Fero Lipták

Keď si dvaja sadnú, nemusí ísť o pivo. Ak ide o literáta a výtvarníka a chcú vytvoriť knihu, prizvú tretieho – vydavateľa. Akord je harmonický súzvuk troch alebo viacerých tónov a tu si traja sadli tak, že ten akord vznikol a tak dúfame, že čitateľov táto knižka usadí od smiechu.

Knižný unikát Obrázky spod rúška vznikol počas celosvetovej pandémie Covid 19, keď si slovenský výtvarník Fero Lipták začal spontánne kresliť obrázky k téme, ktorá nám všetkým na chvíľu zmenila život. Spočiatku nezáväzný počin pre potešenie priateľov si získaval stále väčší ohlas, až prerástol do samostatnej knižnej publikácie. Autor sa v nej svojským spôsobom pozerá na vážnu tému nákazy a s ňou spojených opatrení a všíma si to, čo by iní, možno, prehliadli. Humor a nadsádzku, ktorá zostáva živá v každej situácii. Stačí si pre ňu len otvoriť oči. Obrázky spod rúška sú humorným záznamom dní, kedy nám nebolo príliš do smiechu. 

Klasik maďarskej prózy Kálmán Mikszáth (1847-1910), rodák z Novohradu, označil Uhorsko za domov humoru, ktorý odzrkadľuje charakter jeho rodákov, Maďarov a Slovákov. Podľa neho patria medzi národy, ktoré sa vedia uvoľniť a slobodne myslieť. Anekdota je neodmysliteľnou zložkou Mikszáthovho rozprávania najmä v jeho novele Fešáci. V nej predkovia dnešných Šarišanov nemajú čas uvažovať o svojej chudobe, lebo sa radšej zabávajú na tom, ako by mohli žiť, keby boli bohatí.

Výber próz a dramatických textov pozoruhodného ruského spisovateľa dvadsiatych a tridsiatych rokov 20. storočia, ktorého tvorba patrí k poslednej vlne ruskej literárnej avantgardy. Okrem niekoľkých desiatok krátkych próz a dramatických textov kniha obsahuje základnú Charmsovu absurdnú hru zo začiatkov jeho tvorby Jelizaveta Bam a trpkú poetickú grotesku Cirkus Šardam. Aj v tejto knihe sa stretneme s absurditou každodenného života, pod ktorou sa skrýva jeho tragickosť – tragickosť doby i ľudský údel človeka vystrčeného na okraj spoločnosti, ktorý si však napriek tomu (či práve preto) vytvoril svoj vlastný poetický i cynický, v každom prípade však osobne i literárne sugestívny svet. Preložil, poznámky a doslov napísal Ján Štrasser, ilustrácie Fero Lipták.

Vo Veľkom Meste okupovanom cudzími vojskami sa už nedalo žiť. Matka zavedie svojich dvoch synov k starej mame na vidiek. K príšernej starej mame: negramotnej, špinavej, lakomej, zlej, dokonca vraždiacej. Dvojčatá s ňou majú ťažký život. Nenechajú sa však ubiť a samy objavujú zákony života plného krutosti, samy sa naučia aj písať. Do veľkého zošita, ktorý ukrývajú na povale zapisujú svoje pokroky, zážitky a postrehy. Vzniká tak sugestívne, miestami veľmi expresívne rozprávanie, s nečakaným zakončením. Román bol preložený do vyše tridsiatich jazykov. Agota Kristof (1935) sa narodila v Maďarsku, odkiaľ v roku 1956 emigrovala do Švajčiarska, kde žije dodnes. Písala divadelné hry a neskôr vo francúzštine svoju románovú trilógiu (Veľký zošit, Dôkaz a Tretie klamstvo).