Daisy Jones a The Six

Daisy Jones & The Six je kniha, ktorá sa vryla do môjho srdca a už navždy v ňom bude mať svoje miesto. Zamilovala som sa do nej a stala sa pre mňa výnimočnou. Zarezonovala vo mne najmä tým, že pôsobila tak skutočne/surovo/reálne.<br>Daisy Jones aj členovia kapely The Six sa stali pre mňa skutoční ľudia z mäsa a kostí - tak dokonale autorka píše. Emócie boli hmatateľné z každého riadku a z knihy o sexe, drogách a rokenrole sa postupne stávala rocková balada, z ktorej som mala každú chvíľu zimomriavky.<br>Daisy Jones & The Six je kniha o ľuďoch závislých na hudbe, láske, rodine, priateľstve, sexe a drogách. O ľuďoch, ktorí boli výnimoční, no predsa ľudskí. O chybách, ambíciách, sebectve, sláve, talente a celkovo o živote. O ľuďoch, ktorí sa vyvíjali, padali a opäť vstávali. No pre mňa to bola najmä kniha o jednej výnimočnej žene. O žene s neskutočnou duševnou silou, nezlomnou vierou a obrovskou láskou v srdci. O žene, ktorá všetko zmenila. O žene, ktorá už od začiatku nanápadne vynikala nad ostatnými a ktorej boli venované aj posledné riadky príbehu, z ktorých ma až zamrazilo. A nie, nebola to Daisy Jones...<br>Ak máte chuť prečítať si knihu, ktorá je iná..., ktorá je výnimočná - kniha Daisy Jones & The Six takou knihou jednoznačne je.

Ach, kde mám vôbec začať? Chcela by som toho toľko povedať, ale zároveň neviem, či nájdem vhodné slová, ktoré by dostatočne opísali moje pocity z tejto knihy. Po Siedmich manželoch Evelyn Hugo som mala vysoké očakávania a absolútne som nebola sklamaná. Autorka nám dopriala skvelý príbeh o hudbe, sláve, tvrdej práci, úspechoch i pádoch, drogách, závislostiach, sklamaniach, láske, o živote. Po dočítaní som bola úplne emočne mimo. Obsahovala množstvo krásnych a hlbokých myšlienok, že keby som uznávala lepíkovanie alebo zaznačovanie v knihách, určite by som mala poznámky po celej knihe. Ako predtým dokázala famózne priblížiť svet hercov, teraz to isté urobila so svetom spevákov.<br><br>Vôbec som nemala pocit, že čítam knihu, skôr sa mi zdalo, že som si pustila telku a dívam sa na hudobný dokument. Taylor dokáže prostredie, atmosféru i postavy vykresliť tak reálne, až som mal chuť sadnúť si za počítač a na internete si všetkých vyhľadať, vypočuť si piesne, pozrieť si videá z koncertov. Naozaj sú to iba fiktívne postavy? Zvolila si naozaj originálny štýl na napísanie knihy, vďaka ktorému sme mali možnosť nahliadnuť do udalostí z rozličných pohľadov, ktoré sa nie vždy zhodovali.<br><br>Daisy Jones & The Six je jeden z tých príbehov, ktoré si budete pamäť ešte dlho po jeho prečítaní.

Knižka sa čítala veľmi dobre, autorkin štýl písania sa mi páčil už pri knižke Sedem manželov Evelyn Hugo. Daisy však bola písaná iným štýlom - a to formou interview, ale môžem povedať, že sa to čítalo snáď ešte lepšie ako bežné knihy, rýchlejšie, bolo to svižné a dynamické. Popri čítaní som mala pocit, že sledujem jeden reálny dokument o hudobnej kapele. Bolo vidno, že autorka si pekne naštudovala všetky detaily 70-tych rokov, skladanie hudby a pod., a príbeh pôsobil naozaj skutočným dojmom. Mne sa to veľmi páčilo, bavilo ma to, mala som dojem, že kapela reálne existovala, bolo to tak vierohodné, že som autorke verila všetko aj s navijakom. Príjemným detailom bol aj samotný lyrics albumu Aurora na záver knihy, čo tomu dodalo naozaj reálnosť. Postavy boli veľmi pekne vykreslené, špecifické a každý jeden charakter bol silný a postavy boli silné osobnosti. O to viac som si niektoré obľúbila a niektoré nie. Veľmi sa mi páčilo, ako autorka opísala skladanie albumu Aurora, tá časť sa mi páčila asi z celej knihy a obdobia najviac. Samozrejme, nechýbali drogy, sex, rocknrol. Som s knihou spokojná, ale nenastal úplne wau efekt, ale určite vám ju odporúčam.

