Nestrať mapu k môjmu srdcu

Do čítania tejto knihy som sa pustila na základe veľkého počtu dobrých recenzií, ktoré som videla, ale zostala som sklamaná. Čakala som oddychovku, ktorou si spríjemnim letné dni, no po prečítaní to znie skôr ako irónia. Poďme si to ale zhrnúť.

Začnem samotným príbehom. Ten mi prišiel až príliš komplikovaný a miestami som mala pocit, akoby tam boli niektoré veci umelo vtesnané len "aby to bolo zaujímavejšie". Prešlo to až do takého štádia, že som už v polovici knihy mala pocit, akoby som prečítala dvakrát toľko. Ibaže paradoxom je, že som musela prísť až do polovice knihy, aby sa veci ako-tak začali vysvetľovať. Dovtedy sa iba nabalovali.

Teraz k postavám. Lorin bola jedna z tých lepších hrdiniek, jej vnútorné monológy boli dobré, nebola zbytočne zaslepená a naivná, dokonca mala aj fajn humor. Čo mi však asi najviac prekážalo bol jej postoj k veciam, ktoré počúvala od svojej matky celý život. To, že svojej matke na to nikdy nič nepovedala len preto, že si na to už zvykla, naozaj nebol vhodný argument a ja som sa pri tom až musela pozastaviť. Každá žena, ktorá si je vedomá svojej hodnoty, by si nikdy nič také nemala nechať. Verím, že ak to niektorá prežíva vo svojom živote, vie sa s tým popasovať lepšie a nie to len nemo obchádzať.

Och Ben, si na rade. Viem, že tajomnosť sa do určitej miery považuje za sexi, ale toto bolo príliš. Príliš veľa tajomstiev, príliš dlhé čakanie na to, kým sa o ňom konečne dozvieme aspoň zlomok a za mňa opäť príliš komplikovaný osud. Chápem, že Ben prežil naozaj veľkú bolesť a určite nebolo jednoduché sa s tým vysporiadať, ale mne to skrátka nebolo sympatické. Podobne ako väčšina ľudí sa s tým vyrovnával tak, že sa uzavrel sám do seba, ale mne jednoducho počas celej knihy prišiel ako neistota a mala som pocit, že Lorin to cítila podobne. Neustále prichádzal a odchádzal a ja som s ním akosi nevedela sympatizovať.

Bolo tu však aj pár pozitívnych vecí. Jednou z nich je krásna obálka, ktorá ma hneď upútala. Ďalšou je, že táto kniha naozaj mala potenciál, keďže sme v nej mali možnosť vidieť niekoľko book tropes (námetov na príbeh) ako napríklad predstierané randenie, spolubývajúci, láska na pracovisku či z nepriateľov na zaľúbencov, ale autorke sa ho nepodarilo využiť tak, ako by som si predstavovala. Lorin prirodzene prešla počas knihy vývojom a na konci už sa vedela lepšie postaviť sama za seba, čo sa mi tiež páčilo.

Táto kniha mi jednoducho nesadla. Snažila som sa ale poskytnúť čo najúprimnejší názor na ňu a verím, že podobným čitateľkám ako som ja možno otvorím oči a ušetrím čas, ktorý môžu investovať do lepšej knihy.

Ešte neprečítaná.