To, čím peklo nie je

Vo všeobecnosti sa peklo spája s večným zatratením, bolesťou, zavrhnutím. Miestom, kde nikto z nás nechce skončiť. Miestom, kde ožívajú naše nočné mory.

“L’inferno è tutte le volte che decidi di non amare o non puoi amare.”

@alexdavenia tentokrát čitateľovi ukáže odvrátenú stránku Palerma očami mladého chlapca Federica. Jeho chápanie sveta sa zo dňa na deň zmení, keď stretne dona Pina, katolíckeho kňaza a odporcu mafie, kt. sa snaží zmeniť zmýšľanie miestnych, čo sa však nepáči určitej skupine… Federico postupne odhaľuje, ako “chutí” naozajstný život, každodenné utrpenie, či surovosť reality a jej následky. Zároveň však poukazuje na to, že aj v tomto všetkom existuje nádej na lepší zajtrajšok, na lásku a na to, čím peklo nie.

Silné posolstvo, krásne myšlienky, kontrasty a príbeh nielen o ľuďoch, ale aj o štvrti s vlastnými pravidlami vo vás zanechajú tú najsilnejšiu emóciu. Priznávam, že pri prvej knihe som si musela zvykať na autorov štýl, no s každou ďalšou stránkou som si ho zamilovala. Je naozaj jedinečný, málokto dokáže využiť metafory, prirovnania a opisy tak ako on. Dokáže sa vám dostať priamo pod kožu a zasiahne vás viac, než by ste si mysleli.

Knihu rozhodne odporúčam všetkým.

"Peklo existuje. Je tu. V týchto krutkých uliciach, kde vlky majú svoje brlohy. A skrvavené baránky mlčia, pretože im je drahší akýkoľvek život. A krv je znakom života, pretože ak slovo neprináša záchranu, musí to urobiť krv."

Keď som sa dozvedela, že autorovi vyšlo ďalšie dielo, mala som obrovskú radosť. Pre mňa je to umelec! Jeho slová sa mi zaryjú do mysle, nájdu si cestu do môjho srdca a nechajú hlbokú stopu v mojej duši. Po prečítaní som potrebovala veľa času. Čas na spracovanie celého príbehu a na usporiadanie myšlienok.

Ulice plné násilia, ľudia, ktorí sa naučili mlčať a žiť zo dňa na deň. Malí chlapci, ktorí začnú robiť pre mafiu, lebo v tom vidia budúcnosť. Pre ktorých najlepšou hrou je týranie psov. Dievčatá, ktoré sú znásilnené a musia zvládnuť nechcené tehotenstvá alebo sú nútené na prostitúciu...sme v chudobnej štvrti Palerma, kde vládne mafia...

"Mafia je mocná, ale Boh je všemocný."

Sú ľudia, ktorí len tak prekĺznu cez naše životy, ale existujú takí, ktorí ponechajú v nás hlbokú stopu a zmenia nám životy. Toto sa stalo Federicovi, ktorý študoval na lýceu, kde stretol kňaza - svojho učiteľa -Dona Puglisiho(Pino). Napriek tomu, že mal len sedemnásť rokov pre mňa bol veľmi ambiciózny, múdry chalan. Jeho časti sa mi veľmi páčili, boli plné úvah a nakoľko sa chcel stať básnikom, tak aj plných nádherných myšlienok. Aj keď mal všetko po čom len túžil, nebol rozmaznaný a mal dobré srdce.

"...po búrke pokojne vyplávajú na breh všetky veci, ktoré predtým pohltilo more."

Don Pino ho pozve do svojej chudobnej švrte, aby mu pomáhal cez letné prázdniny. Tu spozná viacero detí, ktorým farár pomáha, stará sa o nich namiesto rodičov, a hlavne, dá im lásku a porozumenie. Federico príde nato, že doteraz akoby žil v bublinke. Uvidí pravú a krutú tvár života. Najviac mu otvorí oči jedno krásne dievča, do ktorého sa až po uši zamiluje. Ale má taká láska šancu, keď patria do úplne rozličných "svetov" a to bývajú len pár km od seba?

"Odstráň lásku a ostane ti peklo...pridaj lásku a budeš mať to, čím peklo nie je."

Aj teraz sa mi potvrdilo to, že hrdinovia žijú medzi nami. Nemám na mysli tých z filmov, ale "obyčajných" smrteľníkov, ľudí, ktorí netúžia byť vo svetle reflektorov a z posledných síl bojujú za správnu vec. Don Pino bol taký!

"Nie telo obsahuje dušu, ale naopak."

Zabezpečil deťom malé útočisko z ulíc. Deti ho milovali, nazývali ho Otec a tak aj cítili, že ním je, nakoľko ich otcovia už buď boli dávno mŕtvi alebo sa na nich vykašľali.

Autor nádherne a postupne "vybudoval" tento príbeh. Nevidíme to len z ich pohľadov, ale poznáme životy a myšlienky aj detí, aj pohľady nepriateľov. Vieme od začiatku, načo sa chystá mafia, takže koniec ma až tak neprekvapil, ale spôsob, akým nám to bolo naservírované...ach jaj...plakala som, nie neplakala, skôr by som povedala, že som revala! Ešte stále som bez slov a mám zlomené srdce!

Preto ľúbim autorove knihy, nie sú to ľahké jednohubky. A tá "facka", ktorú som dostala úplne na konci, tá ma šokovala.

Odporúčam knihu každému! Naozaj každému. Nie je to sladučký príbeh a nečíta sa to ľahko. Ale mali by ľudia vidieť, čo sa deje vo svete, a ako som aj písala, aj o takýchto hrdinoch, ktorí žijú medzi nami a sú schopní obetovať aj vlastný život pre iných.