Dopisy ztraceným

Keď som začala čítať Dopisy ztraceným, popravde som veľmi netušila, o čom to bude. Ale to mi vôbec nevadilo, pretože som bola príjemne prekvapená dejom. Príbeh začína na cintoríne, kde sedemnásťročná Juliet píše mame dopis. Jej mama je mŕtva a písanie jej ju pripomína. Lenže list nájde Declan Murphy, ktorý tam má verejnoprospešné práce, a odpíše. A tak sa začína zaujímavý sled udalostí. Ani jeden z nich netuší, s kým si píše, dopisy postupne nahradia e-mailové spravy a obaja si zverujú tajomstvá, ktoré nikto netuší. Lenže čo sa stane, keď Declan zistí, že Juliet je Holka ze hřbitova?<br><br>Kniha sa čítala veľmi ľahko a rýchlo, stránky mi ubiehali pod prstami, že som sa ani nestíhala čudovať. Juliet bola sympatická hrdinka, poznačená smrťou milovanej mamy, o ktorej si myslela, že bola dokonalá. Čo však nebola pravda a sama som bola prekvapená tým zvratom. Jej mama sa venovala fotografii, čo spestrilo knižku, keďže tam boli zaujímavé termíny, či skryté významy za zábermi. Declan bol už iný prípad. Najprv som ho nechápala, nevedela som veľmi, prečo sa tak správa, ale nakoniec všetko vyplávalo na povrch. Neviem, či by som zvládla prežiť to, čo sa stalo jemu, pretože aj keď sa to nemuselo zdať, on bojoval. Alan - jeho nevlastný otec mi liezol na nervy. Správal sa k nemu ako k podradnej bytosti a ja by som mu najradšej cez stránky knihy strelila. A jeho mama Abby si ho tiež mohla zastať... Tým by sa vyvarovali vyhroteným situáciám. Knihe nemám čo vytknúť, pri posledných stránkach mi vyhŕkli slzy, keď začalo všetko do seba zapadať. Aj vedľajšie postavy som si obľúbila, či už najlepšiu kamarátku Rowan, alebo utiahnutého Reva. Veľmi sa teším na pokračovanie, ktoré by malo čoskoro vyjsť.