Príbehy o Johanke zo Zapadáčika knihy

Štvrtáčka Johanka je trochu smutná. Prišla o všetkých kamarátov, malý brat jej zničil najmilšiu knihu a veľmi jej chýba starká. Práve sa s mamou a bratom Samkom presťahovala do Zapadáčika, kde je okrem malej školy iba malý kostol a obchod. Namiesto p ošty tam majú oranžovú poštovú schránku. A práve do nej Johanka hodí list, o ktorom mama nič netuší. Potom sa čuduje, ako málo stačí, aby sa udalosti dali do pohybu.

Johanka má za sebou prijímacie skúšky na osemročné gymnázium. Stále viac času trávi so spolužiačkou Emmou, ale nezabúda ani na najlepšiu kamošku Maju zo Zapadáčika. A práve s Majou odcestuje hneď druhý prázdninový deň do Bratislavy. Po takmer štyroch rokoch konečne znova vidí svojho ocka, a hoci im to trocha trvá, napokon zistia, ako majú k sebe blízko. Ilustroval Ďuro Balogh.

Doma, v škole i v Zapadáčiku sa dejú veci - a diali by sa, aj keby Johanka nevymýšľala. Maji sa po dlhých mesiacoch vráti mama z nemocnice, teta Motyková sa tam zasa ocitne. Johankin život je bohatší o dva červené prístroje - malý fotoaparát a ozajstný počítač. A tak jej už nič nebráni napísať e-mail, kedy sa jej zachce. Najlepšej kamoške Maji alebo bývalému spolužiakovi Borisovi. A hoci mame sľúbila, že ockovi napíše až na Vianoce, raz, keď je mama v škole, sľub poruší. Ukáže sa, že si s ockom majú čo povedať. Aj to, po kom je Johanka taká „opytovacia".

Johanka prežíva v Zapadáčiku posledné šťastné týždne. V novom byte si zavesí na stenu obrázok, ktorý dostala na rozlúčku od spolužiakov. Sú na ňom všetci - a keď ich tam Johanka vidí, aspoň na chvíľu má pocit, že je ešte stále s nimi. Spočiatku si často číta nápis, ktorý je na obrázku: ZLOM VÄZ, JOHANKA! Veľmi rýchlo ju však vtiahne do seba dianie v novej škole, a doma je teraz tiež všetko inak.