Vladimír Štefko
autor
Slovník divadelných kritikov a publicistov
Podobne ako slovenské divadlo, aj naša divadelná kritika sa vyvíjala pomaly a komplikovane. Preto je zásadné poznať jej aktérov. Kto boli autorky a autori, aké bolo ich politické či náboženské presvedčenie, posudzovali tvorbu náhodne či systematicky, vnímali divadlo ako osobitné umelecké dielo a priestor pre spoločenský diskurz? Len vďaka dôkladnému poznaniu ich identity, motivácií a postojov môžeme ich svedectvá o hodnotách divadelnej tvorby dnes relevantne interpretovať, s nadhľadom a porozumením pre dobové súvislosti. Zároveň sú to tí a tie, na ktorých sa zabúda najrýchlejšie, hoci takisto prispeli k uchovaniu divadelnej pamäti a národnej kultúry.
Nuž preto slovník divadelných kritikov.
Vladimír Štefko
Divadelný ústav ďakuje Encyklopedickému ústavu Centra spoločných činností SAV za odbornú spoluprácu – menovite Drahomíre Dobrovodskej.
Autor koncepcie a odborný garant: prof. PhDr. Vladimír Štefko, CSc.
Divadelný mág. Jozef Bednárik
Jozef Bednárik významným spôsobom zasiahol hneď do viacerých divadelných druhov na amatérskej i profesionálnej scéne – činohry, opery a muzikálu, bábkového divadla, a svoju invenciu a novátorstvo prejavil aj v balete a televíznej dramatickej tvorbe. Bednárik si neustále pripomínal, že do života i do divadla patrí tragédia, komédia, dráma, zvuky, hudba, rytmus, pohyb rôzneho druhu, výtvarnosť – krása i škaredosť, slovo úprimné i falošné, klamlivé, lahodiace i disharmonizujúce. To všetko chápal v tesnej blízkosti, ako konglomerát životnej reality vrátane divadla a umenia vôbec.
Od toho sa odvíjala Bednárikova režijná práca posvätená citlivou vnímavosťou, talentom, predstavivosťou, jeho optika nazerania na svet.
Objemná monografia je dielom renomovaných teatrológov pod vedením odborného garanta knihy, profesora Vladimíra Štefka, ktorý je zároveň autorom Prológu, Epilógu a dvoch štúdií – o Bednárikovom pôsobení v amatérskom divadle, v Divadle v Zelenči a o činoherných inscenáciách.
V ďalších častiach knihy Ida Hledíková analyzuje Bednárikovo pôsobenie v bábkovom divadle a skúma jedinečné Bednárikovo divadelné zameranie.
Klára Madunická približuje čitateľovi baletné a operné inscenácie, typické prvky Bednárikovej opernej tvorby a rozoberá jednotlivé inscenácie v tematických okruhoch (napr. mefistovské motívy, životopisné inscenácie, filmové inšpirácie a i.).
Stanislav Bachleda je autorom textu o Bednárikovej muzikálovej tvorbe, ktorou si Bednárik získal široké spektrum divákov a stal sa vďaka nej jedným z najpopulárnejších slovenských režisérov po Novembri 1989 (Dracula, Fidlikant na streche, Jozef a jeho zázračný plášť, Evanjelium o Márii). Venuje sa aj priblíženiu Bednárikovej spolupráce so scénografmi a kostýmovými výtvarníkmi.
Slovenské činoherné divadlo 1938 - 1945
Pokus o plastickú mapu, ako knihu označil autor v podtitule, je vzácny nielen hodnotou samotného prvovýskumu, ale aj spôsobom uchopenia témy. Nezameriava sa výlučne na dejiny konkrétneho súboru či profily vybraných osobností. Prináša koncept zaľudnených dejín. Ak štýl jeho písania v recenziách osciloval medzi odborným hodnotením a esejou, štýl v prípade rozsiahlejších textov, vrátane tejto knihy, osciluje medzi vedeckým a rozprávačským. Princíp príbehu o dobe a ľuďoch umožňuje autorovi zachytiť dynamickú a neoddeliteľnú koexistenciu viacerých vývinových línií divadla (popri profesionálnych súboroch aj život ochotníckych divadiel), ale i pohyb osobností medzi jednotlivými inštitúciami a organizáciami. To všetko na prehľadne zachytenom pozadí spoločensko-politických pomerov.
Autor tak vytvára pomyselnú spoločensko-kultúrnu mapu. Umožňuje rýchlu a spoľahlivú orientáciu, ale i možnosť pristaviť sa pri jednotlivých detailoch. Pripája aj výnimočne rozsiahly poznámkový aparát. Obsahuje dôležité fakty z prvovýskumu, ktoré v súdobej literatúre neboli publikované a sú pre porozumenie textu užitočné. Nemenej dôležitý je náčrt súvislostí, ktoré zaraďujú slovenské divadlo do širšieho európskeho kontextu.
(Zdenka Pašuthová)
Na sklade 1Ks
25,90 €
Dejiny slovenského divadla II.
