Jozef Leikert

Druhé rozšírené vydanie kniha literatúry faktu známeho slovenského historika, spisovateľa a básnika Jozefa Leikerta o osude Slováka, ktorého v Prahe popravilo nemecké gestapo v rámci Akcie 17. novembra 1939 spolu s ďalšími ôsmimi mladými ľuďmi. Autor sa formou listu prihovára Markovi Frauwirthovi, mladému mužovi z Tvrdošína, ktorý zomrel nezmyselnou smrťou. Pravdepodobný dôvod popravy je, že Frauwirth na Slovenskom konzuláte v Prahe vydával v roku 1939 falošné pasy, čím sa zachránilo veľa Čechov, ktorí sa chceli dostať za hranice. Gestapo zistilo, že na konzuláte bolo vydaných 2216 falošných dokladov. Ak si toto číslo vynásobíme počtom potomkov, vyjde nám, že smrť Marka Frauwirtha nebola márna. Téma rezonuje aj po mnohých rokoch, lebo brutalita a surovosť, s akou Nemci prepadli študentov, popravili deviatich mladých ľudí a ostatných odvliekli do koncentračného tábora v Sachsenhausene, odkiaľ sa nemali vrátiť, nemá v novodobých európskych dejinách obdobu. Aj na základe rukopisu životopisnej knihy udelil český prezident v roku 2022 štátne vyznamenania in memoriam všetkým deviatim popraveným.

Na základe množstva archívnych dokumentov, autentických výpovední a spomienok pamätníkov autori spracovali osud novinára a spisovateľa Romana Kaliského na pozadí turbulentných udalostí minulého storočia. Roman Kaliský dlhé roky pracoval v novinách, vo filme, v televízii, odkiaľ ho začiatkom normalizácie vyhodili a dvadsať rokov bol robotníkom. Predtým, ešte ako študent, sa zapojil do SNP a bol zranený. Po druhej svetovej vojne vstúpil do Strany slovenskej obrody, za ktorú bol dvanásť rokov poslancom Slovenskej národnej rady a Národného zhromaždenia. Viac rokov pracoval v legendárnom Kultúrnom živote. Po novembri 1989 sa stal nakrátko riaditeľom Slovenskej televízie a vrátil sa k novinárskemu povolaniu. Politicky sa už neangažoval, ale v roku 1993 sa výrazne pričinil o vznik samostatnej Slovenskej republiky. Pútavá monografia k nedožitej storočnici Romana Kaliského odhaľuje jeho životnú cestu, ktorá nebola vždy priamočiara.

Kniha Mňačko a Izrael (politické a osobné peripetie známeho novinára a spisovateľa v rokoch 1967 a 1968) je voľným pokračovaním knihy Taký bol Ladislav Mňačko, ktorú Jozef Leikert napísal v roku 2008. V novej knihe sa venuje pomerne krátkemu úseku života kontroverzného novinára a spisovateľa Ladislava Mňačka, ktorého mnohí označovali prívlastkami ako československý Solženicyn či červený Hemingway. Na protest proti proarabskej politike československej vlády sa prominentný novinár a úspešný spisovateľ rozhodol odcestovať do Izraela. Československé úrady považovali jeho odchod za emigráciu a pozbavili ho štátneho občianstva, titulu zaslúžilý umelec, všetkých štátnych vyznamenaní a vylúčili ho z komunistickej strany. Autor odkrýva nielen vtedajšie politicko-spoločenské pozadie, ale aj zákulisie osobného života Ladislava Mňačka, jeho vnútorný zápas medzi láskou a povinnosťou, medzi slávou a charakterom. Kniha je cenným dokumentom doby a biografie významnej slovenskej kultúrnej osobnosti 20. storočia.

