Benedikt XVI. strana 2 z 2

„V tejto knihe chcem Ježiša evanjelií predstaviť ako skutočného Ježiša, ako „historického Ježiša“ v pravom zmysle slova. Som presvedčený a pevne dúfam, že aj čitateľ uvidí, že takáto postava je oveľa logickejšia a aj z historického hľadiska oveľa zrozumiteľnejšia ne rekonštrukcie, s ktorými sme mali do činenia v posledných desaťročiach. Domnievam sa, že práve tento Ježiš – Ježiš evanjelií – je historicky zmysluplnou a hodnovernou postavou. Iba ak sa stalo niečo neobyčajné, ak Ježišova postava a jeho slová radikálne prekročili všetky dobové nádeje a očakávania, iba tak sa dá vysvetliť jeho ukrižovanie a iba tak sa dá vysvetliť jeho účinkovanie."

Pastieri si navzájom hovoria: Pozrime sa, čo sa stalo. Grécky text tu doslova hovorí: Pozrime sa na to Slovo, ktoré sa tam stalo. Áno, toto je tá novosť onej nocí: na Slovo sa dá pozerať. Stalo sa totiž telom... Boh je už raz takýto. Anjel pastierom povedal: A toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach (Lk 2,12; porov. 16). Božie znamenie - znamenie, ktoré dostali pastieri i my, nie je akýmsi vzrušujúcim divom. Znamením Boha je jeho pokora. Znamením Boha je, že sa stáva maličkým; stáva sa dieťaťom; dovoľuje, aby sme sa ho dotýkali a prosí o našu lásku. Ako veľmi si my ľudia žiadame iné znamenie; znamenie veľkolepé, znamenie o nezlomnej Božej moci a jeho veľkosti. No jeho znamenie nás pozýva k viere a láske, a tak nám dáva nádej: Boh je už raz takýto... Vždy sa nás hlboko dotkne tá skutočnosť, že Boh sa stáva dieťaťom, aby sme ho my mohli milovať, aby sme sa ho odvážili milovať, pričom sa on dôverne ako dieťa odovzdáva do našich rúk. Akoby takmer vravel: Viem, že jas mojej slávy ťa ľaká; že tvárou v tvár mojej veľkosti sa snažíš opierať a chytať samého seba. A preto teda, prichádzam k tebe ako dieťa, aby si ma tak mohol vziať a láskať.

V Starom zákone sa dvadsaťšesťkrát hovorí o Božom srdci, ktoré je považované za orgán jeho vôle. Následne aj človek je súdený na základe tohto Božieho srdca... Istá starozákonná pasáž vyjadruje tému Božieho srdca úplne zreteľným spôsobom. Je to v 11. kapitole Knihy proroka Ozeáša, kde nám prvé verše opisujú dimenziu lásky, s ktorou sa Pán obrátil na Izrael na úsvite jeho dejín: Keď bol Izrael mladý, miloval som ho a z Egypta som povolal svojho Syna (v. 1). A naozaj, Izrael odpovedá na neúnavné Božie zaľúbenie ľahostajnosťou a dokonca nevďačnosťou. Čím viac som ich miloval - je nútený konštatovať Pán - tým viac sa odo mňa vzďaľovali (v. 2). I napriek tomu, On nikdy neponecháva Izrael v rukách nepriateľov, pretože ako poznamenáva Stvoriteľ vesmíru: moje srdce sa vo mne obracia, budí sa moje zľutovanie (v. 8). (Benedikt XVI.)

