To, čím peklo nie je

"Peklo existuje. Je tu. V týchto krutkých uliciach, kde vlky majú svoje brlohy. A skrvavené baránky mlčia, pretože im je drahší akýkoľvek život. A krv je znakom života, pretože ak slovo neprináša záchranu, musí to urobiť krv."

Keď som sa dozvedela, že autorovi vyšlo ďalšie dielo, mala som obrovskú radosť. Pre mňa je to umelec! Jeho slová sa mi zaryjú do mysle, nájdu si cestu do môjho srdca a nechajú hlbokú stopu v mojej duši. Po prečítaní som potrebovala veľa času. Čas na spracovanie celého príbehu a na usporiadanie myšlienok.

Ulice plné násilia, ľudia, ktorí sa naučili mlčať a žiť zo dňa na deň. Malí chlapci, ktorí začnú robiť pre mafiu, lebo v tom vidia budúcnosť. Pre ktorých najlepšou hrou je týranie psov. Dievčatá, ktoré sú znásilnené a musia zvládnuť nechcené tehotenstvá alebo sú nútené na prostitúciu...sme v chudobnej štvrti Palerma, kde vládne mafia...

"Mafia je mocná, ale Boh je všemocný."

Sú ľudia, ktorí len tak prekĺznu cez naše životy, ale existujú takí, ktorí ponechajú v nás hlbokú stopu a zmenia nám životy. Toto sa stalo Federicovi, ktorý študoval na lýceu, kde stretol kňaza - svojho učiteľa -Dona Puglisiho(Pino). Napriek tomu, že mal len sedemnásť rokov pre mňa bol veľmi ambiciózny, múdry chalan. Jeho časti sa mi veľmi páčili, boli plné úvah a nakoľko sa chcel stať básnikom, tak aj plných nádherných myšlienok. Aj keď mal všetko po čom len túžil, nebol rozmaznaný a mal dobré srdce.

"...po búrke pokojne vyplávajú na breh všetky veci, ktoré predtým pohltilo more."

Don Pino ho pozve do svojej chudobnej švrte, aby mu pomáhal cez letné prázdniny. Tu spozná viacero detí, ktorým farár pomáha, stará sa o nich namiesto rodičov, a hlavne, dá im lásku a porozumenie. Federico príde nato, že doteraz akoby žil v bublinke. Uvidí pravú a krutú tvár života. Najviac mu otvorí oči jedno krásne dievča, do ktorého sa až po uši zamiluje. Ale má taká láska šancu, keď patria do úplne rozličných "svetov" a to bývajú len pár km od seba?

"Odstráň lásku a ostane ti peklo...pridaj lásku a budeš mať to, čím peklo nie je."

Aj teraz sa mi potvrdilo to, že hrdinovia žijú medzi nami. Nemám na mysli tých z filmov, ale "obyčajných" smrteľníkov, ľudí, ktorí netúžia byť vo svetle reflektorov a z posledných síl bojujú za správnu vec. Don Pino bol taký!

"Nie telo obsahuje dušu, ale naopak."

Zabezpečil deťom malé útočisko z ulíc. Deti ho milovali, nazývali ho Otec a tak aj cítili, že ním je, nakoľko ich otcovia už buď boli dávno mŕtvi alebo sa na nich vykašľali.

Autor nádherne a postupne "vybudoval" tento príbeh. Nevidíme to len z ich pohľadov, ale poznáme životy a myšlienky aj detí, aj pohľady nepriateľov. Vieme od začiatku, načo sa chystá mafia, takže koniec ma až tak neprekvapil, ale spôsob, akým nám to bolo naservírované...ach jaj...plakala som, nie neplakala, skôr by som povedala, že som revala! Ešte stále som bez slov a mám zlomené srdce!

Preto ľúbim autorove knihy, nie sú to ľahké jednohubky. A tá "facka", ktorú som dostala úplne na konci, tá ma šokovala.

Odporúčam knihu každému! Naozaj každému. Nie je to sladučký príbeh a nečíta sa to ľahko. Ale mali by ľudia vidieť, čo sa deje vo svete, a ako som aj písala, aj o takýchto hrdinoch, ktorí žijú medzi nami a sú schopní obetovať aj vlastný život pre iných.

Tento príbeh z pera Alessandra D'Aveniu sa odohráva v Palerme, presnejšie v drsnej štvrti Brancaccio, ktorej vládne mafia. Práve tu sa snaží kňaz Don Pino Puglisi zmeniť životy ľudí k lepšiemu a pomáha mu pritom jeho študent Federico.

Federico býva v úplne odlišnej časti Palerma. Je zvyknutý na iný život..."kde má vždy všetko pripravené ako na podnose." Chystá sa na štúdium angličtiny v Oxforde,no po niekoľkých dňoch strávených v Brancacciu Federico pochopí, že musí zostať pomáhať.

V tejto chudobnej štvrti sa denne stretáva s deťmi, ktoré učí ulica ako žiť, s matkami, ktoré sú často nútené k prostitúcii, aby svoje deti uživili, so zákonmi, ktoré diktuje Cosa Nostra, no v neposlednom rade aj nádejou a snami na lepšiu budúcnosť.

"Ak ste sa narodili v pekle, musíte vidieť aspoň kúsok toho, čím peklo nie je, aby ste pochopili, že existuje niečo iné."

V tomto príbehu sa prelína fikcia so skutočnosťou, pretože Don Pino Puglisi bol skutočný. Bol odporca mafie a mafia mu aj život vzala.

Ten, kto čítal predchádzajúce knihy pozná už štýl, akým autor píše. Poeticky, jedinečne a osobite. Vždy si postavy obľúbite a prežívate s nimi celú škálu emócií.

Ja som z knihou viac než spokojná a veľmi som sa na ňu tešila po predchádzajúcich dielach Biela ako mlieko, červená ako krv a Veci, ktoré nikto nevie. Určite odporúčam prečítať aj tie, pretože sú jedinečné.