Ivana Komanická

Jestvuje čas v živote človeka, keď otvorí oči ako po prvý raz a uvidí všetko a všetkých inak. Býva to čas skúšok, neistoty alebo zázrakov, rýchleho dospievania, uvedomovania, čiže prijímania skutočnosti. Na pozadí obdobia spoločenských zmien v prelomovom roku 1990 sa odohráva lyrický príbeh dievčaťa, ktoré sa zoznamuje s výnimočným chlapcom. Na prvý pohľad banálna história prvej lásky, no pod povrchom pulzuje nezadržateľná sila života a s ňou otázky, ako je spojená láska a spravodlivosť, pre koho sa postavím proti sebe? 2-3 hodiny čítania

Básnická kniha Poézia pre dvoch Poetry For Two je napísaná po slovensky a anglicky, v dvoch jazykoch, ktorými poetka Ivana Komanická myslí, v ktorých si uvedomuje svoje bytie a v ktorých tvaruje svet okolo seba. Podoba básní je určená konverzačným tónom reálnych a fiktívnych rozhovorov s partnerom a z virtuálnej podstaty reči sa postupne začínajú formovať skutočné udalosti a skutoční ľudia zachytení v nečakanej a naliehavej situácii. Básne plynú ako políčka filmu a v ich osobitom a ľahkom rytme sa odkrýva a zahaľuje všetko to, čo človek túži povedať alebo hovorením zakryť. Kniha je vnútorne spojená s autorkinou lyrickou prózou Pre teba sa postavím proti sebe (2018) a spolu zobrazujú životný príbeh človeka zasiahnutého prítomnosťou, v ktorej sú zviditeľnené fragmenty individuálnej pamäti a záblesky toho, čo sa môže stať.

Kniha esejí zaoberajúca sa možnosťou univerzity v ére vedomostného a kreatívneho kapitalizmu od filozofky a teoretičky umenia Ivany Komanickej vyšla z verejných prednášok, ktoré sa autorka rozhodla robiť po prepustení z univerzity. Kniha je postavená na myšlienke francúzskeho filozofa J. Derridu, že univerzita vzniká nanovo každým novým semestrom. Autorka sa v nej zaoberá univerzitou v post-inštitucionálnej situácii aj samotným žánrom prednášky, jej krízou, dejinami a rôznymi funkciami. Kniha je súčasne obhajobou klasickej univerzity v kontexte výziev, ktoré nám súčasný neoliberalizmus kladie.

Básnická kniha o zlomenom srdci a možnosti druhej šance ako ich ponúka posledný román Jane Austenovej Persuasion (1818) je emocionálnou a intelektuálnou cestou, akousi stredoeurópskou ženskou Grand Tour alebo sentimentálnou cestou s literárnou hrdinkou knihy aj jej autorkou. Osobná skúsenosť sa vynára v kontraste so súčasnou imagináciou aj celou austenomániou. Dominantnú poetickú formu 18.storočia, epigram, ktorú Austenová využila vo svojom prozaickom písaní, autorka vracia späť do súčasnej poézie na reflektovanie klasických tém - sesterskej lásky, prílišnej citovosti a schopnosti zachovať si úsudok.