Kniha Básnik Jozef Leikert vyšla k životnému jubileu známeho slovenské básnika a spisovateľa literatúry faktu. Zhŕňa výber z jeho 14. básnických zbierok, ktoré postupne vychádzajú od roku 1995, ako aj výber z prekladov básní z 20. zahraničných vydaní. Básne sú publikované v exkluzívnom vydaní knihy, ktorej dizajn navrhol a vytvoril knižný grafik Braňo Gajdoš známy zo spolupráce s fotografom Karolom Kállyom, s ktorým vytvoril niekoľko výnimočný kníh; desaťnásobný držiteľ ocenenia za výtvarnú a grafickú stránku kníh Najkrajšia kniha roka. Kniha Básnik Jozef Leikert je obdivuhodná aj tým, že výber zostavil a doslov do nej napísal ilustrátor knihy významný slovenský maliar Peter Pollág, ktorého diela sa nachádzajú v mnohých galériách a súkromných zbierkach na Slovensku a v zahraničí; známy je aj ako jeden zo zakladateľov unikátnej európskej galérie Danubiana Meulensteen Art Museum v Bratislave-Čunove. Na otázku o čom básnik píše v doslove ku knihe Peter Pollág odpovedal: O hviezdach, o Bohu, o obdive k jeho dielu, o človeku, o všetkom stvorenstve, o živote, o láske a jej farbách, o veľkých veciach a pohyboch, ale aj o zanedbateľných detailoch, z ktorých je vytvorený obraz sveta. O všetkom tom je kniha Básnik Jozef Leikert spoločné dielo troch vynikajúcich slovenských umelcov, ktorá môže zaujať rovnako náročného milovníka a zberateľa krásnych kníh, ako aj širokú verejnosť.

Do začiatku druhej svetovej vojny sa nestalo, že by niekto násilím zatvoril vysoké školy. Urobil to až Adolf Hitler, ktorý 17. novembra 1939 prikázal zatvoriť české vysoké školy, prepadnúť vysokoškolské internáty a 1 200 študentov odvliecť do koncentračného tábora, odkiaľ sa ani jeden z nich nemal vrátiť. Dôvod bol jednoduchý – chcel zlikvidovať budúcu inteligenciu. Kniha Ukradnutá mladosť zachytáva osudy študentov trpiacich v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Autor navštívil všetkých žijúcich pamätníkov a podľa ich výpovedí napísal strhujúce dielo. Symbolické je, že študentská manifestácia k 50. výročiu týchto smutných udalostí, ktorá sa uskutočnila 17. novembra 1989 v Prahe, odštartovala politické zmeny v Československu.

Do začiatku druhej svetovej vojny sa nestalo, že by niekto násilím zatvoril vysoké školy. Urobil to až Adolf Hitler, ktorý 17. novembra 1939 prikázal zatvoriť české vysoké školy, prepadnúť vysokoškolské internáty a 1 200 študentov odvliecť do koncentračného tábora, odkiaľ sa ani jeden z nich nemal vrátiť. Dôvod bol jednoduchý – chcel zlikvidovať budúcu inteligenciu. Kniha Ukradnutá mladosť zachytáva osudy študentov trpiacich v koncentračnom tábore Sachsenhausen. Autor navštívil všetkých žijúcich pamätníkov a podľa ich výpovedí napísal strhujúce dielo. Symbolické je, že študentská manifestácia k 50. výročiu týchto smutných udalostí, ktorá sa uskutočnila 17. novembra 1989 v Prahe, odštartovala politické zmeny v Československu.

Utrpení studentů z akce 17. listopad 1939 v koncentračním táboře Sachsenhausen Kniha je výsledkem výzkumu zaměřeného na události 17. listopadu 1939, kdy bylo po demonstracích odporu českého lidu proti německé okupaci Čech a Moravy v souvislosti s pohřbem Jana Opletala odvlečeno 1200 českých vysokoškolských studentů do koncentračního tábora Sachsenhausen. Na základě metody orální historie – výpovědí pamětníků vyhledaných doma i v zahraničí – se autorovi podařilo do detailů zrekonstruovat několikaletý život bývalých studentů v koncentračním táboře. Autor podrobně popsal praktiky Němců zaměřené na likvidaci inteligence českého národa. Zaměřil se na pocity studentů, jejich obětavé chování a statečné jednání v nelidských podmínkách.

