Spasiteľ

Nikdy som si nemyslela, že ma „Nesbøvky“ tak opantajú a nedajú mi spať. No stalo sa. Som skôr fanúšik klasickej anglickej a americkej detektívky a len postupne som sa zoznamovala so škandinávskymi autormi. Ich štýl je iný – temný, drsný, depresívny, či až chladnokrvne cynický. A v tom je ich čaro. <br>Po prvých dvoch knihách (Netopier a Švábi) som Nesbøvi nedávala veľkú šancu. Stále som nerozumela čo v tých jeho knihách všetci vidia. Ale keďže som čitateľ, ktorý vždy dočíta všetko čo začne a séria s Harrym Holem má zatiaľ 10 kníh, v čítaní som vytrvala. Až po piatej knihe (Diablova hviezda) som pochopila, čo čitateľov tak fascinuje. <br>Spasiteľ bol jednoducho strhujúci. Prvých 100 strán sa všetko šialene zamotalo a poriadne skomplikovalo, no od zvyšných tristo strán som nedokázala odtrhnúť oči. Všetky kúsky mozaiky do seba začali postupne zapadať, až na posledných pár stranách sa dej vygradoval a konečne dalo všetko zmysel.<br>A vyšetrovateľ Hary Hole mi je čoraz viac sympatický. Takže hor sa na ďalšiu knihu – Snehuliak.<br>Odporúčam aj ďalšie Nesbøve knihy a kto má rád severské krimi, tak u nás relatívne neznámeho spisovateľa Michael Katz Krefeld.<br>P.S.: Plemeno psa Čierny Metzner, ktoré sa spomína v knihe si Jo Nesbø vymyslel. V detstve ho pohrýzol pes a toto bol spôsob ako si "vybiť" svoju nenávisť voči psom.

Moja druhá kniha od Nesba, ktorú som čítala. Zo začiatku ma neohúrila no neskôr sa to začína rozuzľovať a začína sa prehlbovať celý dej a človek sa môže ponoriť do celej hry, ktorú začal vrah. Veľmi dobrá kniha, ktorú odporúčam každému, kto miluje detektívky.