Ve stínu Hvozdu E-kniha

Kniha ma zaujala anotáciou, a samozrejme aj krásnou obálkou. V neposlednom rade ma k čítaniu pritiahlo aj to, že autorka má polsko-litovské korene a pri písaní sa inšpirovala slovanským folklórom. Okrem mien postáv a zemepisných názvov je tam podľa mňa spojitostí so slovanskými reáliami málo, ale to nevadí, román má sám o sebe zaujímavú zápletku. Príbeh je postavený na boji postáv s temným hvozdom, obrovským lesom, v ktorom žije cosi zlé a skazené, co sa snaží pohltiť okolitý svet.<br>Na knihe sa mi páči práve táto základná dejová línia a pomerne originálny spôsob, akým postavy obdarené čarodejnou mocou vyvolávajú mágiu.<br>Horšie je to však so samotnými postavami. Na to, že má kniha cez štyristo strán, postavy nedostávajú priestor na vývoj, a ak áno, je iba nepatrný. Agniezska, hlavná hrdinka, je síce sympatická a ovplýva všetkým tým, čím hrdina-outsider ovplývať má, no jej prerod z radovej dedinčanky na mocnú čarodejnicu sa udeje bez väcšieho prerodu jej charakteru. Čarodejník Drak, ktorý by mohol byt extrémne zaujímavým hrdinom, pôsobí plocho a jeho sínusoidné správanie lezie na nervy. Najvýraznejšou postavou je pre mňa samotný Hvozd, ktorý síce nie je zhmotnenou bytosťou, ale jeho počínanie dáva z pohľadu zápornej postavy zmysel.<br>Mne osobne sa román nečítal dobre. Niekedy som sa úplne strácala. Nie v deji, ale v pozornosti. Mala som pocit, že je text príliš jednoliaty, akoby som čítala jednu dlhú vetu, ktorej význam mi pomaly začal unikať. <br>Celkovo mám z románu veľmi zmiešané pocity. Veľmi sa mi páčil úvod a záverečná kapitola bola krásna. Ale dej medzitým bol pre mňa aj napriek bohatstve dobrodružstiev, intríg, politikárčenia a čarovania trochu nezáživný. Jediné, čo sa mne na príbehu naozaj páčilo, bola práve mnohými čitateľmi odmietaná romantická linka. Mne sa rátala. Len nemala príliš pevné základy a nezapadala do kontextu zvyšného diania.<br>Za mňa trochu sklamanie, ale ako povedala Rita Skeetorvá - čítala som už aj horšie knihy.<br>