Pretože miloval svojich, čo boli na svete, miloval ich do krajnosti (Jn 13,1). Boh miluje svoje stvorenie, miluje človeka. Miluje ho i v jeho páde a neponecháva ho na seba samého. On miluje až do krajnosti. Namáha sa so svojou láskou až do samého konca tým, že zostupuje dolu zo svojej božskej slávy. Skladá zo seba šat svojej božskej slávy a oblieka si šat otroka. Schádza až do tej najspodnejšej hlbiny nášho pádu. Tam si pred nás kľaká a preukazuje nám službu otroka; umýva naše zašpinené nohy, aby sme my mohli byť prijatí k prestretému stolu Boha a stali sa hodnými zaujať miesto za jeho stolom - niečo, čo by sme sami nikdy nedokázali ani nesmeli urobiť. (Benedikt XVI.) Vstal som z mŕtvych a odteraz som už stále s tebou, hovorí Zmŕtvychvstalý každému jednému z nás. Moja ruka ťa podopiera. KdekolVek by ti hrozilo, že padneš, padneš do mojich rúk. Ja stojím dokonca aj pri bráne smrti. Tam, kde ťa nik nemôže sprevádzať a kde si nemôžeš nič zobrať so sebou, tam ťa očakávam ja a mením pre teba tmy na svetlo. (Benedikt XVI.)

Pútavé rozprávanie o vlastnom živote ústami muža, ktorý sa stal pápežom, od jeho detských čias až po pápežský stolec. Spomienky, príhody, stretnutia z rokov 1927 až 1977, keď bol Ratzinger vymenovaný za arcibiskupa Mníchova a Freisingu. Tu sa jeho autobiografické rozprávanie končí, ale dôverná úprimnosť a jednoduchosť, s ktorými sa na stranách knihy stretávame, dostačujúco vypovedajú o jeho charaktere ako kňaza i človeka. Boh, neprestajne prítomný v jeho živote, ho vedie k nečakaným métam: od prefekta Kongregácie pre náuku viery cez zvolenie za pápeža až po zrieknutie sa úradu biskupa Ríma. A aby bola kniha ešte bohatšia, pripájame dodatok dokumentujúci roky 1978 až 2013, ktorý obsahuje aj hlavné línie jeho magistéria a pontifikátu.

Pútavé rozprávanie o vlastnom živote ústami muža, ktorý sa stal pápežom, od jeho detských čias až po pápežský stolec. Spomienky, príhody, stretnutia z rokov 1927 až 1977, keď bol Ratzinger vymenovaný za arcibiskupa Mníchova a Freisingu. Tu sa jeho autobiografické rozprávanie končí, ale dôverná úprimnosť a jednoduchosť, s ktorými sa na stranách knihy stretávame, dostačujúco vypovedajú o jeho charaktere ako kňaza i človeka. Boh, neprestajne prítomný v jeho živote, ho vedie k nečakaným métam: od prefekta Kongregácie pre náuku viery cez zvolenie za pápeža až po zrieknutie sa úradu biskupa Ríma. A aby bola kniha ešte bohatšia, pripájame dodatok dokumentujúci roky 1978 až 2013, ktorý obsahuje aj hlavné línie jeho magistéria a pontifikátu.

Počas posledných mesiacov sme rozjímali nad postavami apoštolov a prvých svedkov kresťanskej viery, o ktorých sa zmieňujú spisy Nového zákona. Teraz svoju pozornosť sústredíme na svätých otcov prvých kresťanských storočí. Tak budeme môcť pozorovať, ako Cirkev začala svoju púť dejinami ... Ide o cestu, na ktorej možno nájsť nespočetné témy, s ktorými sa musíme vyrovnávať aj dnes. Zapájajú nás do plodného duchovného hľadania, ku ktorému vyzývam všetkých veriacich. (Benedikt XVI.)

Pútavé rozprávanie o vlastnom živote ústami muža, ktorý sa stal pápežom, od jeho detských čias až po pápežský stolec. Spomienky, príhody, stretnutia z rokov 1927 až 1977, keď bol Ratzinger vymenovaný za arcibiskupa Mníchova a Freisingu. Tu sa jeho autobiografické rozprávanie končí, ale dôverná úprimnosť a jednoduchosť, s ktorými sa na stranách knihy stretávame, dostačujúco vypovedajú o jeho charaktere ako kňaza i človeka. Boh, neprestajne prítomný v jeho živote, ho vedie k nečakaným métam: od prefekta Kongregácie pre náuku viery cez zvolenie za pápeža až po zrieknutie sa úradu biskupa Ríma. A aby bola kniha ešte bohatšia, pripájame dodatok dokumentujúci roky 1978 až 2013, ktorý obsahuje aj hlavné línie jeho magistéria a pontifikátu.