Vladimír Štefko
autor
Dejiny slovenskej drámy 20. storočia
Kolektívne dielo Dejiny slovenskej drámy 20. storočia prináša v prierezovom vnímaní a vo vývinových súvislostiach ucelený pohľad na vývin a stav slovenskej drámy v 20. storočí s presahom do storočia nasledujúceho. Kontextové kapitoly podávajú komplexný obraz o spoločenskom, politickom a divadelnom kontexte a takisto o stave javiskovej tvorby v jednotlivých obdobiach, medzinárodný kontext nevynímajúc. Dejiny slovenskej drámy 20. storočia, ktoré vychádzajú pod vedením profesora Vladimíra Štefka, autora štyroch kontextových kapitol a dvoch štúdií o profilových dramatikoch, zahŕňajú v piatich obsiahlych kapitolách zložitý príbeh a spletitú históriu slovenskej drámy 20. storočia, jej uvádzania na divadelné javiská, ako aj životných osudov jej tvorcov. Prinášajú portréty významných dramatikov, ktorí profilovali osudy slovenskej drámy a divadla a svojou činnosťou ovplyvnili ich vývin a tvar, ako aj informácie o tvorbe menej významných autorov, ktorí zasiahli do vývinu slovenskej drámy hoci len parciálne. Venujú sa taktiež mimoliterárnym aspektom divadelnej tvorby, ktoré najmä v 20. storočí významne ovplyvnili texty pre divadlo.
Dejiny slovenského divadla II.
Ukončením niekoľkoročnej práce kolektívu renomovaných slovenských teoretikov a historikov v oblasti divadla pod vedením Vladimíra Štefka sú dlho očakávané Dejiny slovenského divadla Divadelného ústavu. Prvý zväzok, Dejiny slovenského divadla I., poskytuje koncentrovaný a prehľadný obraz o vývinových tendenciách slovenskej divadelnej tvorby na profesionálnych javiskách do roku 1948, zachytený na primerane charakterizovanom spoločenskom pozadí a v dejinných súvislostiach. Druhý zväzok,
Dejiny slovenského divadla II., nadväzuje na prvý divadelnými udalosťami prelomového roku 1948 a pokračuje do roku 2000.
Dejiny slovenského divadla I. a II. majú ambíciu byť komplexným a syntetizujúcim dielom. Ani do objemných dvoch kníh dejín slovenského divadelníctva však nebolo možné vtesnať všetky udalosti, osoby a osobnosti či divadlá rovnakým dielom, všetky premiéry, festivaly. Ide preto o výber toho najpodstatnejšieho v ére slovenského profesionálneho divadla.
Slovenské činoherné divadlo 1938 - 1945
Pokus o plastickú mapu, ako knihu označil autor v podtitule, je vzácny nielen hodnotou samotného prvovýskumu, ale aj spôsobom uchopenia témy. Nezameriava sa výlučne na dejiny konkrétneho súboru či profily vybraných osobností. Prináša koncept zaľudnených dejín. Ak štýl jeho písania v recenziách osciloval medzi odborným hodnotením a esejou, štýl v prípade rozsiahlejších textov, vrátane tejto knihy, osciluje medzi vedeckým a rozprávačským. Princíp príbehu o dobe a ľuďoch umožňuje autorovi zachytiť dynamickú a neoddeliteľnú koexistenciu viacerých vývinových línií divadla (popri profesionálnych súboroch aj život ochotníckych divadiel), ale i pohyb osobností medzi jednotlivými inštitúciami a organizáciami. To všetko na prehľadne zachytenom pozadí spoločensko-politických pomerov.
Autor tak vytvára pomyselnú spoločensko-kultúrnu mapu. Umožňuje rýchlu a spoľahlivú orientáciu, ale i možnosť pristaviť sa pri jednotlivých detailoch. Pripája aj výnimočne rozsiahly poznámkový aparát. Obsahuje dôležité fakty z prvovýskumu, ktoré v súdobej literatúre neboli publikované a sú pre porozumenie textu užitočné. Nemenej dôležitý je náčrt súvislostí, ktoré zaraďujú slovenské divadlo do širšieho európskeho kontextu.
(Zdenka Pašuthová)
Ferdinand Hoffmann
Frenetická činnosť talentovaného človeka – Ferdinada Hoffmanna, ktorý rozčeril stojaté vody slovenského činoherného divadelníctva – sa stala témou najnovšej publikácie Divadelného ústavu. Hoci do divadelného života vstúpil mladý talent len s pražskou diváckou skúsenosťou, čoskoro svojou osobitou tvorbou presvedčil o nezvyčajnej všestrannosti a umeleckej zrelosti. Kritik, redaktor, prekladateľ, režisér, filmový scenárista a kultúrny pracovník. Bohémska osobnosť, kaviarenský typ, ktorý prekonáva osobné nedostatky svojráznou divadelnou intuíciou a genialitou. V umeleckom programe, ktorý uskutočňoval v činohre Slovenského národného divadla, staval vývin a napredovanie profesionálneho súboru na veľkých zjavoch svetovej dramatickej literatúry a nezabúdal ani na našu národnú drámu. Vyspelosť a umeleckú pripravenosť činoherného telesa pomeriaval s tými najväčšími – Sofoklom, Schillerom, Hugom, Büchnerom či Rostandom. Vo vlastných jedinečných a umelecky svojbytných javiskových podobenstvách odhaľoval stav sveta a otrasenej a zdevalvovanej ľudskosti. Knihou Ferdinand Hoffmann – kritik, dramaturg, režisér sprítomňujeme umelecký život a dielo „zázračného dieťaťa“ slovenského divadla, nášho prvého moderného režiséra. Na mape našich kultúrnych dejín zapĺňame jedno z mnohých bielych miest. Výnimočný divadelný tvorca sa totiž na dlhé roky stal v slovenskej divadelnej kultúre nežiaducou osobou. Pre celé generácie divadelníkov a intelektuálov boli jeho inscenačné úsilia i umelecký program terrou incognitou. Marxistická divadelná historiografia po radikálnej zmene vo Februári 1948 jeho zásluhy na poli slovenského profesionálneho divadla marginalizovala, dokonca zamlčiavala. K čiastočnej rehabilitácii Ferdinanda Hoffmanna došlo vďaka diplomovej práci Jaroslava Blaha v uvoľnenej atmosfére konca šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia v Československu. Kniha o Ferdinandovi Hoffmannovi komplexne a odborne navracia jeho výnimočnú osobnosť do slovenskej kultúrnej pamäti...
