Netvor je zver

Kniha označovaná ako „najstrašidelnejší príbeh tohto roku“ ma na jednej strane trochu zaujala, ale ako sa nakoniec ukázalo, aj prvotný skepticizmus bol na mieste. Nie že by bol príbeh nejako zle napísaný, to vôbec. Vlastne sa to dalo celkom príjemne čítať až dokonca. Ale autorka príliš dobre nevyužila potenciál, ktorý ten príbeh mal. A nakoniec išlo skôr o príbeh bez pointy. <br>Nechápte ma zle, určite sa v tejto knihe dá nájsť množstvo myšlienok a ponaučení, ale mne akosi chýbala určitá ucelenosť. Veľa času pri čítaní som strávila premýšľaním nad inkvizíciou a kacírstvom, nad predpojatosťou ľudí a pod. Veľa príbehu sa točilo okolo sebaobviňovania, ale aj o sebapoznania. No myslím, že to tak celkom nestačilo. <br>Postava hlavnej hrdinky Alyss, si prešla nejakým vývinom, ale musím povedať, že mi nebola príliš sympatická a zvyšné postavy sme akosi nemali možnosť lepšie poznať. Netvor bol v podstate len „vsuvkou“, ktorá bola podľa mňa zbytočná (hoci, sa asi nájde aj niekto, kto by nesúhlasil, ale podľa mňa ho pokojne mohli z príbehu vynechať). Možno najzaujímavejšie sa mi zdali byť postavy Angelicy a Benedicty. Ale hoci bol ich príbeh „vyrozprávaný“, tak nie dostatočne a autorka sa mu mohla pokojne povenovať trochu dlhšie. <br>Vôbec celkovú myšlienku, že Alyss má tajomný dar a ako jediná je s ním schopná všetkých zachrániť, by som si škrtla. Vo výsledku si myslím, že s tým, ako všetko dopadlo, zase nejako veľa spoločné nemala. Skôr sa len „prizerala“ záveru, miesto aby sa do neho nejako aktívne zapojila. <br>Takže hoci po stránke štylistickej to zlé nebolo, príbehu veľa vecí chýbalo a nebolo dotiahnutých, zato na mnohých miestach bola „vata“, ktorú si autorka zrejme mohla odpustiť. A čo sa strašidelnosti príbehu týka... no povedzme, že by som asi nemala až taký problém s tým, keby to čítalo dieťa na druhom stupni ZŠ...<br>