Červený zápisník

96-ročná Doris spomína na svoj život a ľudí, ktorí ho ovplyvnili – či už v dobrom alebo v zlom. Príbehy píše pre praneter Jenny a približuje jej svoju mladosť, obdobie, keď pôsobila ako manekýnka v Paríži, vojnové roky, a najmä príbeh svojej celoživotnej lásky. Aj vďaka Dorisinmu rozprávaniu je Jenny schopná vysporiadať sa so svojimi démonmi z minulosti. <br>Kniha sa celkom dobre číta, hoci niektoré dialógy mi prišli trochu kostrbaté. Po dejovej stránke to je príjemný príbeh, ale pri čítaní som mala dojem, že podobných som už čítala alebo videla veľa. Nie je skrátka ničím invenčný. Postavy sú celkom sympatické, avšak nijako zvlášť sa mi nezapísali do srdca ani do pamäte. Okrem toho sa neviem zbaviť dojmu, že autorka čitateľa viedla časť knihy jedným smerom a niekde v polovici cesty sa rozhodla zmeniť smer. Záver mi prišiel trochu nerealistický. Pre mňa priemerné čítanie, na ktoré nebudem dlho spomínať.

Za krásnou obálkou sa skrýva príbeh 96-ročnej Doris, ktorá sa rozhodne pred smrťou napísať o najdôležitejších ľuďoch, ktorých stretla počas svojho života, aby nezomreli spolu s ňou a tieto spomienky zanechať svojej pranetery Jenny. Príbeh je zmesou spomienok Doris, jej súčasného života ale aj života Jenny.<br>Mám pocit, že Doris počas života zažila všetko - vzostupy a pády, smútok a lásku, beznádej, život v luxuse, ale aj v biede. Urobila veľa správnych aj niekoľko nesprávnych rozhodnutí ale taký je život...A Doris? Bola silná, tvrdohlavá a osamelá žena, ktorá jediné čo chcela je milovať a byť milovaná... <br>Príbeh je to pekný aj dojímavý ale! Ja som si nijako zvlášť Doris neobľúbila (pre mňa bola príliš sebecká a často sa len u niekoho ocitla kto sa o ňu postaral ), v druhej polovici knihy sa zrazu z Doris stane vedľajšia postava a viac je príbeh o Jenny a bolo tam príliš veľa opisov z nemocnice, ktoré ma nudili.