Štrbinka do minulosti – Tábor padlých žien / Anton Baláž
Túto skutočnosť, ako aj snahy nastupujúceho komunistického režimu, prostitúciu zlikvidovať, sa stala námetom úspešnej knihy Antona Baláža: Tábor padlých žien. Autor nám vďaka svojmu dlhoročnému skúmaniu archívnych dokumentov v tejto knihe, ktorá vyšla už v niekoľkých vydaniach, približuje Vydricu vo svojej plnej nahote. Vydrica ako miesto, kde ste vystavený na milosť či nemilosť skutočnosti života, kde vás môžu privítať ako kamaráta, alebo zabiť ako posledného psa. Autor majstrovsky zachytáva obyčajnú chémiu a príťažlivosť mužského tela pre prostitútky:“ Ešte v krčme ju omámila opojná sviežosť, ktorá sa šírila z námorníčkovho tela, a už cestou do izby cítila, ako jej vzrušením vlhne bielizeň.“ Po razii sa nastupujúci komunisti snažia prostitútky z Vydrice prevychovať v tábore nútených prác v Novákoch. Tu sa otvára druhá časť príbehu prostitútok: mladučkej Erničky, skúsenej profesionálky Mandy, tanečnice Carmen a telovej masérky a hazardnej hráčky Rie Amaly, ktoré sa chtiac-nechtiac, každá inak, zapájajú do táborového života...
Aj v prísnej táborovej izolácii, podrobené často nezmyselným prevýchovným metódam, si dokážu uchovať čosi, čo ich robilo pre mužov príťažlivými - svoju ženskosť. Samozrejme, že okrem týchto postáv vystupuje v knihe ešte množstvo postáv a postavičiek, ktoré s väčšou či menšou odovzdanosťou prijímajú svoj údel „zaradenca“ a budúceho „uvedomelého občana socialistickej spoločnosti“, ktorého z nich má urobiť prevýchova v tábore. Kniha je písaná veľmi pútavým jazykom, aj keď mi na niektorých miestach pripadajú dialógy príliš dlhé. Vlaste môžete vďaka nim veľmi rýchlo stratiť niť a na konci siahodlhého dialógu si ani nespomeniete na to, ako sa začal.
Kniha má však jednu vzácnu pridanú hodnotu, ktorou je bohatá fotodokumentácia, zostavená z dobových autentických písomných materiálov, archívu policajného riaditeľstva v Bratislave, tajného archívu povereníka vnútra Daniela Okáliho , kníh denných hlásení a rozkazov a správ z Tábora nútených prác z Novákov a ďalších zdrojov. Kniha, tragikomický dej v nej, sa dočkala aj sfilmovania v roku 1997 pod režisérskou taktovkou Ladislava Halamu.
(Štefan Michalík)
