcich pamätníkov udalostí a z ich výpovedí vznikla zaujímavá mozaika, ktorá dopĺňa pohľad na takmer neznámu časť spoločných česko-slovenských dejín. Historik Jozef Leikert sa v rámci štúdia novodobých európskych dejín téme udalostí 17. novembra 1939 venoval vo viacerých publikáciách a knihách literatúry faktu.

Kniha Sny v okovách patrí k čitateľsky úspešným knihám literatúry faktu Jozefa Leikerta. Známy slovenský spisovateľ a publicista Ján Čomaj na obálku knihy napísal: „Azda každý čítal zážitky alebo beletristické spracovanie ukrutných dní a rokov v táboroch smrti. Nikdy som ich však nečítal v takej sugestívnej podobe a s toľkými neuveriteľnými epizódami, ako sa to podarilo Jozefovi Leikertovi. Pri všetkej úcte ku kompozičným danostiam autora sa táto úžasná drobnokresba mohla dosiahnuť len pracovitosťou a vytrvalosťou. A tá je Leikertovi vlastná vo všetkých jeho dielach.“

Kniha Testament svedomia je knižný rozhovor, v ktorom sa autor zamýšľa nad mnohými problémami, ktoré netrápia len známeho slovenského spisovateľa Ladislava Ťažkého. Toho Ladislava Ťažkého, ktorý odmietol po roku 1989 stať sa ministrom kultúry a predsedom Matice slovenskej. Rovnako odmietol kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky. Tak ako predtým zostal verný svojej literatúre, hoci dlhé roky nesmel publikovať. V odpovediach odhaľuje najvnútornejšie pocity a nahlas uvažuje o udalostiach minulých, ale aj súčasných. Kniha je vzácnym dokumentom doby, v ktorej spisovateľ žil, tvoril a aktívne sa zapájal do kultúrno-spoločenského diania.

Básnická kniha vyšla k nedožitým deväťdesiatinám Karola Kállaya. Je poctou Karolovi Kállayovi, ktorý nám utkvel v pamäti majstrovstvom, úžasnou pracovitosťou, profesionalitou, ale aj kamarátskou povahou a zvláštnou charizmou. Bol dobrým umelcom a dobrým človekom, ako je dobrým človekom a dobrým spisovateľom .

Kniha podáva svedectvo o veľkoleposti a bohatosti slovenskej histórie. Zachytáva nielen slovom, ale aj obrazom kultúru slovenského národa v dejinných súvislostiach, opisuje výnimočné lokality, historické pamiatky a vzácne kultúrne pamätihodnosti Slovenska. Fotografie Alexander Vojček.

Kniha literatúry faktu známeho slovenského historika, spisovateľa a básnika na osude Slováka, ktorého v Prahe popravilo nemecké gestapo v rámci Akcie 17. novembra 1939 spolu s ďalšími ôsmimi mladými ľuďmi, upozorňuje na vojnové nebezpečenstvo. Autor sa formou listu prihovára Markovi Frauwirthovi, mladému mužovi z Tvrdošína, ktorý zomrel nezmyselnou smrťou. Téma rezonuje aj po mnohých rokoch, lebo brutalita a surovosť, s akou Nemci v novembri 1939 prepadli študentov a odvliekli ich do koncentračného tábora v Sachsenhausene, odkiaľ sa nemali vrátiť, nemá v novodobých európskych dejinách obdobu. Hitler popravou deviatich študentských funkcionárov dal jasný signál, že budúca česká inteligencia nebude existovať. Kniha je zaujímavo graficky riešená a ilustrovaná umeleckými fotografiami slávneho fotografa Karola Kállaya.

Utrpení studentů z akce 17. listopad 1939 v koncentračním táboře Sachsenhausen Kniha je výsledkem výzkumu zaměřeného na události 17. listopadu 1939, kdy bylo po demonstracích odporu českého lidu proti německé okupaci Čech a Moravy v souvislosti s pohřbem Jana Opletala odvlečeno 1200 českých vysokoškolských studentů do koncentračního tábora Sachsenhausen. Na základě metody orální historie – výpovědí pamětníků vyhledaných doma i v zahraničí – se autorovi podařilo do detailů zrekonstruovat několikaletý život bývalých studentů v koncentračním táboře. Autor podrobně popsal praktiky Němců zaměřené na likvidaci inteligence českého národa. Zaměřil se na pocity studentů, jejich obětavé chování a statečné jednání v nelidských podmínkách.

