! Doprava ZADARMO už od 20 € !

Michal Hvorecký: O rieke a vášni – Dunaj v Amerike

Martin Roy sa narodil v Bratislave. Vyštudoval prekladateľstvo, má za sebou pár významných titulov. Otrávený z politiky vydavateľstiev, prázdnoty života a zo spoločnosti vôbec, sa rozhodne pracovať ako turistický sprievodca pre americkú spoločnosť. Stáva sa členom posádky výletnej lode, ktorá splavuje Dunaj. Táto rieka nejakým spôsobom ovplyvňuje celý Martinov život. Pri Dunaji zažil najkrajšie chvíle (spoznal svoju celoživotnú, hoci viac-menej platonickú lásku Monu), ako chlapca ho rieka takmer pripravila o život.
Martinovými klientmi - pasažiermi lode - sú hlavne americkí dôchodcovia, neraz jednou nohou v hrobe. Ako náhle vstúpi na palubu, stáva sa z neho stroj s komerčným úsmevom na tvári. Ponížene súhlasí s každým frflajúcim cestujúcim, s pokoru prijíma neraz bizarnú kritiku, sľubuje zlepšenie a je ochotný im vyhovieť v akomkoľvek čase. (Staroba znamená bdenie. Čím dlhšie človek žije, tým neradšej vyhľadáva veci, ktoré čímsi pripomínajú smrť.) Sám seba nazýva Syzifom turistického priemyslu. Podstatou jeho práce je totiž servilnosť voči klientom, od ktorých závisí výška jeho odmeny.

Posádku lode, ktorej kapitánom je Rumun Anastasiu, tvoria najmä Balkánci, väčšinu plavby zalezení v podpalubí ťažko pracujú v podmienkach, ktoré sú výsmechom luxusu na palube. Jediným rozptýlením týchto ťažných zvierat - bez ohľadu na hodnosť - je alkohol. (Anastasiu sa objavil okolo ôsmej - po ťažkej opici. No mal uzdravujúce sily celoživotných ťažkých pijanov a vyzeral prekvapujúco sviežo. ... Ako nejeden pijan, ani on v skutočnosti nevedel piť. Alkohol v ňom prebúdzal démonov.)
Keď sa na palube nečakane zjaví Mona, na lodi sa začnú diať mysteriózne veci...
Život v Bratislave je s Dunajom akosi spätý. Hoci sa vo svojej majestátnosti tiahne takmer celou Európou. Pramení v Nemecku, v Čiernom lese a po takmer tritisíc kilometrov dlhej trase cez desať európskych štátov vteká v Rumusku do Čierneho mora. Ako Bratislavčanka mám aj ja k rieke zvláštny vzťah. Veľakrát som sledovala prúd a točiace sa víry, stojac v prostriedku Nového mosta. Po dunajskej hrádzi som sa na korčuliach dostala až po Gabčíkovo, párkrát som sa po rieke doplavila až do Ostrihomu. V Dunaji sa dá bez problémov kúpať, pri Šamoríne snáď ešte stále sú krásne pláže, malebné zákutia sa tiahli pozdĺž celej hrádze už od Bratislavy...


Okrem nevídaného rozprávačského zážitku, dobrodružstva hraničiacim s trilerom, je preto pre mňa kniha aj láskavým pohladením po srdci. A verím, že nielen pre mňa.

← Predchádzajúci blog

Minulosť v spomienkach – Búranie podhradia. Stavba Mostu SNP / Juraj Bončo, Ján Čomaj

Nasledujúci blog →

Štrbinka do minulosti – Tábor padlých žien / Anton Baláž