Karen Armstrong

Autorka Karen Armstrongová sa nechala inšpirovať umelcami, vedcami i vojakmi a na základe početných štúdií a bibliografie dokresľuje zabehaný obraz o islame. Pokúša sa prelomiť mýtus o fundamentalistických fanatikoch, tyranoch, krutých teroristoch a predkladá pred čitateľa nové pohľady na toto mimoriadne rozšírené náboženstvo, ktoré sa podpísalo pod dejinný vývin sveta. Knihu preložil Ján Pauliny.

Ľudia sú odjakživa mýtotvorcami. Takto začína Karen Armstrong stručnú, ale pôsobivú rozpravu o mýte, o jeho povahe, o jeho vzniku a dôvodoch, prečo ho dosiaľ zúfalo potrebujeme. Sprevádza nás od paleolitu a loveckých mýtov až do obdobia Veľkej západnej transformácie posledných 500 rokov, keď veda diskreditovala mýty. Dejiny mýtu sú dejinami ľudstva, predstavujú naše príbehy a predstavy, náš záujem a pokusy o pochopenie sveta, spájajú nás s našimi predkami a ostatnými ľuďmi. Karen Armstrong uvádza významnú edíciu svetových mýtov od autorov z celého sveta a jej príznačne hlboká, zasvätená kniha je skvelým, provokujúcim úvodom do mytológie v najširšom zmysle slova – vysvetľujeme nám, prečo ohrozíme sami seba, ak nebudeme brať mýty na ľahkú váhu.

Ve srozumitelné a přesvědčivé próze Armstrongová oživuje Buddhovo hledání od jeho odmítnutí privilegovaného života po objevení pravdy, o níž byl přesvědčený, že naprosto promění lidské bytosti a umožní jim žít v míru uprostřed utrpení světa.

The author of A History of God and Islam, Karen Armstrong here turns to a religious figure whose thought is still reverberating throughout the world 2500 years after his death. Yet all that is known about him comes from a collection of ancient writi ngs that fuse history, biography and myth. Armstrong distills from these the key events of Buddha's life: his birth as Siddhatta Gotama in the 5th century BC; his abandonment of his wife and son; his attainment of enlightenment under the Banyan tree; his political influence; the divisions among his followers; and his serene death. Armstrong also introduces the key tenets of Buddhism. "This sterling work by Armstrong is anything but standard fare. Armstrong combines the abilities of storyteller, historian, and interpreter of Buddhist thought to create a work that is both fascinating and informative. What makes this such a strong and engaging work is that she uses her discriminating insight as a historian while recognizing that 'the people of North India were not interested in history in our sense: they were more concerned about the meaning of historical events.' This insight is applied effectively throughout, as Armstrong considers the Buddhist teaching encapsulated in the major events of the Buddha's life. Her explications have great clarity and power, making this work essential reading for those looking for a brief introduction to the Buddha's life and Buddhist thought."Library Journal

V období mezi roky 800 a 300 př. n. l. zažil svět doslova explozi nových náboženských koncepcí. Proč se právě Sokrates, Buddha, Konfucius, Jeremiáš a Lao-c´ – mezi jinými – objevili v rozpětí těchto pěti staletí? A proč si všichni ve svých úvahách o lidstvu byli tolik podobní? Karen Armstrongová se věnovala tomuto období dějin ve snaze dokázat pojítka mezi rozmanitou skupinou tehdy žijících mystiků, teologů a filozofů. Podařilo se jí tak vytvořit obsáhlou, místy ovšem i diskuze hodnou studii, která osvětluje duchovní proměnu člověka a vývoj jeho pohledu na svět.

