Pavel Hirax Baričák strana 4 z 8

Výstup na Elbrus severnou stranou, Moskva, Volgograd, Veľký Novgorod, Jaroslavľ, Piatigorsk...Kniha obsahuje viac ako 650 autorových fotografií.V tejto dobe sa veľa ľudí stalo kaviarenskými tlčhubami, ktorí zjedli všetku múdrosť sveta, hádky akoby boli zdrojom ich sebavedomia a prežitia. Ale keď sa ich spýtate na prax, kľučkujú ako tie sysle, po ktorých už dúfam ruský tínedžer nestrieľa, ako som ho videl na Kaukaze pod Elbrusom v našom tábore Džilisu. Preto skláňam klobúk dolu pred každým, kto koná, skúša, dotýka sa a tak získava svoje reálne skúsenosti a neinterpretuje iba zážitky a pravdy druhých. Tak som sa aj ja vybral do zbožňovaného, aj zatracovaného Ruska a šiel som sa ho dotknúť. Dokonalo ho spoznať totiž žiaden človek sveta nikdy nezmôže. Pavel „Hirax“ Baričák, autor.

Prajem vám, aby ste si na smrteľnej posteli nič nevyčítali. Ešte stále je čas počúvať dušu, naučiť sa rozhodovať a začať konať. Prajem vám, aby ste umreli so spokojnosťou na perách pri rozprávaní, keď okolo vašej postele budú sedieť vnúčence a nebudú vedieť od údivu zavrieť ústa nad tým, čo všetko ste za svoj život vydumali, uskutočnili, podnikli, získali, videli, zažili, užili, naučili sa. Svoje rozprávanie uzavriete vetami: „Nič neľutujem. Všetko, čo som chcel skúsiť, dotknúť sa, spoznať, užiť si, každý jeden sen som sa pokúsil zhmotniť. Nie vždy sa mi to podarilo, ale nakoniec ma to aj tak doviedlo k niečomu ešte väčšiemu a úžasnejšiemu. Ďakujem za život a ďakujem aj sebe za chrabrosť a odvahu.“ Potom vydýchnete naposledy. V miestnosti zostane ticho. Nik nebude plakať a napriek tomu, že to nik nevysloví, všetkým v mysliach pôjde jedno: „Umrel mocný človek. Hrdina doby! On neprežíval, on skutočne žil!!!“ Autor Hrubý obsah: Strach z chudoby – Sebaobetovanie sa vo vzťahu – Psychická bolesť – Internetová manipulácia – Strach z fyzickej bolesti – V chorobe Sebadeštrukcia – Strach o blízkych – Psychická bolesť – Strach z Boha – Neviera v obdarenia – Strach zo staroby – Strach zo smrti – Strava a jej vplyv na všetko – Pôst – Očistný pohyb – Vnímanie pocitov – Anylýza – Rozum a racionalizácia – Intuícia – Rozhodovanie – Konanie – Naladenie a naša energetika – Seba vedomý Viera – Vôľa – Ako sa začať mať rád a milovať sa – Ako si prinavrátiť zdravé sebavedomie a vypestovať pevnú vôľu – Práca na myšlienkovej úrovni – Umenie nevytvárať obavy Relaxácia – Vizualizácia – Autosugescia – Realizácia odpustenia – Technológia spracovávania strachu, či ťažoby cez vedomé naladenie sa na dané obavy

Tenhle titul je dostupný také jako komplet za výhodnou cenu. Přeji vám, abyste si na smrtelné posteli nic nevyčítali. Ještě stále je čas poslouchat duši, naučit se rozhodovat a začít konat. Přeji vám, abyste zemřeli se spokojeností na rtech při mluvení, když kolem vaší postele budou sedět vnoučata a nebudou schopny od údivu zavřít ústa nad tím, co všechno jste za svůj život vydumali, uskutečnili, podnikli, získali, viděli, zažili, užili, naučili se. Své vyprávění uzavřete větami: „Nic nelituji. Vše, co jsem chtěl zkusit, čeho jsem se chtěl dotknout, co jsem chtěl poznat, užít si, každý jeden sen jsem se pokusil zhmotnit. Ne vždy se mi to podařilo, ale nakonec mě to i tak dovedlo k něčemu ještě většímu a úžasnějšímu. Děkuji za život a děkuji i sobě za chrabrost a odvahu.“ Poté vydechnete naposledy. V místnosti zůstane ticho. Nikdo nebude plakat a přesto, že to nikdo nevysloví, všem v myslích půjde jedno: „Umřel mocný člověk. Hrdina doby! On neprožíval, on skutečně žil!!!“

