Elin Anna Labba

Chcete spoznať Škandináviu z trochu iného uhla? Zabudnite na fjordy či polárnu žiaru, pátrajte po príbehoch ľudí a po jazvách, ktoré v krajine zanechali dejiny. Elin Anna Labba skúma osudy severných Sámov, ktorým do cesty vstúpili nové hranice, a narušili ich prirodzené migračné koridory. Spôsob ich života sa pre moderné štáty stal prežitkom. A keďže nomádi sú podľa definície ľudia, ktorí putujú z miesta na miesto, úrady si mysleli, že ich môžu jednoducho presunúť. Kniha Páni nás sem presídlili je nezvyčajne poetickou reportážou o bolestivých osudoch severnej Európy. V tejto knihe sa dozvieš: – ako žili severní Sámovia pred nútenými presídleniami a ako prijali rozhodnutie, že musia opustiť svoje domovy – ako vyzerali ich každoročné presuny medzi letnými a zimnými pastvinami – prečo mnohí Sámovia o tejto temnej histórii dlhé roky mlčali a až ich potomkovia sarozhodli rozprávať – či sa dá celá stará kultúra jednoducho „presťahovať“ na nové miesto, najmä ak je založená na migrácii a pamäti predkov – ako na Sámov vplývali ich nové pôsobiská, kde sa cítili nechcení a ako to ovplyvnilo ďalšiegenerácie – v čom sú tieto príbehy univerzálne a aktuálne aj dnes Nehodili sa do modernej doby, ktorá prichádzala. Nehodili sa do sveta, ktorý rozdelili nové hranice. Pred viac ako sto rokmi sa Nórsko osamostatnilo a Sámovia, pôvodní obyvatelia ďalekého európskeho severu, ktorí sa po stáročia voľne pohybovali so svojimi sobmi medzi letnými a zimnými pastvinami, sa zrazu stali tŕňom v oku. Boli považovaní za cudzí prvok, prežitok, a navyše – nórski poľnohospodári potrebovali pôdu. Preto v roku 1919 Švédsko a Nórsko uzavreli dohodu o obmedzení migrácie zvierat a ľudí medzi oboma krajinami. Takto vyzerá pozadie jednej z temnejších kapitol moderných severských dejín. S cieľom vykoreniť kočovné zvyky Sámov nariadili švédske úrady v rámci „dislokácie“ premiestnenie chovateľov sobov z ďalekého severu do južnejších oblastí. Bol to brutálny zásah do životov kočovných Sámov. Ak je totiž niekto nomádom, neznamená to, že nemá domov a môže žiť kdekoľvek ho postavíte. Nomád skrátka len putuje medzi svojimi domovmi. Kniha Páni nás sem presídlili zobrazuje dramatické a tragické udalosti späté s presídľovaním Sámov: stratu sobov, ktoré naďalej inštinktívne putovali na sever, odchod sámských detí k príbuzným, rozpad celých rodín i systematickú rasovú diskrimináciu. Elin Anna Labba zozbierala spomienky, fotografie, listy i úryvky z tradičných piesní – jojkov, aby skúsila vyrozprávať hlboký a osobný príbeh ľudí, ktorí prišli o všetko, no napriek tomu neprestali veriť, že raz znovu uvidia svoj domov. Kniha Páni nás sem presídlili vychádza v preklade Adriany Gondárovej.

When their summer settlement is flooded without warning, a family of Sámi women must fight for their way of life in a changing world, in this powerful, haunting novel. 'Heartachingly beautiful' Lisa Ridzén, author of WHEN THE CRANES FLY SOUTH Every summer, Ingá, her mother Rávdná, and her Aunt ¦nne travel west to their village on the lake. But the summer Ingá is thirteen, they arrive to find their home and possessions have disappeared under water, the land flooded by a dam built to supply hydropower to a society that has continually stolen from them. The Home of the Drowned follows these women's fortunes over forty years - from 1942 to 1982 - as the water their people have lived near for centuries is transformed into a menacing force that threatens all they hold dear. Defying the authorities, Rávdná decides to build a house on the lake to replace what was lost, becoming an unlikely activist. Meanwhile, ¦nne's health is in decline, and a concerned Ingá merely longs to live like everyone else - an impossible wish when the Swedish state is relentlessly drowning her world. Elin Anna Labba's debut novel brings Sámi history to the fore, revealing connections between land, water and people that hauntingly reverberate with the question: what is it that makes a home? Translated by Elizabeth Clark Wessel