Ano, pane Božský

Ano, pane Božský je jedným z nich. Zväčša to býva len muž, ktorý je poriadne zazobaný avšak v tomto príbehu to bola aj žena, ktorá v dôsledku smrti manžela prišla k dedičstvu. Okrem toho, aj tak tie peniaze venovala na dobročinné účely. Chcela som poukázať najmä na to, že si boli rovní. A to sa mi páčilo. Ženská nezávislosť.

Eva v úvode príbehu stratila životnú lásku. Tieto strany boli veľmi na city. Oporou jej bol kamarát Róbert. Ako som spomenula, Eva venovala peniaze na dobročinné účely, v rámci ktorých stretáva Sama. A potom sa začal príbeh plný vášne, ktorá sa pretaví do lásky alebo to bude len biznis? Priateľstvo, ktoré poznačí nenávisť. A prečo? Lebo bulvár a zadubenec, ktorý nepočúva a nevidí. Druhá šanca pre matku, ktorá ju využije alebo si pôjde stále to svoje?

V tejto knihe ma viac zaujali dejové linky s Robertom a matkou, ktorých by som prefackala. A ešte raz, pre istotu. Autorka zostala verná aj erotike, ktorá rovnako vedela upútať pozornosť.
Ano, pane božský bola viac dejová, bolo viac emócii, viac zvratov, lásky a napätia.

Každopádne ju odporúčam čítať, ak chcete prežiť celú škálu emócii. Od smútku, cez hnev, červenanie sa, opäť k hnevu, k túžbe, k vražedným myšlienkam až po…veď si prečítajte

Ano, pane Božský je už druhým počinom autorky Lucie Srňánkovej. Čítala som aj jej debut a čo sa týka zápletky, v tejto knihe bola taká prirodzenejšia. Ale pekne po poriadku.

Srňánková je macher na posteľové scény. Bez debát, snáď najlepšia a najoriginálnejšia autorka na SK/CZ scéne v písaní erotických scén. Neštíti sa “použiť” rôzne polohy, techniky, hračky… dá sa povedať, že to je aj edukatívne čítanie :D. Z môjho pohľadu je práve toto Luciino obrovské plus. Ďalšie pozitívum “Božského” je netypicky zvolená postava. Už v úvode je príbeh srdcervúci, hlavná hrdinka Eva čerstvo ovdovela. Všetky jej pocity zachytila autorka presvedčivo. Avšak smrťou sa s manželom celkom nelúčime, myslím, že nejednu čitateľku práve toto v deji zaskočí, nie však negatívne. Robert, najlepší priateľ Evy je úžasný, je jej obrovskou oporou, len ma mrzí, že Evinmu úsudku nedôveroval až natoľko, že sa nechal zaslepiť vlastnou pravdou. Nie dlho po smrti manžela Eva spoznáva Sama. On má za sebou pestrú minulosť rozmazávanú bulvárom. Autorka je líška prefíkaná, pretože som netušila, čo od Sama čakať. Celý čas bol pozorný, aj z jeho uhla pohľadu(pár kapitol bolo venovaných jeho rozprávaniu) bolo jasné, že Evu miluje, ale stále mi na ňom niečo nesedelo. Čakala som prehnanú drámu, ktorá síce prišla, ale prekvapivo z úplne inej strany. To rúško tajomna vznášajúce sa nad Samom sa rozplynulo až poslednými stranami, kde to zúfalstvom a napätím sršalo. Mám však dve (absolútne ide o vec osobného vkusu)poznámky k príbehu, ktoré mi v tomto ‘ANO’ nešmakovali. Podľa mňa nie je vôbec sexy ak muž (parafrázujem, nie som si istá zvoleným slovom autorky) “zhoupne” obočím- pre mňa to je totálne antisexy, alebo som ešte nevidela nikoho to urobiť príťažlivo. Ďalšia vec, ktorá mi nie celkom sadla(aj keď chápem dôvody Lucie), sú predramatizované niektoré roztržky - najmä teda s Evinou mamou. Akoby boli občas umelo nafúknuté, ale v konečnom dôsledku, Evino rozhodnutie v súvislosti s matkou absolútne schvaľujem a nič lepšie nemohla urobiť.