Do začiatku druhej svetovej vojny sa nestalo, že by niekto násilím zatvoril vysoké školy. Urobil to až Adolf Hitler, ktorý 17. novembra 1939 prikázal zatvoriť české vysoké školy, prepadnúť vysokoškolské internáty a 1 200 študentov odvliecť do koncentračného tábora, odkiaľ sa ani jeden z nich nemal vrátiť. Dôvod bol jednoduchý – chcel zlikvidovať budúcu inteligenciu. Kniha Ukradnutá mladosť zachytáva osudy študentov trpiacich v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Autor navštívil všetkých žijúcich pamätníkov a podľa ich výpovedí napísal strhujúce dielo. Symbolické je, že študentská manifestácia k 50. výročiu týchto smutných udalostí, ktorá sa uskutočnila 17. novembra 1989 v Prahe, odštartovala politické zmeny v Československu.

História Slovenska, malej a pomerne mladej krajiny, je plná výnimočných osobností, ktoré svojimi jedinečnými vynálezmi, objavmi, hudobnými, výtvarnými, literárnymi, divadelnými dielami, športovými či inými výkonmi obohatili a posunuli našu spoločnosť. Táto výpravná, bohato ilustrovaná publikácia, mapuje zaujímavé životné osudy 200 vybraných velikánov slovenských dejín, ktorých dielo zaujalo už počas ich života, ešte viac rezonuje po rokoch, a nie raz prekročilo hranice Slovenska a Európy. Autor, prof. PhDr. Jozef Leikert, PhD., sa vracia k biografiám, ktoré vydal už pred desiatimi rokmi. Odvtedy sa však uzatvorilo dielo ďalších vynikajúcich Slovákov, z ktorých viacerým venoval nové strany v tejto knihe. Krátkymi esejistickými príbehmi približuje našich jedinečných rodákov takých, akí naozaj boli, bez zbytočného preceňovania či zatracovania. Pútavé rozprávanie dopĺňa množstvo exkluzívnych a málo známych fotografií.

Osudy aktérů událostí 17. listopadu 1939, českých studentů, kterým zavřeli vysoké školy a kteří trpěli v koncentračním táboře a bojovali v zahraniční armádě. Tato kniha slovenského historika a spisovatele byla v roce 2012 v Anglii oceněna Cenou R. W. Setona-Watsona.

Najnovšia básnická zbierka je dvanástou samostatnou básnickou zbierkou Jozefa Leikerta vydanou na Slovensku. Viaceré knihy poézie mu vyšli v zahraničí. Autor svojským pohľadom, reflexiou minulého hľadá podstatu bytia, večného kolobehu života. Zameriava sa na vieru v rovnováhu tejto podstaty, odhodlanosť niečo z tejto viery odovzdať, zanechať. Najradšej by sme premostili diaľavy/ a zastavili zmeškaný vlak. / Čas času a zauzlených uzlov. ... To je iba fragment z obsahu najnovších básní, ktorými sa autor pomyselným oblúkom vracia najmä do minulosti, do detstva, do prostredia svojich predkov, ktorých nosí hlboko v sebe. S nekonečnou túžbou hľadať pravdu v ich životoch, poučenie z ich chýb, čerpať múdrosť z prostých slov, vyznaní a konania. Poézia obyčajného ľudského života jednoduchého, ale o to vzácnejšieho úprimnosťou a nezištnosťou. Takto stručne možno charakterizovať na básne, v ktorých je však ukrytá hlboká filozofia. Básnik čitateľa aj touto básnickou zbierkou presviedča, že je básnikom okamžiku minulého, prítomného i budúceho. Kniha vyšla v obmedzenom náklade, známy slovenský grafik Braňo Gajdoš ju riešil ako bibliofíliu s originálnym podpisom autora a ilustráciami Juraja Čuteka. Na tvorbe knihy sa bude podieľať známy slovenský ilustrátor Juraj Čutek.