Originální portrét Buddhy od světoznámé autorky vychází v nakladatelství Barrister & Principal již ve druhém vydání (v originále vyšel v prestižní edici Penguin Lives). Autorka se zabývá jak archetypální náboženskou ikonou, tak Buddhou jako člověkem. Popisuje Buddhovy osudy od chvíle, kdy jako Siddhata Gótama opouští svoji ženu, malého synka a pohodlný život ve význačném společenském postavení, aby se vydal na cestu namáhavého hledání duchovního probuzení. Ve srozumitelné a přesvědčivé próze Armstrongová oživuje Buddhovo hledání od jeho odmítnutí privilegovaného života po objevení pravdy, o níž byl přesvědčený, že naprosto promění lidské bytosti a umožní jim žít v míru uprostřed utrpení světa. Autorka se v knize soustřeďuje také na dobovou kulturu a zamýšlí se nad Buddhovou rolí v duchovních dějinách lidstva a nad zvláštním významem jeho myšlenek pro naši společnost, která nyní prochází krizí víry.

Prvý raz v dejinách ľudstva sa milióny mužov a žien odvrátili od Boha. Nechcú s ním mať nič spoločné. Ale v minulosti naši predkovia podnikali dlhé a strastiplné púte, aby okúsili posvätnú realitu. Svoje nevšedné zážitky opisovali ako Boha, Brahmana, Nirvánu alebo Tao: náboženstvo definovalo človeka. V súčasnosti sa rady ateistov na celom svete rozrástli a zanovito odriekajú svojskú modlitbu – Boh neexistuje. Vyznačujú sa rovnakým oduševnením ako kresťanskí misionári v časoch horlivého šírenia viery. Kto alebo aký je Boh? Túto otázku skúma Karen Armstrongová nielen v diele História Boha, ktoré jej prinieslo celosvetový úspech, ale v hľadaní pokračuje aj v publikácii Kauzu vyhral Boh. Pritom dochádza k poznaniu, že ľudstvo si v každom čase formulovalo obraz Boha podľa vlastných potrieb. Pre tri monoteistické náboženstvá – židovstvo, kresťanstvo a islam, ale aj pre iné náboženské predstavy platí, že nový obraz Boha sa presadil len vtedy, keď to ľuďom pomohlo v ich každodenných starostiach. Armstrongová sleduje históriu viery od paleolitu až po súčasnosť a ukazuje, že veda a náboženstvo ešte prednedávnom neviedli medzi sebou ľúty boj. Veda však zmenila tón ich dialógu. Zmysel slov ako viera a tajomstvo sa od základu zmenil, takže ateisti aj teisti v súčasnosti hovoria aj premýšľajú o Bohu spôsobom, aký by naši predkovia pokladali za nanajvýš šokujúci. Prečo v súčasnosti nemožno uveriť v Boha? Má Boh budúcnosť aj v ére agresívneho vedeckého racionalizmu? Karen Armstrongová je presvedčená, že ak sa tvorivým pohľadom pozrieme hlboko do minulosti, budeme schopní dospieť k viere, ktorá sa bude vedieť nanajvýš priamo vysloviť k potrebám nášho utrápeného a nebezpečne polarizovaného sveta.

In our increasingly secular world, holy texts are at best seen as irrelevant, and at worst as an excuse to incite violence, hatred and division. So what value, if any, can scripture hold for us today? And if our world no longer seems compatible with scripture, is it perhaps because its original purpose has become lost? Today we see the Quran being used by some to justify war and terrorism, the Torah to deny Palestinians the right to live in the Land of Israel, and the Bible to condemn homosexuality and contraception. The holy texts at the centre of all religious traditions are often employed selectively to underwrite arbitrary and subjective views. They are believed to be divinely ordained; they are claimed to contain eternal truths. But as Karen Armstrong, a world authority on religious affairs, shows in this fascinating journey through millennia of history, this narrow reading of scripture is a relatively recent phenomenon. For hundreds of years these texts were instead viewed as spiritual tools: scripture was a means for the individual to connect with the divine, to transcend their physical existence, and to experience a higher level of consciousness. Holy texts were seen as fluid and adaptable, rather than a set of binding archaic rules or a `truth' that has to be `believed'. Armstrong argues that only by rediscovering an open engagement with their holy texts will the world's religions be able to curtail arrogance, intolerance and violence. And if scripture is used to engage with the world in more meaningful and compassionate ways, we will find that it still has a great deal to teach us.

