Ještě jsme se nepotkali

---

„SOM DOMMELJA... TÁ, KTORÁ DOKÁŽE PRECHÁDZAŤ CEZ TMU A ZACHYTIŤ V PRSTOCH ČIERNOTU ĽUDSKEJ DUŠE.“

Nikdy som naozaj nevedela, kto vlastne som. Na ruke sa mi v kruhu vynímala ornamentálna dýka s vretenom a so stromom. Krk mi vďaka mágii zdobili runy. Moja mama bola severanka a zrejme som pokrvne bola súčasťou niečoho, čomu som ešte úplne nebola schopná porozumieť.

June Delainová pracuje ako špeciálna psychologička. Vďaka výnimočnému daru, ktorý zdedila, je nenahraditeľnou súčasťou policajného tímu. O jej neobyčajnom dare vedia iba jej najbližšie priateľky a sestra. Všetky totiž prežili niečo, čo ich k sebe pripútalo.

Jonas Storsveen je policajný detektív, ktorý nezvládol posledný prípad a po smrti páchateľa sa stiahol z polície i zo spoločnosti. Útočisko našiel pri jazere Snowflake v zrube ďaleko od civilizácie. Uprostred zasneženej tichej krajiny na Aljaške sa medzi Jonasom a June začne vytvárať niečo, čo nečakali. Cestu im však neustále kríži desivý Tieň. Kto je útočník, ktorý svoje obete nezabíja, ale do krvi mláti?

Ďaleko na severe sa rozprestiera Skjebnegard – Kráľovstvo osudu. Miesto ako žiadne iné. A hoci si June myslí, že pokrvné puto dokáže oklamať, vietor zo severu ju vábi čoraz silnejšie. No ak na jeho volanie odpovie, jej láska musí zomrieť, lebo osud to tak napísal.

Dá sa osudu vzoprieť? A ak áno, aké to bude mať následky? A čo ak to bude napokon Tieň, ktorý všetko zničí?
menej