Nevšedný pohľad na Indonéziu Hiraxovými očami! Cestopisná kniha z Hiraxových potuliek po indonézskych ostrovoch Bali, Lombok, Flores, Komodo, Rinco... Okrem všedných, teda pre Európana úplne neštandartných denných životných situácii v knihe nájdete zážitky z výstupu na druhý najväčší indonézsky vulkán Rinjani, cestu na ostrovy varanov - Rinco a Komodo, rozlúčka so starým rokom cez ceremóniu Ogoh-ogoh, Nový rok Nyepi, vodopády Senaru či Cunca Wulang, ostrovy Moyo, Laba, Kalong, tanec Kečak či predstavenie o Barongovi, hinduistické chrámy Pura Tirta Empul, Pura Taman Ayun či Tanat Lot, jazero Batur...

Kto učí, učí sa. Ďakujme za deti, nie sú samozrejmosťou, ale darom. Prišli nás liečiť a ukazovať nám, kde máme zápal. Tretí diel Šlabikára šťastia nie je určený iba pre rodičov, ktorí hľadajú spôsob, akou formou dať svojim potomkom to najlepšie, ale aj pre duše, ktoré chcú pochopiť, prečo sú v nich strachy, konajú ako konajú, či sa im v niečom nedarí. Kľúč k bôľom dneška sa totiž nachádza v detstve, v spôsobe, ako k nám bolo pristupované, čo sme videli, cítili a zažili od momentu splodenia až po dospievanie. Psychologický prieskum ukázal, že iba desať percent ľudí sa v detstve môže rozvíjať slobodne a bez utláčania. Na jednu pochvalu pripadá až desať pokarhaní alebo dokonca trestov. Následkom týchto raných frustrácií, duševných poranení a sklamaní sme menej istí, bojazlivejší, plní strachov. Je to záležitosť zle určenej vlastnej ceny. Takýmto ľuďom chýba sebavedomie, vnútorná vyrovnanosť, predpoklad umenia byť šťastný. Dieťaťu nemôžete dať niečo, čo vo vás nie je. – Neustále kritizovanie je priznaním sa, ako veľmi ste so sebou nespokojní, rovnako ako krik je prejav vašej vnútornej bolesti a bezmocnosti. – Detská duša je ako savana. Stačí jedna veta a zapálite ju. – Nerobte za dieťa nič, čo dokáže spraviť samo. Oslabíte ho. – Každé dieťa má mocné Ja a čím viac sa ho budeme pokúšať zlomiť, tým dlhšie sa bude neskôr v dospelosti hľadať. – Ľudia druhým často vyčítajú to, čo sami v sebe nemajú spracované. – Ako si matka cení samú seba, s toľkou dávkou láskavosti bude pristupovať aj k svojej dcére. Neraz sa teda emocionálna uzavretosť matky prenesie na dcéru a vírus neprijatia sa ako ženy sa bude šíriť ďalej. – Kričiaci a rozkazovačný otec sa často prekopíruje do syna, ktorý sa mu časom začne vzpierať. Po rokoch bude proti sebe stáť negativita proti negativite a chybný model bude túžiť po zharmonizovaní. Tak sa čistí svet. Cez nás. Človek čistí človeka, je to homeopatia účinkujúca cez vzťahy. – Ak ste zvyknutí neustále viniť iných, budú to robiť aj vaše deti. Keď viete odpúšťať, budú vedieť odpúšťať aj duše, ktoré vychováte. – Deti nemôžete nútiť, aby prevzali vaše hodnoty. Ony si od vás zoberú iba to, čo sa im bude hodiť v ich životnom poslaní. – Nedá sa utlačovať iných bez toho, aby sme neutlačovali aj samých seba. – Ak si nebudú rodičia pred deťmi ďakovať a žiť vo vzájomnej úcte, aj deti budú vo svojich neskorších partnerských vzťahoch neláskavé. – Kto nemá úctu k rodičom, bude neúctivý aj k svojmu partnerovi. – Deti dôverujú rodičom. Veria, že to, čo robia, je správne a to najlepšie. V tom, ako rozprávajú, správajú sa, prejavujú, jedným slovom povedané „žijú“, vidia hlavný model bytia aj pre seba. – Predošlé generácie do nás vštepili nákazlivý sklon myslieť si, že nemáme žiadnu hodnotu a že sme slabí. Preto vo väčšine z nás drieme trojročné dieťa, ktoré sa bojí a chce iba trochu lásky. – Nevytvárajte hranice pre deti, ale s deťmi. Ak nebudete počúvať, čo vám dieťa vraví, a pýtať sa na jeho pocity, dojmy, pomyslí si: „Nezáleží im na mne. Vôbec ich nezaujíma, čo si o tejto veci myslím, čo prežívam, ako sa cítim. Som nič, nie som tu potrebné.“ – Tým, čo sa deje vo vás, rezonujú aj vaše deti. Takže ak sa bojí matka, rodí sa neistota i v deťoch. Do osemnástich rokov sú energetickými zrkadlami rodičov, veľa detských chorôb odráža pnutie v mame či otcovi. Dieťa má problém s trávením? Niektorý rodič nevie niečo „prežuť“. Dieťa má ekzém? Jeho otec možno nevie hovoriť o veciach otvorene a všetko, čo v sebe dusí, sa dostáva von cez pokožku detí. Dieťa neustále kašle a má problémy s dýchacími cestami? Možnože jeho mamu niečo dusí, a tak sa to čistí cez dieťa, lebo kašeľ je spôsob, ako sa telo dokáže zbavovať škodlivého. – Vysvetľujte deťom chod vecí, ale nemajte pri tom hnev či nadradenosť v hlase. Každé dieťa niekde v kútiku srdca tuší, že máte pravdu a chcete mu dobre. Kým vyrastú, veľakrát dôjde na slová, čo im budú proti srsti. No ak sa s nimi budete rozprávať s úctou, láskavo a pristupovať k nim ako k seberovným ľudským bytostiam,

