Ivan Mrva

Hrad Pajštún patrí medzi najobľúbenejšie a najnavštevovanejšie hradné ruiny na západnom Slovensku. Podľa svedectva dobovej tlače bol cieľom organizovaných turistických výletov už koncom 19. storočia. Za neutíchajúci záujem turistov, skalolezcov a iných nadšencov vďačí najmä svojej sympatickej útulnosti a blízkosti hlavného mesta. Napriek pretrvávajúcemu záujmu sa prvá monografia o hrade Pajštún dostáva do rúk čitateľom až dnes. Autorom sa do nej podarilo zozbierať a pútavo opísať mnohé dosiaľ nepublikované historické písomnosti, plány a vyobrazenia hradu. Čitateľ sa dozvie prekvapivé podrobnosti z jeho dejín a stavebného vývoja. Vďaka nim bude prechádzka po Pajštúnskom hrade a jeho okolí ešte príťažlivejšou a zaujimavejšou.

Takmer 400 rokov stálo na čele habsburskej monarchie 15 mužov a len jediná žena – Mária Terézia. V čase jej nástupu na trón panovalo všeobecné presvedčenie, že ríši, ktorú mala spravovať, zvoní umieračik. Nik tejto mladej vzdelanej žene nedával šance, že dokáže zmobilizovať sily monarchie. Nikto neveril, že odolá náporu niekoľkých európskych mocností. Stal sa však zázrak, mladá a pekná žena, navyše bez politických skúseností, dokázala uhájiť integritu ríše. Modernizačnými opatreniami a premyslenými reformami upevnila habsburskú monarchiu, vytvorila z nej centralizovaný, dobre riadený štát a za štyri desiatky rokov vladárenia prispela k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva. Popri každodennom plnení štátnických povinností priviedla na svet 16 detí. V jej osobnosti sa snúbila manželka, starostlivá matka s vynikajúcou panovníčkou, a preto ju jej poddaní právom označovali za matku svojich národov.

Rok 1918 bol prelomovým v svetových dejinách. Skončil sa globálny konflikt, ktorý počtom obetí prekonal všetky doterajšie vojny v dejinách ľudskej civilizácie. Zanikli tri veľké európske monarchie (Rusko, Nemecko a Rakúsko Uhorsko) a euroázijská Osmanská ríša. Najväčšie politické a štátoprávne zmeny sa však odohrali v strednej Európe. Na troskách Rakúsko Uhorska vznikli nové štáty a aj pre Slovákov znamenal rok 1918 nevídaný zlom. Každý sa tešil z konca vojny, počas ktorej Slováci za cudzie záujmy obetovali 70-tisíc životov. I keď nostalgia za uhorskou vlasťou, hoci i macošskou, nebola medzi naším ľudom ojedinelým javom, každý očakával, že s mierom a novou česko-slovenskou republikou prichádzajú lepšie časy. Prvé dve desaťročia existencie Československej republiky však priniesli mnohým veľké sklamanie. Napriek tomu aj najväčší kritici pražského centralizmu a českej supremácie uznávali, že v štátnom zväzku s bratským národom českým sa Slováci prebudili k novému životu.

Slovenské dejiny sú mimoriadne príťažlivé, poučné, zábavné, dynamické, tragické, zároveň však inšpirujúce, len ich treba spoznať. Kniha približuje dramatické a zložité obdobie našich dejín ohraničené rokmi 1618 – 1718. Sto rokov od vypuknutia tridsaťročnej vojny po definitívne zlomenie tureckej moci je naplnených mnohými tragickými udalosťami. Slovensko sa stalo jadrom okypteného Uhorska a ocitlo sa na hranici dvoch svetov, kresťanského a moslimského. Jeho obyvatelia s vypätím síl odolali viacerým náporom osmanských armád. Odohrávali sa tu neľútostné náboženské zápasy medzi katolíckym a protestantským táborom. V tom istom období sa domáca šľachta s podporou sedmohradských kniežat i Francúzska, Poľska, ba aj Turkov niekoľko ráz chopila meča, aby obhájila svoje slobody. Našich predkov nesužovali len časté boje, ale aj zhubné epidémie, prírodné katastrofy, neúrody, hlad a stále rastúce daňové povinnosti. No i cez panujúcu temnotu prenikli lúče svetla. V nesmierne zložitých časoch rástla vzdelanosť, na Slovensku pribudli dve univerzity, kolégium a viacero gymnázií, upevňovala sa kultúra slova a ducha. Ľudia sa dokázali prispôsobiť a ťažké roky našich predkov zocelili. Napriek vojnám, drancovaniam, kataklizmám a obetiam potvrdili životaschopnosť, preukázali obdivuhodnú vitalitu, odolnosť a v neposlednom rade plodnosť i životnú silu.

Publikácia Slovenské dejiny pre každého prináša pohľad na dejiny Slovákov a Slovenska od počiatku až po súčasnosť. V knihe autor vyberá z jednotlivých období najdôležitejšie udalosti a fakty. Z toho dôvodu kniha osloví široké spektrum čitateľov. Zvyšovanie kultúrno-historického povedomia a rozvíjanie vlastnej kultúrnej identity patrí k fundamentálnym potrebám človeka. Úsilím autora je poukázať na to, že naše dejiny nie sú čiernobiele, nudné a nezáživné. Toto rozprávanie o dejinách je zaujímavým a poučným čítaním. Kniha je obohatená o chronologický prehľad dejín, ktorý čitateľovi pomôže rýchlo sa zorientovať a nájsť hľadané obdobie. Publikácia je bohato ilustrovaná obrazovým materiálom. Najdôležitejšie udalosti čitateľ nájde aj na margu každej strany.

Historický kalendár – Slovensko je unikátne encyklopedické dielo od I. Mrvu a T. Lengyelovej. Usporadúva udalosti slovenskej histórie chronologicky podľa jednotlivých dní v roku, počnúc 1. januárom a končiac 31. decembrom. K najvýznamnejším udalostiam a osobnostiam je priradená širšia informácia vo forme medailóna. Pomocný aparát (registre miestne, menné i register udalostí), umožní ľahkú orientáciu. Atraktivitu titulu zvyšuje bohatý obrazový materiál.

Koľko detí bývalo v rodine? Kde ľudia žili? Používali sa vidličky a nože? Aké mená boli najčastejšie? Ako sa deti obliekali? S čím sa hrávali? Ako to bolo so školou? Poviem Ti, ako to bolo, ale aj zaspievam a zarecitujem. A nielen to, odhalím pikošky a zaujímavosti.