Niet úniku E-kniha

---

Tu sa Darby rozhodla, že prejde pomedzi zaparkované autá a vyberie sa po naznačenom chodníku priamo k vchodu do budovy necelých pätnásť metrov od nej. Brodila sa uličkou medzi sivou dodávkou a hondou, opierala sa o dvere vlastného auta, aby vo vysokom snehu nestratila rovnováhu. Na bočnej strane dodávky bol nakreslený oranžový lišiak, podobal sa trochu na Nicka Wilda zo Zootopie. Držal klincovaciu pištoľ, ako špeciálni agenti v akčných filmoch držia ozajstnú pištoľ. Vyzeralo to ako reklama na nejakú stavebnú alebo rekonštrukčnú firmu. Meno spoločnosti zakrýval nános snehu, ale jej motto bolo viditeľné: ČO ZAČNEME, TO DOKONČÍME. Na zadných dverách dodávky boli dve okná. Pravé zastreté uterákom. Ľavé odkryté. Darby v ňom zazrela odlesk lampy nad vchodom budovy, keď prechádzala okolo, a čosi bledé. Ruku. Malú, akoby patrila bábike. Ruku. Zarazene zastala uprostred pohybu. Tá malá ruka za zamrznutým oknom zvierala akúsi mrežu, bledé prsty sa opatrne roztvárali a zatínali tým nekoordinovaným spôsobom, akým sa deti učia ovládať svoj nervový systém, a potom sa náhle stiahli späť do tmavého priestoru auta. Zmizli z dohľadu. Všetko sa to udialo veľmi rýchlo, v priebehu troch, možno štyroch sekúnd. Darby so zatajeným dychom uviazla v absolútnom tichu.
menej