Kdo učí, učí se. Děkujme za děti, nejsou samozřejmostí, ale darem. Přišli nás léčit a ukazovat nám, kde máme zánět.Třetí díl Slabikáře štěstí není určen pouze pro rodiče, kteří hledají způsob, jakou formou dát svým potomkům to nejlepší, ale i pro duše, které chtějí pochopit, proč jsou v nich strachy, jednají jak jednají, zda se jim v něčem nedaří. Klíč k bolem dneška se totiž nachází v dětství, ve způsobu, jak k nám bylo přistupováno, co jsme viděli, cítili a zažili od momentu zplození až po dospívání. Psychologický průzkum ukázal, že pouze deset procent lidí se v dětství může rozvíjet svobodně a bez útisku. Na jednu pochvalu připadá až deset pokáráni nebo dokonce trestů. Následkem těchto raných frustrací, duševních poranění a zklamáni jsme méně jisti, bázlivější, plní strachů. Je to záležitost špatně určené vlastní ceny. Takovým lidem chybí sebevědomí, vnitřní vyrovnanost, předpoklad umění být šťastný. Dítěti nemůžete dát něco, co ve vás není. - Neustále kritizování je přiznáním se, jak moc jste s sebou nespokojeni, stejně jako křik je projev vaší vnitřní bolesti a bezmoci. - Dětská duše je jako savana. Stačí jedna věta a zapálíte ji. - Nedělejte za dítě nic, co dokáže udělat samo. Oslabíte ho. - Každé dítě má mocné Já a čím více se ho budeme pokoušet zlomit, tím déle se bude později v dospělosti hledat. - Lidé druhým často vyčítají to, co sami v sobě nemají zpracovány. - Jak si matka cení samu sebe, s takovou dávkou laskavosti bude přistupovat i ke své dceři. Nejednou se tedy emocionální uzavřenost matky přenese na dceru a virus nepřijetí se jako ženy se bude šířit dál. - Křičící a rozkazovačný otec se často překopíruje do syna, který se mu časem začne vzpírat. Po letech bude proti sobě stát negativita proti negativitě a chybný model bude toužit po sladěných. Tak se čistí svět. Přes nás. Člověk čistí člověka, je to homeopatie účinkující přes vztahy. - Pokud jste zvyklí neustále vinit jiných, budou to dělat i vaše děti. Když umíte odpouštět, budou umět odpouštět i duše, které vychováte. - Děti nemůžete nutit, aby převzali vaše hodnoty. Ony si od vás vezmou jen to, co se jim bude hodit v jejich životním poslání. - Nelze utlačovat jiné aniž abychom neutlačovali i sami sebe. - Pokud si nebudou rodiče před dětmi děkovat a žít ve vzájemné úctě, i děti budou ve svých pozdějších partnerských vztazích nelaskavé. - Kdo nemá úctu k rodičům, bude neuctivý i ke svému partnerovi. - Děti důvěřují rodičům. Věří, že to, co dělají, je správné a to nejlepší. V tom, jak vyprávějí, chovají se, projevují, jedním slovem řečeno "žijí", vidí hlavní model bytí i pro sebe. - Předcházející generace do nás vštípili nakažlivý sklon myslet si, že nemáme žádnou hodnotu a že jsme slabí. Proto ve většině z nás dřímá tříleté dítě, které se bojí a chce pouze trochu lásky. - Nevytvářejte hranice pro děti, ale s dětmi. Neuposlechnete, co vám dítě říká, a ptát se na jeho pocity, dojmy, pomyslí si: "Nezáleží jim na mně. Vůbec je nezajímá, co si o této věci myslím, co prožívám, jak se cítím. Jsem nic, nejsem zde potřebné. "- Tím, co se děje ve vás, rezonují i vaše děti. Takže pokud se bojí matka, rodí se nejistota i v dětech. Do osmnácti let jsou energetickými zrcadly rodičů, mnoho dětských nemocí odráží pnutí v mámě či otci. Dítě má problém s trávením? Některý rodič neumí něco "přežvýkat". Dítě má ekzém? Jeho otec možná neumí mluvit o věcech otevřeně a vše, co v sobě dusí, se dostává ven přes pokožku dětí. Dítě neustále kašle a má problémy s dýchacími cestami? Možná jeho mámu něco dusí, a tak se to čistí přes dítě, protože kašel je způsob, jak se tělo dokáže zbavovat škodlivého. - Vysvětlujte dětem chod věcí, ale nemějte při tom hněv či nadřazenost v hlase. Každé dítě někde v koutku srdce tuší, že máte pravdu a chcete mu dobře. Než vyrostou, mnohdy dojde na slova, co jim budou proti srsti. No pokud se s nimi budete mluvit s úctou, laskavě a přistupovat k nim jako k sobě rovným lidským bytostem, které jsou buňkou stejného Boha, zapamatují si vás jako přirozenou a

