Vladimír Balla

Deviata zbierka poviedok renomovaného prozaika. "Balla — hlavný alchymista súčasnej slovenskej prózy — je nepochybne jedným z najzaujímavejších súčasných spisovateľov strednej Európy. Preňho je kvapka vody rovnako zaujímavá a celistvá ako celé univerzum, biblická postava je rovnako súčasná ako kolega z práce a ten najvšednejší obytný blok, ktorý vidí z okna, je rovnako blízky, zároveň však vzdialený a tajuplný ako planéta Merkúr..." (Jacek Bukowski) Autor doteraz vydal zbierky poviedok Leptokaria (1996), Outsideria (1997), Gravidita (2000), Tichý kút (2001), Unglik (2003), De la Cruz (2005), Cudzí (2008) a novelu V mene otca (2010). Výber z poviedok vyšiel v Českej republike, Slovinsku, Maďarsku a tri knihy publikoval aj v Poľsku.

Tretie vydanie knihy poviedok, ktorá bola v roku 1996 odmenená Cenou Ivana Kraska.

Zbierka poviedok. Ilustrácie: Dalibor Kristek Vyšlo s podporou MK SR, SME a Twin City. Po úspešnej knihe De la Cruz prichádza Balla s novým súborom textov-náhľadov do každodenného života niektorých zvláštnych jedincov, textov-temných vízií, spoza kt orých prebleskuje krutá, ale zároveň osviežujúca irónia a svojrázny zmysel pre humor.

K obľúbeným autorom mladých čitateľov právom patrí Balla. Životné pocity postáv knihy verne odzrkadľujú pocity novej generácie - márnosť existencie v odľudštenej spoločnosti i absenciu odvahy prejaviť svoje skutočné city voči druhému. Výsledkom býva náhradný život v náhradnom časopriestore - halucinačné blúdenie v spleti výmyslov a sebaklamu. Hranice medzi snom a skutočnosťou zastierajú haluze...

Bravúrny fabulátor Balla ostal poviedkam verný aj vo svojej piatej knihe Unglik, ktorá prekvapí nielen nečakanou hravosťou, vtipom, iróniou a sarkazmom, ale aj štýlom, ktorý zvládol s očarujúcou ľahkosťou a originalitou

V týchto textoch sa Balla predviedol ako mysliteľsko-reflexívny typ autora, ktorý na minimálnej ploche dosahuje výpovedné maximum... Z hľadiska vlastnej literárnej kvality predstavujú tieto prózy najvyšší štandard v kontexte súčasnej slovenskej prozaickej tvorby. (120X185,str.132,TV,ČB,r.vyd.2005)

Snad se Balla neurazí, nazveme-li jej slovenským Kafkou. Snad by se neurazil ani Kafka. Krutá a nenávistná individua, jež zabydlují svět Ballových bizarních povídek, trpí základním a prakticky neměnným stavem – osamělostí. Ta se kupodivu neztrácí ani ve v

Balla (1967) žije v Nových Zámkoch. Vydal knihy Leptokaria (1996, druhé vydanie 2000, tretie vydanie 2002), Outsideria (1997), Gravidita (2000, druhé vydanie 2003), Tichý kút (2001), Unglik (2003), De la Cruz (2005, po maďarsky 2006), Cudzí (2008). V Slovinsku vyšiel výber poviedok Dvosamljenost (2005), v Českej republike Naživu (2008), v Poľsku Niepokój (2008) a wiadek (2011).

Dve Ballove knihy – V mene otca aj Veľká láska – sa dostali do finále Ceny Anasoft litera, prvá z nich aj zvíťazila a jej preklady už vyšli vo Veľkej Británii, Holandsku, Maďarsku a v Čechách. „Jedným z najočividnejších znakov Ballovej prózy je istý temný druh irónie.“ (Gábor Schein, Élet és irodalom) O BALLOVÝCH KNIHÁCH „Konečne sa niekto na dnešnom Slovensku prežehnal sám nad sebou – aj keď so značnou dávkou odstupu, otrávenosti až sarkastickej znudenosti nad tým, čo ako možnosť pre život absorbuje človek našej súčasnosti. Aj v tejto knihe je Balla realista, ktorý sa neusmieva. Je jedným z mála autorov, ktorí dôsledne majú štýl.“ Ivan Štrpka „Predstavte si, že Kafka, Beckett, Bukowski a Borges sedia pri pive s chlebom a obarovým kolenom. Tak takúto príchuť skrýva Ballova zemitá existencialistická výprava.“ Rosie Goldsmith, EuroLitNetwork, 15. 5. 2017 „Balla evokuje postaršiu kvázi-posvätnú úlohu spisovateľa v spoločnosti.“ Charles Sabatos, The Los Angeles Review of Books, 28. 8. 2017 „Jedným z najočividnejších znakov Ballovej prózy je istý temný druh irónie, aký v maďarskej literatúre len tak ľahko nenájdeme. Gábor Schein, Élet és irodalom, 22. 4. 2016 „Možno tedy jen přivítat, že se český čtenář může seznámit s touto znepokojivou a drásavou Ballovou otcovsko-synovskou etudou, textovanou ovšem s potutelným úsměvem. Anebo úšklebkem?“ Lubomír Machala v doslove českého vydania „Balla – hlavný alchymista súčasnej slovenskej prózy – je nepochybne jedným z najzaujímavejších súčasných spisovateľov strednej Európy. “ Jacek Bukowski, Varšava O AUTOROVI Balla (1967) je laureát Ceny Anasoft Litera, Ceny Ivana Kraska, Ceny Nadíácie Tatra banky, víťaz literárnych súťaží Poviedka, Jašíkove Kysuce ai. Vydal 10 prozaických kníh. Poviedky začal uverejňovať od roku 1992, knižne debutoval zbierkou poviedok Leptokaria (1996). Nasledovali knihy: Outsideria (1997), Gravidita (2000), Tichý kút (2001), Unglik (2003), De la Cruz (2005), Cudzí (2008), V mene otca (2011), Oko (2013) Veľká láska (2015).