Emil Višňovský

Filozofická esej je žáner, ktorým sa autor obracia na širšiu intelektuálnu a kultúrnu verejnosť. Je to žáner, prostredníctvom ktorého sa filozofia usiluje vystúpiť zo svojich úzko odborných kruhov a problémov a nadviazať komunikáciu aj s nefilozofmi či filozofickými laikmi. V takejto polohe je zamýšľaná a štylizovaná väčšina textov v tejto knižke. Tematicky sa tieto texty pohybujú v troch okruhoch: kultúra, život, filozofia. Ide však o okruhy, ktoré sa prelínajú a ktorých vymedzenie je veľmi rel atívne, skôr pomocné, takže v každej z troch častí O kultúre, O živote a O filozofii sú texty, ktoré by mohli byť pokojne zaradené aj v každej inej časti. Všetky totiž spája istá intuitívna logika autora. Predstavujú akúsi reflexiu doby, alebo aspoň ukazujú, ako reflektované otázky autor v danom období vnímal a ako o nich premýšľal. Leitmotívom jeho úvah je otázka umenia žiť v súčasnom svete.

Autor publikácie prof. PhDr. Emil Višňovský, CSc., filozof a historik hovorí, že „pragmatizumus je slovo, ktoré u nás nemá dobrú povesť“, a to nielen v laickej, ale ani v odbornej filozofickej obci. Odľahčene by sme mohli povedať, že autor sa odhodlal odkliať „nedobrú reputáciu“ samotného pojmu a sprevádza nás „kariérou“ pragmatizmu.

Kolekcia ponúka čitateľovi výber z "roztratených" textov Prof. PhDr. Emila Višňovského, PhD., publikovaných samostatne v priebehu troch desaťročí v rozličných periodikách a médiách. Ich knižné vydanie dotvára profil autora o ďalšie dimenzie. Texty nie sú len svedectvom doby, ale nestrácajú na aktuálnosti ani z hľadiska reflexie súčasnej Covid-19-krízy. Prof. PhDr. Emil Višňovský, PhD. - filozof, vysokoškolský učiteľ, profesor Univerzity Komenského, prekladateľ, esejista, publicista

Monografia sa zaoberá podstatou a vývojom akademického sveta v západnom civilizačnom okruhu od jeho vzniku v antickom Grécku až na prah súčasnosti (po rok 1945). Autor vysvetľuje ideu akadémie a ideu univerzity z historického, kultúrneho a filozofického hľadiska. Výsledkom jeho analýz je poznanie, že jadrom akademického sveta je intelektuálna tvorivosť, teda tvorba poznania a vzdelania, myšlienok a hodnôt. Napriek všetkým premenám a peripetiám dejín, toto intelektuálne jadro zabezpečovalo životaschopnosť a spoločenský význam akademických inštitúcií v každej dobe. Prínos akademických inštitúcií do dejín civilizácie je nezameniteľný a nezastupiteľný. Samostatná kapitola je venovaná vývoju nášho domáceho akademického sveta od veľkomoravského učilišťa po vznik Slovenskej akadémie vied a umení v 20. storočí. Poznanie histórie a tradícií akademického sveta je predpokladom pre pochopenie jeho súčasných problémov (po roku 1945), ktorými sa autor bude kriticky zaoberať v nadväzujúcej práci.

Monografia završuje trilógiu filozofických reflexií akademického sveta, jeho tradícií a súčasných problémov (Akademický svet a jeho tradície, Veda, 2021; Akademický svet a jeho súčasné problémy, Veda, 2022). V tejto časti sa autor venuje analýze akademických inštitúcií, ich dizajnu a spôsobom riadenia. Charakterizuje akademickú identitu, kultúru a hodnoty. Samostatnú pozornosť venuje akademickej profesii, jej špecifikám a podmienkam. Zavŕšením celej trilógie je kapitola o peripetiách nášho domáceho akademického sveta (akadémie vied a vysokých škôl) po roku 1945. Autor sleduje kľúčové premeny s cieľom objasniť súčasný stav, nevyhýba sa „horúcim“ problémom akreditácie, akontability, evaluácie, „rebríčkom“ atď., ktoré vidí kritickou optikou. Práca má postdisciplinárny charakter. Autorove analýzy sú založené na štúdiu bohatej zahraničnej literatúry a dlhoročnej akademickej skúsenosti. Kniha je ojedinelým príspevkom k poznaniu našich akademických inštitúcií a akademického života v súčasných zložitých podmienkach. Je určená predovšetkým akademickým funkcionárom a manažérom, ako aj širokej kultúrnej verejnosti a takisto akademickým pracovníkom, ktorí majú záujem o pochopenie toho, čo sa deje s naším akademickým svetom.