The third part of the Primer of happiness is not intended only for parents that are looking for a way, with what form to give their descendants the best, but also for souls that want to understand why there are fears in them, why they act the way they act, or they are not successful in something. The key to life pains is located in their childhood. In the way how we were approached, what we saw, feel, experience and absorb in ourselves from the moment of procreation until growing up. “He who teaches, he learns. Let´s thank for children, they are not a mater of course but a gift. They came to heal us and show us where we have in ammation.“ I was tucking in the shirt of my three years old Sára Ráchel and I told her: “So your small of the back would not get cold…” She looked at me and she said: “Daddy, I do not have small of the back there, I have wings there.” You cannot give a child something, that is not in you. – Constant criticizing is the confession of how discontent you are with yourselves, as well as shouting is the expression of your inner pain and helplessness. – A child’s soul is like savana. One sentence is enough to set it on re. – You cannot force children to take on your values. They will take only what they will need in their life mission. – Do not do anything on child´s behalf, that the child can do itself. You will weaken the child. – Every kid has a powerful Self and the more you will try to break it the longer the child will look for itself as an adult. – The children resonate with what is happening in parents. – Your children do not have to follow in your footsteps and how your parents will end, is their decision. You only have to try to support them. Author: What is in our parents, that is who we are. If we do not clean ourselves from negative clan´s debts, our kids will take it on. Unsolved wrong programs and energy taking models of behaviour will get stuck on them. There is no kid that would not be born wise, perceptive, joyful, full of energy, intuitive, nonstop living in the present moment, unchained, happy, godly, so with the characteristics of enlightened people. But if you ask me when I met a permanently happy adult the last time, I will think for a long time… So I take the education of kids as mutual learning – to be inspired by kids to the comeback to Self, own spontaneity, heart that is the connection with Love. On the other side the education of children is for me an e ort to load kids with unconditional love and set them boundaries with respect towards them, without superior approach, so in the adulthood they will feel and perceive the needs of others. Simply give them the best from myself.

