Výchova po novom, alebo Buďte na ne milí - 10 najväčších darov pre moje deti / Steven W. Vannoy
Steven W. Vannoy, rozvedený otec dvoch dcér pochopil, že vo výchove urobil chybu, až keď rodinu stratil. Uvedomil si, že ak nechce o dcéry prísť nadobro, bude musieť ich výchovu prehodnotiť. V knihe 10 najväčších darov pre moje deti prichádza s návodom, ako vychovávať deti po novom. Jeho prioritou sú pozitívne zamerané otázky. Podľa Vannoya sú totiž príkazy signály, ktoré k deťom vysielajú, že niečo nerobia dobre. Jeho ideou je deti povzbudzovať a nechať spolupracovať. Nech sa na vlastnej výchove spolupodieľajú. Predajte im časť zodpovednosti za ňu.
Autor v knihe predstavuje desať darov, ktoré svojim deťom môžete dať, aby z nich vyrástli sebavedomí a úspešní ľudia. Sú to cítenie, sebaúcta, súcit, vyrovnanosť, komunikácia, bohatsvo, integrita a zodpovednosť a vedomé rozhodovanie. Kým však toho budete schopní, musíte si osvojiť päť účinných nástrojov výchovy, ktoré vám pomôžu prekonať starý spôsob myslenia.
Prvým nástrojom je POZITÍVNE ZAMERANIE. Ak sa deti nesprávajú podľa našich predstáv, dokonca ak vyslovene neposlúchajú, vždy sa nájde niečo pozitívne, na čo treba upriamiť ich, aj svoju pozornosť. Podľa Vannoya deti treba chváliť, nie hrešiť. Deti totiž spravidla urobia to, na čo ich upozorníme, a zákazmi tak v nich pestujeme opačné správanie, ako chceme.
K deťom môžeme vysielať dva druhy SIGNÁLOV - zraňujúce, znevažujúce, spochybňujúce, či rozvíjajúce ich dobro, schopnosti a možnosti. Skúsme teda tie pozitívne, formou pozitívnych otázok: "Čo dobré si urobil? Ako ti môžem pomôcť?" Namiesto "toto si úplne zbabral", či "nie si schopný nič urobiť sám". Deti sú totiž presvedčené, že sú také, za aké ich označíme.
Ďalším nástrojom je UČENIE. Prečo niektoré informácie ľudia vnímajú a iné nie? Keď deťom len rozprávate, po čase vás prestanú vnímať. Podľa autora ich treba vtiahnuť do učebného procesu pomocou otázok. Už Sokrates tvrdil, že "Kladenie otázok je najefektívnejší spôsob učenia." Tie však musia byť pozitívne, negatívnymi by sme dosiahli opak toho, čo chceme. Buďte svojmu dieťaťu vodca, nie diktátor.
POČÚVAJME, čo nám naše deti hovoria. Veď koho si už máme vypočuť, ak nie člena rodiny? Ľudia s dysfunkčných rodín nikdy nesmeli prejaviť svoje skutočné pocity. Naučili sa nedôverovať sami sebe, naučili sa, že ich myslenie a pocity nikdy nie sú také, aké by mali byť. Počúvajte, čo vám deti hovoria, vnímajte aj ich mimoverbálnu reč. Inými slovami cíťte ich. Keď ho počúvate, chápete ako sa cíti a uznávate jeho názor, podporujete jeho sebavedomie. Keď počúvate, aké riešenia deti navrhujú, rozvíjate ich schopnosti, tvorivosť.
Piatym nástrojom je VZOR. Príklad rodičov na deti silno pôsobí, učia sa hlavne tým, že ich napodobňujú. Deti sú našim najdokonalejším zrkadlom. Aj keď veľa času trávia v škôlke či škole, najdôležitejšou osobou v ich živote zostáva rodič. Koľkokrát ste sa pristihli, že hoci ste sa zaprisahávali, že to tak nikdy nebude, hovoríte ako vaša matka? Negatívne postoje a správania sa môžu ťahať celými generáciami. Ak už vás zasiahli, nedopustite, aby sa to stalo vašim deťom. Pre dieťa je totiž návodom na život jeho rodič.
Steven W. Vannoy dodržiavaním novej metódy nielenže dosiahol harmóniu vo vlastnej rodine, ale dokonca vedie semináre pre rodičov či učiteľov, ktorí si so svojimi deťmi či zverencami nevedia dať rady. Ja osobne si neviem celkom predstaviť dávku trpezlivosti, ktorou by som sa musela ozbrojiť, ak by som chcela jeho metódu dôsledne dodržiavať. Ako inšpirácia je však jeho kniha rozhodne podnetná. Minimálne som po jej prečítaní nereagovala na znernózňujúce otázky či požiadavky mojej pätnásťročnej dcéry tak zúrivo. Hoci neporiadok v izbe má stále. Ale za to už snáď Steven Vannoy nemôže.
(Diana Dúhová)
