Bolo smutno, bolo biedne, bolo veselo... – Budovateľské 50. Roky / Juraj Šebo
Nie je to len opis politickej scény 50. rokov. Aj v tejto knihe Juraj Šebo približuje hlavne atmosféru tých čias. Atmosféru, ako ju vnímal on - vtedy chlapec, pionier. Narodil sa v roku 1943 a tak budovateľské roky prežil vo veku 7 až 17 rokov. To bol zaujímavý úsek, takpovediac od pieskoviska až po prvé dievčatá. Rovnako duch čias bol rozdielny - iný na začiatku, iný na konci. Bola to doba protikladov. Ako tínedžer nosil Šebo načesaný elvisovský účes, úzke nohavice a švédske košele, zároveň zbieral sväté obrázky, počúval Rádio Luxembourg a čítal ruský Ogoňok.
Bolo to obdobie, keď politika zasiahla do života každého človeka. Sľubovala, že umožní spodine prevziať moc a zamávať pánmi, ktorí si už nebudú môcť robiť, čo sa im uráči. To, čo sa od politiky očákavalo, sa jej aj savojským, zvráteným spôsobom podarilo. Boli prenasledovaní, boli aj obete. Panovala atmosféra strachu z politických procesov.
Päťdesiate roky neboli len on šľachtiteľovi a ovocinárovi Mičurinovi, o spartakiádach, o Fučíkovi či o pásavke zemiakovej. Na západe žili kapitalisti a robotníci tam biedne živorili. U nás všetko prekvitalo, všade sa prekračoval plán. Len, napriek tomu, že u nás bolo tak dobre, na všetko boli rady. A v obchodoch nebolo nič. Kapitalisti chystali vojnu, našťastie tu bol veľký Sovietsky Zväz, ochranca celosvetového mieru. O poriadok dbala Štátna bezpečnosť. Byť pionierom bola veľká česť a zodpovednosť. Z pionierov v tesilových nohaviciach rástli zväzáci v texaskách značky Vinnetou z OP Prostějov, zo zväzákov súdruhovia v montérkach a zo súdruhov páni v prepotených oblekoch.
Začiatok 50. rokov poznačilo rozdelenie světa, na proti sebe stojace politické a vojenské zoskupenia, na Varšavskú zmluvu a NATO. Vznikla RVHP, ktorá zabezpečila medzinárodnú deľbu práce v krajinách socialistického tábora. Témami druhej polovice desaťročia boli Suezská kríza, pokus o zvrhnutie komunistického režimu v Maďarsku, či Sputnik. Konflikt v Kórei hrozil treťou svetovou vojnou s použitím atómových zbraní. Cez Východný Berlín emigrovalo čoraz viac Nemcov na Západ. Marylin ukazovala svetu svoje vnady a erotický úsmev. Široký úsmev mali na tvári aj ženy z Východu, oblečené v montérkach. Sloboda zvierat ešte nefungovala a Sovieti vyslali do vesmíru psíka menom Lajka. Dodnes obieha niekde vo vesmíre. Darčeky už nenosil Ježiško. V Bratislave zamrzol Dunaj a znel rokenrol.
Preferoval sa kolektívny život, kolektívna zábava a rekreácia. Áut bolo málo, elektrina sa používala len na svietenie. Všetko sa balilo do novín, noviny nahrádzali aj toaletný papier. Životná úroveň klesala, na trhu chýbal spotrebný tovar, zato však bolo uhlie a oceľ. Aj cigaretu a kávu bolo vždy dostať, o alkohole ani nehovoriac, ten bol stále. Všade sa budovalo, prekračoval sa plán. Filmové postavy s "buržoáznym myslením" boli karikované a zosmiešňované, hrdinom bol robotník, úderník. O sexe sa takmer nehovorilo. Učiteľom sa na začiatku 50. rokov hovorilo pán učiteľ - študovali ešte za prvej republiky. Nová generácia súdruhov učiteľov a učiteliek zatiaľ sedela v laviciach a už čoskoro mala ovládnuť pomery v školstve...
Kniha plná dobových fotografií je ako prechádzka tragikomickým panoptikom. Je to milý odkaz autora rovesníkom, ktorí majú rovnako pocit, že v 50. rokoch minulého storočia začínali objavovať svet. Je to o ľuďoch a pre ľudí, ktorí sú presvedčení, že ich zlaté roky sa odohrali presne medzi povojnovým obdobím a čoraz absurdnejším svetom, ktorý neskôr nasledoval. "Niekedy mám pocit, že v 21. storočí ma množstvo vecí už nezaujíma, pretože ma sklamali. Duchom ostávam v 20. storočí. Vychutnávam si naivitu textov pesničiek tých čias, ktorou som vtedy ťažko opovrhoval, prezerám si časopisy z tých čias, v ktorých okrem politiky nachádzam mnohé múdrosti a inšpirácie," dodal na margo tých čias Juraj Šebo.
(Diana Dúhová)