'Because "God" is infinite, nobody can have the last word' What is this thing, religion, supposedly the cause of bloodshed and warring for centuries? What is 'God' and do we need 'Him' in our modern world? Karen Armstrong looks again at these questions in a refreshing and startling way. God is not to be 'believed in' as a child believes in Santa Claus; religion is not a story to be proven true or false, but a discipline akin to music or art that answers a deeply human need, and can teach us to discover new capacities of mind and heart. Selected from A Case for God, Fields of Blood and The Lost Art of Scripture VINTAGE MINIS: GREAT MINDS. BIG IDEAS. LITTLE BOOKS. A series of short books by the world's greatest writers on the experiences that make us human Also in the Vintage Minis 'Great Ideas' series: Art by Simon Schama Science by Ian McEwan

"Není boha kromě Boha a Muhammad je Posel Boží!" Snad žádné jméno na světě se dnes nepronáší tak často jako jméno Muhammada, postaru Mohameda. Vždyť stamilióny muslimů je denně vyslovují při modlitbách. Pro mnoho Evropanů a jistě i Američanů může být islám čímsi jako vírou zla - viz bojovný a nesmiřitelný Talibán, zabijácká al-Ká´ida a Írán s touhou po jaderných zbraních. A Muhammad, prorok, legenda i Posel Alláhův, dal tomuto náboženství před staletími základy. Věci však není třeba vidět tak divoce, a světově proslulá britská autorka Karen Armstrongová napsala knihu o Muhammadovi a o jeho poselství našemu času s vědomím, že slovo "islám" znamená odevzdání a mír. Vysvětluje zrod i podstatu koránu a provází čtenáře Muhammadovým životem. S dokonalou znalostí doby a jejích reálií vám nabízí knihu, kterou lze brát i jako poutavou a v mnohém velmi dramatickou literaturu faktu. Tak jako každé nové učení se totiž islám rodil v bolestech. A na rozdíl od křesťanství i v krvavých bitvách na pláních Arábie. I když Muhammad nakonec zvítězil přístupem, jenž v mnohém připomínal smířlivost Gándhího, a nikoli řádění Čingischána.

Biblie, v ktorej sa Boh nazýva striedavo "Jahve" a "Elohim". Sleduje vývoj tak hebrejskej Biblie, ako aj Novej zmluvy, aby poukázala na rôznorodé vplyvy, ktoré pomáhali pri formovaní týchto posvätných textov. Vychádzajúc zo židovského vyznávania midrašu a kresťanského kultu Ježiša a pokračujúc vplyvom Pavlových listov na reformáciu a manipuláciou Zjavení zo strany kresťanských fundamentalistov, autorka približuje kontexty, v akých treba rozumieť a vysvetľovať týchto šesťdesiat šesť kníh, objasňuje tiež sociálne potreby, na ktoré knihy reagujú. Súčasne poukazuje na nekompetentné a paradoxné postupy, ktoré neprestajne ovplyvňujú naše chápanie Biblie.

An amazingly wide-ranging book, showing that the world's religious texts can be a force for good today' John Barton, author of A History of the Bible In our increasingly secular world, holy texts are at best seen as irrelevant, and at worst as an excuse to incite violence, hatred and division. The Quran, the Torah and the Bible are often employed selectively to underwrite arbitrary and subjective views. They are believed to be divinely ordained; they are claimed to contain eternal truths. But as Karen Armstrong, a world authority on religious affairs, shows in this fascinating journey through millennia of history, this narrow reading of scripture is a relatively recent phenomenon. Armstrong argues that only by rediscovering an open engagement with their holy texts will the world's religions be able to curtail arrogance and intolerance. And if scripture is used to engage with the world in more meaningful and compassionate ways, we will find that it still has a great deal to teach us. 'Magisterial... A dazzling accomplishment' New York Times 'Glorious... Armstrong is the most articulate and generous-hearted exegete of religion writing in English at the present time' A.N. Wilson, New Statesman

