Kováčov učeň

Nádherný príbeh. Síce mi chvíľu trvalo, kým ma kniha vytiahla do deja, ale nakoniec som ju dočítala jedným dychom. Teším sa na pokračovanie.

Laura Frantz vraj už od siedmich rokov vedela, že chce písať príbehy. Myslím si, že jej štýl písania je jedinečný. Nejde o typickú historickú romancu. Z príbehu cítiť rozprávačskú vyzretosť. Jazyk je bohatý a miestami pôsobí až lyricky – hlavne pri opisoch prírody alebo pocitoch a náladách postáv – nie však sentimentálne. Vďaka tomu zachytáva autorka i pri opisoch každodenných prác v kováčskej vyhni a v domácnosti pocity, nálady – existenciu- „živých“ ľudí, ktoré sú tak plasticky podané, že postavy Vám vďaka nim ožijú priamo pred očami. Všetko sa dozvedáme krôčik po krôčiku. Dlhý časový priestor autorka venovala vykresleniu hlavných postáv Silasa a Eden prostredníctvom ich konania, vzťahov k ostatným postavám i k sebe navzájom. Spája ich nielen podobnosť pováh, obaja sú pracovití, ale aj viera v Boha a láska k životu a živým bytostiam. Napriek ušľachtilosti charakterov hlavných postáv sa s nimi osud zahrá a zamieša karty tak, akoby ste na začiatku nečakali. O to príťažlivejší je však tento príbeh, keďže ponúka pohľad na tú pravú lásku i s odstupom času a poukazuje na staré známe „čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje...“. Viac sa dozviete, keď si tento hlboký príbeh o láske, nenávisti, vášni, zrade a rodinných tajomstvách prečítate.