Dezilúzia

ok, zaujímavá

"Chcem žiť vo svete, kde je v poriadku, že nie som v poriadku."<br><br>Túto knihu som čítala už relatívne dávno, ale keby som recenziu písala hneď, bola by plná nadávok a "vybraných" slov. Knihy s drogovou tematikou majú zväčša silný dej, ale takýto surový a drsný "príbeh" som nečakala. Príbeh je schválne v úvodzovkách, lebo je uveriteľný natoľko, že som počas čítania ani na chvíľu nepochybovala, že by sa to mohlo naozaj stať.<br><br>Štýl, akým autor píše, by som prirovnala k plynulému rozhovoru dvoch kamarátov. Kniha nie je dlhá, dala by sa prečítať za krátku dobu, ale je to prakticky nemožné. Zmes pocitov, ktoré sa u mňa počas čítania vystriedali, ma nútili knihu odkladať a "predýchavať", nehovoriac o časti, ktorá ma vnútorne rozdrvila a ktorú som celú preplakala - tú scénu by som nechcela v živote zažiť, ale autor ju zvládol opísať bravúrne.<br><br>Okrem drog a všetkých (až príliš) reálnych "sračiek", ktoré sa k nim viažu, v knihe nechýba ani vzťahová linka, ktorá je však tiež v rovine reality a neurazí ani mužského čitateľa. Veľké plus u mňa predstavujú citáty, ktoré knihe dodali na "hĺbke" (ja ich milujem) a v neposlednom rade aj na estetickosti.<br><br>Verím, že svojou surovosťou kniha nevyhovie každému, ale ak hľadáte silný príbeh bez prikrášlenia, táto kniha bude správnou voľbou.