Ukončením niekoľkoročnej práce kolektívu renomovaných slovenských teoretikov a historikov v oblasti divadla pod vedením Vladimíra Štefka sú dlho očakávané Dejiny slovenského divadla Divadelného ústavu. Prvý zväzok, Dejiny slovenského divadla I., poskytuje koncentrovaný a prehľadný obraz o vývinových tendenciách slovenskej divadelnej tvorby na profesionálnych javiskách do roku 1948, zachytený na primerane charakterizovanom spoločenskom pozadí a v dejinných súvislostiach. Druhý zväzok,
Dejiny slovenského divadla II., nadväzuje na prvý divadelnými udalosťami prelomového roku 1948 a pokračuje do roku 2000.
Dejiny slovenského divadla I. a II. majú ambíciu byť komplexným a syntetizujúcim dielom. Ani do objemných dvoch kníh dejín slovenského divadelníctva však nebolo možné vtesnať všetky udalosti, osoby a osobnosti či divadlá rovnakým dielom, všetky premiéry, festivaly. Ide preto o výber toho najpodstatnejšieho v ére slovenského profesionálneho divadla.
Dejiny slovenskej drámy 20. storočia
Kolektívne dielo Dejiny slovenskej drámy 20. storočia prináša v prierezovom vnímaní a vo vývinových súvislostiach ucelený pohľad na vývin a stav slovenskej drámy v 20. storočí s presahom do storočia nasledujúceho. Kontextové kapitoly podávajú komplexný obraz o spoločenskom, politickom a divadelnom kontexte a takisto o stave javiskovej tvorby v jednotlivých obdobiach, medzinárodný kontext nevynímajúc. Dejiny slovenskej drámy 20. storočia, ktoré vychádzajú pod vedením profesora Vladimíra Štefka, autora štyroch kontextových kapitol a dvoch štúdií o profilových dramatikoch, zahŕňajú v piatich obsiahlych kapitolách zložitý príbeh a spletitú históriu slovenskej drámy 20. storočia, jej uvádzania na divadelné javiská, ako aj životných osudov jej tvorcov. Prinášajú portréty významných dramatikov, ktorí profilovali osudy slovenskej drámy a divadla a svojou činnosťou ovplyvnili ich vývin a tvar, ako aj informácie o tvorbe menej významných autorov, ktorí zasiahli do vývinu slovenskej drámy hoci len parciálne. Venujú sa taktiež mimoliterárnym aspektom divadelnej tvorby, ktoré najmä v 20. storočí významne ovplyvnili texty pre divadlo.
Ferdinand Hoffmann
Frenetická činnosť talentovaného človeka – Ferdinada Hoffmanna, ktorý rozčeril stojaté vody slovenského činoherného divadelníctva – sa stala témou najnovšej publikácie Divadelného ústavu. Hoci do divadelného života vstúpil mladý talent len s pražskou diváckou skúsenosťou, čoskoro svojou osobitou tvorbou presvedčil o nezvyčajnej všestrannosti a umeleckej zrelosti. Kritik, redaktor, prekladateľ, režisér, filmový scenárista a kultúrny pracovník. Bohémska osobnosť, kaviarenský typ, ktorý prekonáva osobné nedostatky svojráznou divadelnou intuíciou a genialitou. V umeleckom programe, ktorý uskutočňoval v činohre Slovenského národného divadla, staval vývin a napredovanie profesionálneho súboru na veľkých zjavoch svetovej dramatickej literatúry a nezabúdal ani na našu národnú drámu. Vyspelosť a umeleckú pripravenosť činoherného telesa pomeriaval s tými najväčšími – Sofoklom, Schillerom, Hugom, Büchnerom či Rostandom. Vo vlastných jedinečných a umelecky svojbytných javiskových podobenstvách odhaľoval stav sveta a otrasenej a zdevalvovanej ľudskosti. Knihou Ferdinand Hoffmann – kritik, dramaturg, režisér sprítomňujeme umelecký život a dielo „zázračného dieťaťa“ slovenského divadla, nášho prvého moderného režiséra. Na mape našich kultúrnych dejín zapĺňame jedno z mnohých bielych miest. Výnimočný divadelný tvorca sa totiž na dlhé roky stal v slovenskej divadelnej kultúre nežiaducou osobou. Pre celé generácie divadelníkov a intelektuálov boli jeho inscenačné úsilia i umelecký program terrou incognitou. Marxistická divadelná historiografia po radikálnej zmene vo Februári 1948 jeho zásluhy na poli slovenského profesionálneho divadla marginalizovala, dokonca zamlčiavala. K čiastočnej rehabilitácii Ferdinanda Hoffmanna došlo vďaka diplomovej práci Jaroslava Blaha v uvoľnenej atmosfére konca šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia v Československu. Kniha o Ferdinandovi Hoffmannovi komplexne a odborne navracia jeho výnimočnú osobnosť do slovenskej kultúrnej pamäti...