Daisy Jones and The Six som registrovala už pred nejakým časom na zahraničných bookstagramoch a recenzie na ňu boli samá chvála. Som veľmi rada, že môj prvý kontakt s autorkou Taylor Jenkins Reidovou bol práve takýto výnimočný. Aspoň pre mňa. Touto knihou, jedinečným kúskom v mojej knižnici, som sa zoznámila s tvorbou Taylor a nemohlo to dopadnúť lepšie.<br><br>V úvode príbehu je "Poznámka autorky" a bola som presvedčená, že v knihe sú reálne osoby. Áno,bolo to mojou nevšímavosťou. Škoda. Celá kniha je písaná formou interview s členmi kapely. Vidíme situácie z rôznych uhlov pohľadu, čo je úplne fascinujúce. Nič podobné som doteraz nečítala a musím povedať, že ani žiadnu fikciu vykreslenú reálnejšie. Striedanie postáv v rozprávaní bolo autentické a nezrovnalosti vo výpovediach na jednu a tú istú vec\ situáciu boli o to uveriteľnejšie-veď aj v bežnom živote vidí viac ľudí jednu situáciu rozdielne.<br>Čítala som asi po 10-15 strán denne, až som sa dostala na stranu 120 a zrazu som nedokázala knihu pustiť z rúk. Čítam pomaly,no o tretej nad ránom som si spokojná ľahla do postele. Daisy Jones and The Six bola dočítaná a už druhý deň si z hlavy neviem knihu dostať

Daisy Jones & The Six je proste...ja to neviem vyjadriť, pretože vám môžem v jednej vete dať toľko očakávaní a možného následného sklamania. Pretože tento príbeh sa vás nemusí dotknúť tak ako sa dotkol mňa.<br>Dynamika tejto knihy je úžasná. Ani neviete ako, zrazu ste v polke knihy a úplne ponorený do príbehu. Tým, že celý príbeh sa akoby odohráva v rozhovore (nezľaknite sa tohoto, je to pecka), tak je rýchlejšie a mne osobne sa to zdalo i také prirodzenejšie. Ak ste v čítateľskej kríze, Daisy Jones ju ľahko dokáže vyriešiť už len vďaka tomuto.<br>Veľmi sa mi páčila rôznorodosť postáv. Každá mala svoj charakter, iný príbeh, úplne som nadobudla pocit, že táto skupina naozaj existovala a všetko sa to aj stalo. Nikdy som si nemyslela, že v "ľúbostnom trojuholníku" budú oba možné vzťahy moji favoriti. A ešte k postavám - sprvu som si myslela, že Billyho budem nenávidieť, ale nestalo sa to. Milujem to posolstvo, ktoré vo svojom príbehu niesol. Byť tak silný, mať takú silnú vôľu...proste wau.<br>Celé to mnou otriaslo, ale zároveň mi to pomohlo. To je sila príbehu, ktorý hľadáte. Viem, že teraz možno budete od tej knižky očakávať veľa a hľadať v nej to, čo ma nadchlo. Možno sa vám ani nebude páčiť, lebo nenájdete to, čo ja. Ale popravde - dvaja rovnakí ľudia nenájdu to isté v jednej knihe. A ja som v tejto našla to, čo som potrebovala, aby ma to posunulo ďalej.<br>#spolupraca