Len náš vlastný postoj robí zo života bremeno. Nemôžete dať svetu krajší dar ako vlastné šťastie. Nič nemôžeme urobiť zle, prinajhoršom nám to bude trvať dlhšie. Srdce si aj tak priťahuje to, čo dychtivo očakáva, všetko nás však privádza k cieľu. Nikto vo vašej situácii nevyzerá lepšie ako vy. Nejde o to, byť prvým. Čas je ilúzia. Dr. Myšlienka o knihe: Príbeh Jakuba, ktorému sa rozpadá manželstvo a dokonca ho stretáva aj vážny zdravotný problém, no napriek tomu vstáva z prachu a verí, že všetko sa obráti na dobré. Autor sa v ňom zameral na silu myšlienky a prijatie rôznych odleskov pozemskej lásky, vzťahov a sexu. "Nie sú zázraky. Človek dokáže všetko. Stačí myšlienka a neporaziteľná viera a môžeme chodiť po vode, liečiť seba i ostatných, stať sa bohatými, úspešnými, šťastnými. Je to v nás, sme predsa boží. Čo si vieme predstaviť, to môžeme aj dostať. Hocijakú šialenosť. Nepotrebujeme na to nijaké oltáre, kňazov, peniaze, doktorov či psychológov. Len neporaziteľný zámer v hlave. Stačí sa ustáliť, pozitívne myslieť, želať si a veriť. Čo vysielame, to priťahujeme," píše Hirax, ktorý vyhlásil, že toto je jeho posledná kniha, kde primiešava do príbehu hojnú dávku ezoteriky, ktorá uzatvára kalváriu jeho hrdinov z predošlých románov Raz aj v pekle vyjde slnko, Kým nás láska nerozdelí: Nachádzania, Kým nás láska nerozdelí: Hľadania a Sekundu pred zbláznením (Všetko je, ako je). Autor o knihe: Vnímame iba to, čo sme pripravení vnímať, a ja nie som nič iné ako obyčajné médium, cez ktoré tečie to, čo je v každom z nás. Nebyť totiž prírody, lásky, písania a iného tvorenia, mal by som v duši chliev. V skutočnosti nie som ani spisovateľ, hudobník, cestovateľ, fotograf, filozof, obchodník, poet, bloger či textár... Som obyčajná, a teda zázračná ľudská duša. Tak ako vy. Robím prešľapy, padám, smejem sa, lietam, ponáhľam a následne sa zastavujem, aby som si nádherný život, ten prekrásny dar, ktorý sa veľakrát javí ako najtvrdší kameň utrpenia, opäť vyhladkal, umyl slzami a ocenil. Snívam, prosím, prijímam a ďakujem. Tu a teraz. Niet krajšej cesty... Vesmír o autorovi: Významnou inkarnáciou Hiraxovej duše bol Edwin Bainbridge. Angličan, ktorý 10. 6. 1886 zahynul pri erupcii sopky Tarawera na Novom Zélande. Zvyky a život domácich Maorov mu boli také blízke, že sa tam na nejaký čas usadil, žil s nimi a preťal tak uponáhľaný život, ktorý viedol v britskom kráľovstve. Zaľúbil sa do mladého maorského dievčaťa, s ktorým sa však nikdy nemiloval... Bola to láska na prvý pohľad, keď sa navzájom stratili vo svojich očiach. Táto žena však spomínané nešťastie prežila a odvtedy si Hirax odžil ďalších sedem životov. Vždy však zomrel ako mladý, takže jeho úmrtia mali význam skôr pre okolie než pre neho samotného. Až kým sa nenarodil na Slovensku... 2. vydanie.

Básnická zbierka Nech je nebo všade je pokračovaním priaznivo prijatého debutu More srdca. Nech je nebo všade vyšlo na jar 2010 a obsahuje viac ako 95 básní, miniatúr, aforizmov, bájok a zamyslení zaoberajúcich sa ľudskou dušou, láskou, rôznymi odtieňmi vzťahov, spoločnosťou, vesmírom a je opäť ilustrovaná skvelými obrázkami od Janky Thomkovej. Tentoraz sú však vo farebnom prevedení, pričom druhé vydanie je s novou obálkou.

