Vačice, která se nesmála

<br>Tieto dve dielka sú klasikou. Prvý z nich Tashlin vytvoril dokonca v štyridsiatych rokov. To bol už známy animátor a režisér kreslených filmov. Práve vzhľadom na dobu vzniku pôsobia, nielen svojou myšlienkou, veľmi revolučne a prelomovo. (Myslel som si, že vyšli niekedy teraz!) Tým mi doslova mi vyrazili dych. Ale tak nenápadne, postupne, nie jediným úderom, ale pomaly, pomaličky mi tlačili na prsia...<br>Keďže sú tieto dva zošitky navzájom veľmi podobné a oba rozohrávajú spoločný námet a sledujú takmer identickú líniu, rozhodol som sa ich zahrnúť do jedného článku. Sú to variácie na jeden nápad, ale aj tak sa oplatí prečítať obidve dielka.<br>Obe sa pohrávajú s myšlienkou ako by zareagovalo nevinné (trochu poľudštené) zvieratko, keby prišlo do styku s ľudskou blbosťou...<br>Sú to kritiky ľudskej spoločnosti, ale nemajú v sebe nič moralizátorské a neobsahujú ani kvapku pátosu. Je to... smiech cez slzy.<br>hodnotím ako 4 z 5. Lebo dielko si (podľa mňa) pýta farbu, ale nedostalo ju. Nemôžem povedať, že by vyložene chýbala, to nie, ale hodí sa tam. Inak by to bolo za plné. Teraz to patrí "len" do kategórie - musíš to mať!