Hrozno hnevu

Ľudia boli v minulom storočí viac spätí s prírodou ako my teraz. Boli vrastení do svojej pôdy. No čo keď ich z nej niekto násilne vytrhol aj s koreňmi? Ako mohli prežiť bez domoviny? Vydávajú sa na cestu za lepším životom, no čo ich počas nej postretne, je srdcervúce. Sú iba malým kolieskom v neľudskej mašinérii peňazí a vykorisťovania. Ruka ruku myje. Všetko je vzájomne prepojené.
Steinbeck opäť famózne definuje útrapy, ktoré sú nám známe a neznáme zároveň. Približuje nám časy, keď bol človek len číslom a hľadelo sa skôr na zisk. Je to povedomé, však?

John ma znova prekvapil. Musela som to trošku predýchať. Zničilo ma to, ale bola som nadšená, že som si mohla prečítať také výnimočné dielo. Očarilo ma vo všetkých aspektoch. Dejová línia je pútavá, opisy sú úžasné a nezaostáva ani psychoanalýza. Čitateľ si vie predstaviť každé gesto, každý pohyb ruky. Ja som bola v čitateľskom raji a neviem, či tohto autora ešte niekto prekoná. Je to skvost!

Problémy ľudí sa vám znova dostanú pod kožu. Odrezala som sa od reality, a kým som čítala, tak som nevnímala nič iné. Bolo som na tých istých miestach ako protagonisti a prežívala som žiaľ a radosť spolu s nimi. Nič ma nedokázalo vyrušiť. Toto bol môj čas s Hroznom hnevu a nikomu som nedovolila vziať mi ho. Takto vedia písať len naozaj mimoriadni autori.

Kniha je plná bolesti, lásky, mamonárstva a pokory, spolupatričnosti a zloby. Psychicky vás vyčerpá, no vy jej to s radosťou dovolíte. Dostanete iba kvalitu, na akú ste zvyknutí. Steinbeck nedokáže podliezť svoju latku. Nesmierne ho za to obdivujem. Jeho rozprávačský talent je čisté umenie. Aj tu vytvoril silné postavy, ktoré sa nepoddajú osudu, a čitateľ s úzkosťou a nádejou čaká, kedy sa ich nešťastie konečne skončí.