Toto nie je „životopis" dospievania jedného energiou kypiaceho chalana po osemnásty rok jeho života, ale úctivá mohyla dobe a spôsobu života, ktorý sa pomaličky, no hrdinsky a s hrdosťou porúča. Myslím si, že je dobré občas sa otočiť, nájsť súvislosti, korene karambolov i úspechov, aby človek i národ mohol korigovať svoje konanie k svetlejšiemu zajtrajšku. Pripomeniem vám bezpečie babkinej periny, mliečne desiaty, zemiakové brigády, búchanie hokejok o asfalt, stavebnicu Merkur, céčka, Rubikovu kocku i tamagoči, kristusky, číny, „džísky", šumienku za pár halierov, Vitanu, ktorá varila za nás, žuvačku Pedro i bublinové Bajo, „kakavkové" raňajky, ruskú zmrzlinu, ovocné drene, spreje Lybar a poplašníky vhodené do ohňa, klince položené na koľajniciach, preplnené amfiká aj na rumunských filmoch, tlačenice v autobusoch, megadlhé rady na pomaranče, inšpektora Derricka, príchod hry Tetris, magnetofónové kazety, vznik skupín Citron, Tublatanka, Arakain, Oceán, či Monterosa, úmorné zháňanie muziky nakupovaním platní na zakázanej burze na ostravskej Černej louce, namosúrených fízlom vyskakujúcich zo žltobielej lady s nápisom VB, „tajných", vyhadzujúcich mladých zo škôl za piesne Karla Kryla, hojnosť československej stokorunáčky, Tuzexy i magické bony, umelú úplnú zamestnanosť, absolútnu stratu dôvery k návrhárom mladosti, ale aj túlania po dedinách i lesoch, keď o nás rodičia nevedeli, a keby nebolo zvonov na kostole a zapadajúceho slnka, zabudneme aj na návrat domov. Ak ste vtedy nežili, možno zhíknete, keď sa dočítate o dlhých letných odstávkach teplej vody, búchaniach do televízorov, aby naskočil obraz, strihaní novín, pretože toaletný papier na pár týždňov zmizol z regálov, ale aj o tovare, na ktorý sa chodilo čakať večer pred raňajším otvorením obchodu s dekou pod pazuchou a peniazmi v ponožke. Lepšie sa človeku robí krok, keď vie, kde sa nachádza. Keď stratí v hmle či v snehovej metelici najbližšiu drevenú tyč značiacu chodník, musí sa vrátiť po svojich stopách späť. Ak je situácia krízová, je dobré, ak sa zastaví a štvrťhodinu v tom snehu ticho posedí, aby ho neopanoval zmätok a nespanikáril. A tak som sa otočil a sadol si. Ak máte čas, pomknem sa, hybajte, pookrieme spoločne. To má každá duša rada... Poďte, prejdeme ostravskou šalinou cez žlté spartakiádne kruhy na čunder na Lipno, aby sme na konci v žilinskej menze spoločne zakričali komunistom: „Vypadněte!", a v poslednej kapitole sa zamysleli, koľko sme toho ako jedinci i spoločnosť vlastne odchodom socializmu stratili a koľko s usadením kapitálu na trón skutočne získali. Paľko von Na časy boľševika spomínajko

Autor v knihe popisuje svoje dvojtýždňové kráčanie okolo Annapúrn (áno, to množné číslo je správne, Annapúrn je šesť, nie je len jedna), cestu k jazeru Tilicho (4919 m), ako aj prekročenie najvyššie položeného priesmyku sveta, Thorong La pass (5416 m). Nepálsky trek „Annapurna Circuit“ je ako európska púť do Santiago de Compostela - očistný, liečivý, zastavujúci. V samotnom srdci Himaláji vám krása veľhôr a nedostatok kyslíka nedá až tak plnohodnotne dýchať, ale o to viac vám duša zaspieva blaženosťou. V knihe nechýbajú ani pocity z pobytu v hlavnom meste Káthmandu, alebo v národnom parku Chitwan na juhu Nepálu. Kniha obsahuje viac ako 400 farebných autorských fotografií. Už som bol v mnohých krajinách. Veľa som videl... biedy aj bohatstva, pýchy i pokory, od priepastí až po vrchy, končiace sa v slnku. Boli podmanivo čarokrásne. Ak by som sa však spýtal srdca, či ich chce ešte raz vidieť, pri niektorých by odvetilo nie. Vyslovte však Nepál a ja som ochotný hneď zajtra odletieť. Nepál sa totiž pre mňa stal adresou na celý život.Pavel „Hirax“ Baričák

