Ivana Alexi

Čas vraj všetko vyrieši… alebo zamotá? Miriam má dvadsaťšesť rokov a užíva si život mladej zamestnanej ženy bez záväzkov. Vrúcne, ozajstne miluje iba svoju rebelku babi a čudného psa, ktorý sa k nej pridal na ulici. Jediným jej nepriateľom je čas, ktorý jej pripomína, čo všetko už nedobehne a nevráti. Miriam sa rozhodne pre zmenu, lenže práve vtedy utrpí bolestnú porážku – zomiera jej opora babi. Útechu nachádza v mailovej schránke, na bezpečnej pôde rozhovorov s náhodným neznámym. Ich čoraz osobnejší vzťah skomplikujú tučniaky, obézni domáci miláčikovia a jeden príbeh dvoch autorov, ktorý nemal mať nič spoločné s realitou…

Takže, bejby, mýlila si sa. Aj tučniaky mávajú depresie. Zdolajú púť, ťažkú a plnú nástrah, pretože vedia, čo ich čaká na jej konci. Teplo lásky, v ktorej zabudnú na tie najukrutnejšie mrazy. Keby sa ich príbeh skončil tam, mali by naozaj krásny život bez nároku na depresie. Lenže samičky sa jedného dňa vydajú na vlastnú púť. Tučniak ostane opäť sám. Stojí na mieste, kde ju zazrel po prvý raz, a odvtedy bude jedinou náplňou jeho života pozorovanie ľadovcovej krajiny a nádej, že sa raz milovaná vráti. Vidí ju v každej kryhe, vločke, v závanoch vetra počuje jej hlas. Signálom, známym len im dvom, jej po vetre posiela zúfalý odkaz: prosím, vráť sa, láska. Bez tvojho tepla ma rozožiera chlad! Nikdy neprestane čakať. Nikdy!