Kniha literatúry faktu známeho slovenského historika, spisovateľa a básnika na osude Slováka, ktorého v Prahe popravilo nemecké gestapo v rámci Akcie 17. novembra 1939 spolu s ďalšími ôsmimi mladými ľuďmi, upozorňuje na vojnové nebezpečenstvo. Autor sa formou listu prihovára Markovi Frauwirthovi, mladému mužovi z Tvrdošína, ktorý zomrel nezmyselnou smrťou. Téma rezonuje aj po mnohých rokoch, lebo brutalita a surovosť, s akou Nemci v novembri 1939 prepadli študentov a odvliekli ich do koncentračného tábora v Sachsenhausene, odkiaľ sa nemali vrátiť, nemá v novodobých európskych dejinách obdobu. Hitler popravou deviatich študentských funkcionárov dal jasný signál, že budúca česká inteligencia nebude existovať. Kniha je zaujímavo graficky riešená a ilustrovaná umeleckými fotografiami slávneho fotografa Karola Kállaya.

Najnovšia básnická zbierka Jozefa Leikerta Osmičky galaxie je poéziou nesmiernej úcty k životu, k človeku, ku všetkému ľudskému. Myšlienky, básne, autora výstižne charakterizoval v úvode knihy známy slovenský bioetik profesor Jozef Glasa: „Osminky z ležatých osmičiek, roztvorené nekonečná. Vesmíru do tváre. Pokora vzdorná, pýcha života. Znepokojivé trináste komnaty. Autor je majster v kladení obrazov, otázok, paradoxov. Kladie na stôl chlieb, víno a vodu z prameňa. A čosi k tomu. Kus seba. Ide s kožou na trh. Lebo si nás pozval na návštevu, akoby sme sa dlho poznali. Ako priateľov. Tých dobrých. A preto priniesol to najlepšie, čo doma mal. Kus srdca. Svojho. Pre to naše. Myšlienky. Niekedy schované v kameni. Či v kúsku syra. Plesnivého kvalitou. K takému ide len dobré víno. Viacputňové. Neprikrášlené otázky. Vyjadrené navyjadrením. Ešte v púčku. Očisťujúce. Otvárajúce. Zo srdca dokorán vysielané dotyky k nekonečnu. Oslobodzujúce. Sme pozvaní. Na cestu. Na kúsok cesty. Na míľu, na dve. S básnikom. Jeho srdcom, jeho očami. Do ticha zvučiaceho Nekonečnom. Do nášho vlastného srdca. Na prahy nášho osobného vesmíru. Nasýtiť sa priateľstvom. Pripomenúť si vďačnosť. Za všetky ´obrovské maličkosti´“. Súčasťou knihy, ktorá vyšla v exkluzívnom grafickom spracovaní s ilustráciami maliara Petra Pollága je CD s rozhlasovou nahrávkou veršov v podaní slovenského recitátora Jozefa Šimonoviča, doplnenou originálnou hudbou skladateľky Tatiany Tretinovej a vokálmi českej opernej speváčky Aleny Miró.

Básnická kniha vyšla k nedožitým deväťdesiatinám Karola Kállaya. Je poctou Karolovi Kállayovi, ktorý nám utkvel v pamäti majstrovstvom, úžasnou pracovitosťou, profesionalitou, ale aj kamarátskou povahou a zvláštnou charizmou. Bol dobrým umelcom a dobrým človekom, ako je dobrým človekom a dobrým spisovateľom .