Kniha myšlienok a vesmírnych pravidiel. Učíme sa fyzikálne, matematické, chemické, prírodné, a neviem ešte aké, zákonitosti. No tie najdôležitejšie – vesmírne, pre oblasť planéty Zem, ktorých znalosť by nás oslobodila od utrpenia, nás neučia.Pavel „Hirax“ BaričákNávod na použitie knihy: Milý čitateľ, návod na použitie tejto knižočky je jednoduchý: precíť svoj stav mysle a tela, náhodne otvor a čítaj. Nie veľa, radšej menej. Úplne najlepšie jednu stranu na deň. Čo sa ti dostane do očí duše, to si tichučko vlož do srdca a počas dňa si to nenásilne pripomínaj. Patrilo to tebe. Rovnako tak môžeš vyfarbiť mandaly pod myšlienkami. Ako budeš cítiť... Tým sa táto kniha stane skutočne „tvojou“. "Nikdy nemôžeme vykonať zlé rozhodnutie." "Na svete môžeme zmeniť len jedného človeka. Seba." "Neustálym rozmýšľaním o nedostatku prinášame do sveta chudobu." "Ak sme podnikli všetku možnú nápravu a viac sa už nedá spraviť, je čas si odpustiť." "Odnaučme sa nebrať veci osobne. Je to len program." "Nikdy nie je neskoro na cestu späť k šťastiu."

Hudobník, bloger, filozof, cestovateľ a fotograf Pavel "Hirax" Baričák sa narodil 19. 8. 1971. Napriek tomu, že sa nevyhlasuje za spisovateľa ani poetu, vydal už romány Raz aj v pekle vyjde slnko, Kým nás láska nerozdelí a Sekundu pred zbláznením. Debutová básnická zbierka More srdca od Hiraxa obsahuje viac ako 90 básní, miniatúr, aforizmov, bájok a zamyslení zaoberajúcich sa ľudskou dušou, láskou, rôznymi odtieňmi vzťahov, spoločnosťou, vesmírom... Celkovú atmosféru myšlienok dopĺňajú skvelé ilustrácie z ruky Martinčanky Janky Tomkovej.

Tretia Hiraxova básnická zbierka prináša slová, v ktorých na úkor autorovho citového striptízu ubudlo toho „nepekného“. Láska, jej vyznania, jemná poetika, vzťah muža a ženy, človeka a prírody, duše a celku, bolesti i radosti života. Ilustrácie nenakreslil v tichu nik iný, ako lesná víla Janka Thomková, ktorá sa z grafického hľadiska postarala aj o Hiraxov poetický debut More srdca a jeho nasledovníka Nech je nebo všade.

„Něco tak hnusného a zároveň krásného jsem v životě nečetl. Jsem rád, že žiji obyčejný život popeláře…“ Náhodný popelář, kterému dal Hirax jako prvnímu přečíst tenhle román. „V žádném případě si tenhle cár drzosti nekupujte! Říkal to i pan farář na včerejší mši!“ Kolik mohlo být té babce? Asi tak kolem osmdesátky… „Je fakt zarážející a velice smutné, když zjistíme, jak úžasně hluboce dokáže klesnout osoba, kterou milujeme…“ Ráchel „Kurva, tak už to někdo zfilmujte!“ Bezvýznamný povzdech anonymního ožralého obličeje v hospodě. „Tato knížka je výborná! Nečetl jsem ji sice, ale spí se na ní dobře. Vazba je měkounká, takže pod hlavu je jako ušitá. I stránek má dost, takže dostatečně chrání před přízemními mrazíky.“ Bezdomovec spávající pod viaduktem u martinského Teska. Hirax mu vždy kupuje mléko. „Tuhle knížku si odsedíš v pekle!“ Bůh „Už ať jsi tady… chybíš mi… P. S. A neměj obavy, kotlů mám dost!“ Satan

Hirax zobral batoh, vyrazil do Afriky a nezabudol si pribaliť ani fotoaparát a zápisník. Ak sa vám páčil jeho panamsko-kostarický cestopis "Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života", či jeho poeto-fotocestopis z Nového Zélandu, budete touto knihou ešte viac šokovaní. Etiópia je totiž ako India – kto v tejto krajine nebol, nikdy necestoval. Publikácia obsahuje viac ako 230 farebných fotografií a autor dúfa, že sa budete nielen smiať, ale sa občas pozastavíte aj nad tým, že sme skutočne bohatí...