Prvý raz v dejinách ľudstva sa milióny mužov a žien odvrátili od Boha. Nechcú s ním mať nič spoločné. Ale v minulosti naši predkovia podnikali dlhé a strastiplné púte, aby okúsili posvätnú realitu. Svoje nevšedné zážitky opisovali ako Boha, Brahmana, Nirvánu alebo Tao: náboženstvo definovalo človeka. V súčasnosti sa rady ateistov na celom svete rozrástli a zanovito odriekajú svojskú modlitbu – Boh neexistuje. Vyznačujú sa rovnakým oduševnením ako kresťanskí misionári v časoch horlivého šírenia viery. Kto alebo aký je Boh? Túto otázku skúma Karen Armstrongová nielen v diele História Boha, ktoré jej prinieslo celosvetový úspech, ale v hľadaní pokračuje aj v publikácii Kauzu vyhral Boh. Pritom dochádza k poznaniu, že ľudstvo si v každom čase formulovalo obraz Boha podľa vlastných potrieb. Pre tri monoteistické náboženstvá – židovstvo, kresťanstvo a islam, ale aj pre iné náboženské predstavy platí, že nový obraz Boha sa presadil len vtedy, keď to ľuďom pomohlo v ich každodenných starostiach. Armstrongová sleduje históriu viery od paleolitu až po súčasnosť a ukazuje, že veda a náboženstvo ešte prednedávnom neviedli medzi sebou ľúty boj. Veda však zmenila tón ich dialógu. Zmysel slov ako viera a tajomstvo sa od základu zmenil, takže ateisti aj teisti v súčasnosti hovoria aj premýšľajú o Bohu spôsobom, aký by naši predkovia pokladali za nanajvýš šokujúci. Prečo v súčasnosti nemožno uveriť v Boha? Má Boh budúcnosť aj v ére agresívneho vedeckého racionalizmu? Karen Armstrongová je presvedčená, že ak sa tvorivým pohľadom pozrieme hlboko do minulosti, budeme schopní dospieť k viere, ktorá sa bude vedieť nanajvýš priamo vysloviť k potrebám nášho utrápeného a nebezpečne polarizovaného sveta.

Biblie, v ktorej sa Boh nazýva striedavo "Jahve" a "Elohim". Sleduje vývoj tak hebrejskej Biblie, ako aj Novej zmluvy, aby poukázala na rôznorodé vplyvy, ktoré pomáhali pri formovaní týchto posvätných textov. Vychádzajúc zo židovského vyznávania midrašu a kresťanského kultu Ježiša a pokračujúc vplyvom Pavlových listov na reformáciu a manipuláciou Zjavení zo strany kresťanských fundamentalistov, autorka približuje kontexty, v akých treba rozumieť a vysvetľovať týchto šesťdesiat šesť kníh, objasňuje tiež sociálne potreby, na ktoré knihy reagujú. Súčasne poukazuje na nekompetentné a paradoxné postupy, ktoré neprestajne ovplyvňujú naše chápanie Biblie.

Biblie, v ktorej sa Boh nazýva striedavo "Jahve" a "Elohim". Sleduje vývoj tak hebrejskej Biblie, ako aj Novej zmluvy, aby poukázala na rôznorodé vplyvy, ktoré pomáhali pri formovaní týchto posvätných textov. Vychádzajúc zo židovského vyznávania midrašu a kresťanského kultu Ježiša a pokračujúc vplyvom Pavlových listov na reformáciu a manipuláciou Zjavení zo strany kresťanských fundamentalistov, autorka približuje kontexty, v akých treba rozumieť a vysvetľovať týchto šesťdesiat šesť kníh, objasňuje tiež sociálne potreby, na ktoré knihy reagujú. Súčasne poukazuje na nekompetentné a paradoxné postupy, ktoré neprestajne ovplyvňujú naše chápanie Biblie.