Literárni kritici a prekladatelia sa zhodujú v názore, že básnická tvorba Jozefa Leikerta sa vyznačuje zvláštnym filozofickým nazeraním. V tomto zmysle je najnovšia básnická zbierka Zláskavenie I. trochu odlišná. Básnik sa v nej primárne zaoberá vzťahom muža a ženy a skloňuje partnerské spolužitie vo všetkých pádoch. Ilustrácie do knihy urobil Ján Kelemen a doslov napísala herečka Božidara Turzonovová, ktorá podčiarkla: „Po prečítaní najnovších básní Jozefa Leikerta mám pocit, že sú trochu iné, ako v predchádzajúcich básnických zbierkach Pokosená hlina, Šepot krokov, Pominuteľnosť či Dotyky duše, v ktorých dominuje hlboká filozofia o podstate a bytí človeka. Zdanie však klame. Po opakovanom prečítaní zbierky Zláskavenie I. som sa presvedčila, že poetika básnika je rovnaká, len vyjadrovanie je trochu iné, lakonickejšie. Áno, verše sú jednoduchšie, akési vzdušnejšie a výrečnejšie. Najmä však inak filozofujúce. Autor presne vie, čo a ako má povedať, aby jeho slovo nevyznelo naprázdno, ale zarezonovalo. Tieto básne sú ako obraz namaľovaný jedným ťahom štetca.“ Básnická zbierka Zláskavenie II. je voľným pokračovaním predchádzajúcej zbierky Zláskavenie I. Tematicky sú obidve zbierky rovnaké, zaoberajú sa intímnym prežívaním muža a ženy, ktorí sa neraz zmietajú v súčasnom hektickom svete a neustále tužia po kráse a čistej, úprimnej láske. Básnickú zbierku dotvoril kresbami jeden z najlepších súčasných slovenských grafikov Ján Kelemen. Doslov napísal Pavol Hammel, ktorému je téma blízka ako spevákovi a skladateľovi. Okrem iného napísal: „Leikert nekričí, že je básnik. Mnohí ho poznajú viac ako spisovateľa literatúry faktu, historika, univerzitného profesora či organizátora kultúrnych podujatí. Je však najmä básnik, čo je zjavné zo všetkých jeho textov. Básnik mimoriadne citlivý, vnímavý, žijúci poéziou, ktorý aj keď v živote neraz zakopne, túži žiť podľa svojho básnického desatora. Leikertova poézie je krátka, úsečná, ale výrečná. Autor má úctu k básnickému slovu, neplytvá ním, ale váži ho div nie na atómových váhach. Sú to verše o živote žitom, nie vymyslenom. Básňami akoby sa spovedal ani nie tak Bohu, ale skôr sebe. Cez seba vníma všetko nad nami a okolo nás, celý vesmír s ľudskými snaženiami, radosťami i bolesťami.“

Osudy aktérů událostí 17. listopadu 1939, českých studentů, kterým zavřeli vysoké školy a kteří trpěli v koncentračním táboře a bojovali v zahraniční armádě. Tato kniha slovenského historika a spisovatele byla v roce 2012 v Anglii oceněna Cenou R. W. Setona-Watsona.

Kniha Ďaleko a predsa blízko s podtitulom Českí a slovenské študenti po 17. novembri 1939 v Československej zahraničnej armáde obohacuje slovenskú literatúru faktu. Pri spracovaní témy autor kombinoval archívne dokumenty s literárnymi zdrojmi, ale pracoval najmä metódou oral history. Podarilo sa mu vyhľadať žijúcich pamätníkov udalostí a z ich výpovedí vznikla zaujímavá mozaika, ktorá dopĺňa pohľad na takmer neznámu časť spoločných česko-slovenských dejín. Historik Jozef Leikert sa v rámci štúdia novodobých európskych dejín téme udalostí 17. novembra 1939 venoval vo viacerých publikáciách a knihách literatúry faktu.

Ústrednou témou básnickej skladby Pominuteľnosť (ilustrácie Karol Felix, grafická úprava Ľubomír Krátky) je podľa slov autora zmysel života a tenká čiara medzi životom a smrťou. V doslove piatej básnickej zbierky Jozefa Leikerta sa píše, že sa vyníma z radu súčasnej plytkej a vyprázdnenej básnickej tvorby. Už aj tým, že istým spôsobom sa zaraďuje do prúdu vážnej, spirituálnej slovenskej poézie, ktorá vyjadruje naliehavú potrebu intelektuálne náročnej lektúry. Nie je to poézia výbojná, ani konfrontačná, ani úniková. Naopak: je uzavretá, spontánna a zámerná. Obohacuje a provokuje: čistotou mysle, vyrovnanosťou umu a jemnosťou srdca. Prizma bolesti je prizmou láskavej pravdy o sebe, o nás, o svete.

Kniha Sny v okovách patrí k čitateľsky úspešným knihám literatúry faktu Jozefa Leikerta. Známy slovenský spisovateľ a publicista Ján Čomaj na obálku knihy napísal: „Azda každý čítal zážitky alebo beletristické spracovanie ukrutných dní a rokov v táboroch smrti. Nikdy som ich však nečítal v takej sugestívnej podobe a s toľkými neuveriteľnými epizódami, ako sa to podarilo Jozefovi Leikertovi. Pri všetkej úcte ku kompozičným danostiam autora sa táto úžasná drobnokresba mohla dosiahnuť len pracovitosťou a vytrvalosťou. A tá je Leikertovi vlastná vo všetkých jeho dielach.“