Jozef Leikert strana 2 z 4

Literárni kritici a prekladatelia sa zhodujú v názore, že básnická tvorba Jozefa Leikerta sa vyznačuje zvláštnym filozofickým nazeraním. V tomto zmysle je najnovšia básnická zbierka Zláskavenie I. trochu odlišná. Básnik sa v nej primárne zaoberá vzťahom muža a ženy a skloňuje partnerské spolužitie vo všetkých pádoch. Ilustrácie do knihy urobil Ján Kelemen a doslov napísala herečka Božidara Turzonovová, ktorá podčiarkla: „Po prečítaní najnovších básní Jozefa Leikerta mám pocit, že sú trochu iné, ako v predchádzajúcich básnických zbierkach Pokosená hlina, Šepot krokov, Pominuteľnosť či Dotyky duše, v ktorých dominuje hlboká filozofia o podstate a bytí človeka. Zdanie však klame. Po opakovanom prečítaní zbierky Zláskavenie I. som sa presvedčila, že poetika básnika je rovnaká, len vyjadrovanie je trochu iné, lakonickejšie. Áno, verše sú jednoduchšie, akési vzdušnejšie a výrečnejšie. Najmä však inak filozofujúce. Autor presne vie, čo a ako má povedať, aby jeho slovo nevyznelo naprázdno, ale zarezonovalo. Tieto básne sú ako obraz namaľovaný jedným ťahom štetca.“ Básnická zbierka Zláskavenie II. je voľným pokračovaním predchádzajúcej zbierky Zláskavenie I. Tematicky sú obidve zbierky rovnaké, zaoberajú sa intímnym prežívaním muža a ženy, ktorí sa neraz zmietajú v súčasnom hektickom svete a neustále tužia po kráse a čistej, úprimnej láske. Básnickú zbierku dotvoril kresbami jeden z najlepších súčasných slovenských grafikov Ján Kelemen. Doslov napísal Pavol Hammel, ktorému je téma blízka ako spevákovi a skladateľovi. Okrem iného napísal: „Leikert nekričí, že je básnik. Mnohí ho poznajú viac ako spisovateľa literatúry faktu, historika, univerzitného profesora či organizátora kultúrnych podujatí. Je však najmä básnik, čo je zjavné zo všetkých jeho textov. Básnik mimoriadne citlivý, vnímavý, žijúci poéziou, ktorý aj keď v živote neraz zakopne, túži žiť podľa svojho básnického desatora. Leikertova poézie je krátka, úsečná, ale výrečná. Autor má úctu k básnickému slovu, neplytvá ním, ale váži ho div nie na atómových váhach. Sú to verše o živote žitom, nie vymyslenom. Básňami akoby sa spovedal ani nie tak Bohu, ale skôr sebe. Cez seba vníma všetko nad nami a okolo nás, celý vesmír s ľudskými snaženiami, radosťami i bolesťami.“

Osudy aktérů událostí 17. listopadu 1939, českých studentů, kterým zavřeli vysoké školy a kteří trpěli v koncentračním táboře a bojovali v zahraniční armádě. Tato kniha slovenského historika a spisovatele byla v roce 2012 v Anglii oceněna Cenou R. W. Setona-Watsona.

Básnická zbierka Dotyku duše je šiestou knihou básní Jozefa Leikerta, o ktorej básnik a kazateľ Daniel Pastirčák v recenzii napísal: „Čítanie Jozefovej útlej knižočky mi pripadalo ako prechádzka po pobreží oceánu tesne pred brieždením. Svetlo je tu skôr tušené, takmer neprítomné. Priestor je pustí a za ním nesmierna rozľahlosť vôd. Na pobreží v piesku zostali len stopy, naplaveniny, sedimenty. Krehká čiara soli, kostrička kraba či odpad naplavený z výletných lodí. To, čo bolo vyvrhnuté dejom na okraj sa stalo symbolom odkazujúcim k zmyslu toho deja. Autor sám svoju báseň chápe ako spovednicu: ,Spovedám sa Bohu / a básni. // Nič pravdivejšie nepoznám.´“ Knihu Dotyky duše ilustroval známy slovenský akademický maliar Alexej Vojtášek.

Ústrednou témou básnickej skladby Pominuteľnosť (ilustrácie Karol Felix, grafická úprava Ľubomír Krátky) je podľa slov autora zmysel života a tenká čiara medzi životom a smrťou. V doslove piatej básnickej zbierky Jozefa Leikerta sa píše, že sa vyníma z radu súčasnej plytkej a vyprázdnenej básnickej tvorby. Už aj tým, že istým spôsobom sa zaraďuje do prúdu vážnej, spirituálnej slovenskej poézie, ktorá vyjadruje naliehavú potrebu intelektuálne náročnej lektúry. Nie je to poézia výbojná, ani konfrontačná, ani úniková. Naopak: je uzavretá, spontánna a zámerná. Obohacuje a provokuje: čistotou mysle, vyrovnanosťou umu a jemnosťou srdca. Prizma bolesti je prizmou láskavej pravdy o sebe, o nás, o svete.

Kniha Sny v okovách patrí k čitateľsky úspešným knihám literatúry faktu Jozefa Leikerta. Známy slovenský spisovateľ a publicista Ján Čomaj na obálku knihy napísal: „Azda každý čítal zážitky alebo beletristické spracovanie ukrutných dní a rokov v táboroch smrti. Nikdy som ich však nečítal v takej sugestívnej podobe a s toľkými neuveriteľnými epizódami, ako sa to podarilo Jozefovi Leikertovi. Pri všetkej úcte ku kompozičným danostiam autora sa táto úžasná drobnokresba mohla dosiahnuť len pracovitosťou a vytrvalosťou. A tá je Leikertovi vlastná vo všetkých jeho dielach.“

Kniha Testament svedomia je knižný rozhovor, v ktorom sa autor zamýšľa nad mnohými problémami, ktoré netrápia len známeho slovenského spisovateľa Ladislava Ťažkého. Toho Ladislava Ťažkého, ktorý odmietol po roku 1989 stať sa ministrom kultúry a predsedom Matice slovenskej. Rovnako odmietol kandidovať za prezidenta Slovenskej republiky. Tak ako predtým zostal verný svojej literatúre, hoci dlhé roky nesmel publikovať. V odpovediach odhaľuje najvnútornejšie pocity a nahlas uvažuje o udalostiach minulých, ale aj súčasných. Kniha je vzácnym dokumentom doby, v ktorej spisovateľ žil, tvoril a aktívne sa zapájal do kultúrno-spoločenského diania.