Loutkář z ghetta

Kniha nemeckej spisovateľky a terapeutky, žijúcej v GB. Nad touto knihou rozmýšľam, odkedy som ju čítala. Veľmi silná... kniha je o malom chlapcovi židovského pôvodu meno Mika, ktorý zdedí kabát po svojom dedkovi s množstvom tajomných vreciek. V jednom z nich nájde bábku malého princa. Začne vyrábať ďalšie bábky, aby mohol vo Varšavskom ghette hrať bábkové divadlo pre deti v nemocnici... neskôr aj pre nemeckých vojakov. Kabát má mnoho zákutí a dá sa ňom mnoho vecí ukryť... niekedy pre nás, ktorí sme sa narodili po vojne, nepredstaviteľných a možno aj nepochopiteľných... Jeden z vojakov, Max, si ho obľúbi (hmm... neobľúbi, len je k nemu ľudskejší vďaka tomu, že má sám syna vo veku Miky), čím mu vlastne zachráni život. <br>Kniha sa rozvíja v dvoch líniách: prvá časť sa odohráva vo Varšave, v ghette, jej hlavnou postavou je Mika. Druhá línia je úplne odlišná od prvej. Je príbehom Maxa, nemeckého vojaka, zajatého pri oslobodzovaní Varšavy, ktorý sa pokúsi utiecť zo sibírskeho gulagu. <br>Keď tak nad tým rozmýšľam, je to vlastne kniha o karme... a o malom princovi, bábke, ktorá prechádza oboma líniami knihy. <br>Kniha sa mi páčila, hoci som ju čítala veľmi dlho a ťažko som sa niektorými úsekmi prelúskavala. Možno preto, že som jednotlivé časti prerevala... však prečítajte, zažiť by to nechcela žiadna z nás...