Mária Blšáková strana 2 z 3

Dvě rozdílné povahy, dva různé světy, dvě tajné komnaty naplněné traumaty z minulosti. Ona schovává své poznačené tělo pod dlouhé šaty a do moře vstupuje jen po západu slunce. On svoji nenaplněnou touhu po životní stabilitě zahání úzkostlivým dodržováním pořádku. Jsou tolik odlišní, ale přesto se jejich dráhy protnou a zanechají stopu v srdci toho druhého. Dokáže jejich vzájemný cit překonat to, co je rozděluje?

Filip Jaško, učiteľ s dlhoročnou praxou, je u žiakov aj v kolektíve obľúbený. Všetko sa zmení po tom, čo na školu príde anonym, v ktorom ho niekto obviňuje z pedofílie. Zo začiatku to považuje len za krutý žart, ale klebeta sa nabaľuje ako snehová guľa a postupne ho oberá o povesť, prácu i o zdravie. Kniha Pedofil prináša zaujímavý pohľad na mužskú psychiku, aj na deštruktívny dopad spoločenského odsúdenia. Dokazuje, že aj muži sú zraniteľní a potrebujú podporu a pochopenie. Autorka svojich čitateľov opäť presvedčí, že dokáže písať s ľahkosťou a nenásilným sarkastickým jazykom aj o ťažkých témach.

Alan a Henrieta. Dve rozdielne povahy, dva rôzne svety, dve tajné komnaty naplnené traumami z minulosti. Ona schováva svoje poznačené telo pod dlhé šaty a do mora vstupuje len po západe slnka. On svoju nenaplnenú túžbu po stabilite zaháňa úzkostlivým poriadkom. Sú takí odlišní, a predsa sa ich dráhy pretli a zanechali stopu v srdci toho druhého. Dokáže to, čo k sebe cítia, prekonať to, čo ich rozdeľuje?

Alžbeta... veľmi dúfam, že ti neprekáža moja prítomnosť. Vkradla som sa ti do života na všetkých frontoch. Varím v tvojej kuchyni, pracujem v tvojej záhrade, žijem v tvojom dome, priatelím sa s tvojou priateľkou. Mám rada tvojho vnuka, akoby mi bol rodinou a dedinský frfloš ma podľa všetkého nenávidí presne tak ako teba a všetky ženy, ktoré žili v tom dome. Prehŕňam sa vo veciach, ktoré slúžili tebe. Dokonca som taká drzá opica, že čítam listy, ktoré patrili len tebe. Prepáč mi, že strkám nos do tvojho života. Možno to robím preto, lebo som počas toho svojho nadobudla príliš tvrdú škrupinku. Možno sa len priživujem na vašich úprimných slovách. Som stratená v svojej malovernosti a ty s Antonom mi vraciate vieru v lásku. Nik z mojich priateľov netuší, že za zdanlivo vyrovnanou a chápavou ženou sa skrýva smutný a sklamaný človek. Vravím to len tebe, Alžbeta.

„Alžbeta... veľmi dúfam, že ti neprekáža moja prítomnosť. Vkradla som sa ti do života na všetkých frontoch. Varím v tvojej kuchyni, pracujem v tvojej záhrade, žijem v tvojom dome, priatelím sa s tvojou priateľkou. Mám rada tvojho vnuka, akoby mi bol rodinou a dedinský frfloš ma podľa všetkého nenávidí presne tak ako teba a všetky ženy, ktoré žili v tom dome. Prehŕňam sa vo veciach, ktoré slúžili tebe. Dokonca som taká drzá opica, že čítam listy, ktoré patrili len tebe. Prepáč mi, že strkám nos do tvojho života. Možno to robím preto, lebo som počas toho svojho nadobudla príliš tvrdú škrupinku. Možno sa len priživujem na vašich úprimných slovách. Som stratená v svojej malovernosti a ty s Antonom mi vraciate vieru v lásku. Nik z mojich priateľov netuší, že za zdanlivo vyrovnanou a chápavou ženou sa skrýva smutný a sklamaný človek. Vravím to len tebe, Alžbeta.“

Agátu na prechádzke očarí starý vidiecky dom. Sama si tú obrovskú príťažlivosť nevie vysvetliť. Keď sa rozhodne, že ho kúpi, priatelia si myslia, že sa zbláznila. „Možno tam nájdeš poklad,“ smiala sa jej priateľka Eva, netušiac, ako je blízko k pravde.

"Je toľko vecí, ktoré sa nám javia ako zázrak. Dospievanie, zamilovanosť, prvý bozk. No až v tehotenstve väčšina z nás žien dospeje k poznaniu, že najväčším životným zázrakom je dieťa. Telo z nášho tela, človiečik, ktorý vďaka dvom ľuďom uzrie svetlo sveta. Snívame o tom, aké bude. Čo si z nás vo výbave ponesie a čomu ho s láskou naučíme. Dúfame, že bude krásne, šťastné, a hlavne zdravé. Lenže čo ak sa nad jeho kolískou zídu sudičky, ktoré mu nadelia to, čo nečakáme?

Agátu na prechádzke očarí starý vidiecky dom. Sama si tú obrovskú príťažlivosť nevie vysvetliť. Keď sa rozhodne, že ho kúpi, priatelia si myslia, že sa zbláznila. „Možno tam nájdeš poklad,“ smiala sa jej priateľka Eva, netušiac, ako je blízko k pravde.

Je toľko vecí, ktoré sa nám javia ako zázrak. Dospievanie, zamilovanosť, prvý bozk. No až v tehotenstve väčšina z nás žien dospeje k poznaniu, že najväčším životným zázrakom je dieťa. Telo z nášho tela, človiečik, ktorý vďaka dvom ľuďom uzrie svetlo sveta. Snívame o tom, aké bude. Čo si z nás vo výbave ponesie a čomu ho s láskou naučíme. Dúfame, že bude krásne, šťastné, a hlavne zdravé. Lenže čo ak sa nad jeho kolískou zídu sudičky, ktoré mu nadelia to, čo nečakáme? Úryvky z knihy Sedeli sme v kupé celkom sami, a tak sme sa mohli rozprávať uvoľnene, čo by za prítomnosti cudzích ľudí nebolo možné. Pozorovali sme okolitú krajinu, ktorá rýchlo mizla za oknom. Prižmúrila som oči a vyzvala ho, aby mi hovoril, čo vidí. Držala som ho za ruku a usmievala sa. Spýtal sa: ,,Si veselý, mamka?“ ,,Nie, Jojko, takto sa to nevraví. Veselá. Ja som veselá.“ ,,Aj ja som veselá.“ V rodoch ešte nemal jasno a často sa mýlil. Raz prišiel za mnou do pracovne a spýtal sa, čo robím. Povedala som, že šijem blúzku a on sa spýtal: „Prečo?“ Odpovedala som, že chcem byť pekná. Potichu utrúsil: ,,Aj ja chcem byť pekná.“ Keďže teraz sme mali času dosť, pokúšala som sa mu to vysvetliť. Vravím: ,,Ujo je veselý, teta je veselá, deti sú veselé. Veselý, veselá, veselé. Káčer je žltý, kačka je žltá, kačiatka sú žlté. Žltý, žltá, žlté. Učiteľ je múdry, učiteľka je múdra, detičky sú múdre. Múdry, múdra, múdre. A teraz to skús ty.“ Keď som chcela od neho niečo nové, na chvíľu akoby zvažoval, či mi vôbec odpovie. Niekedy jednoducho zopakoval to, čo počul posledné. Tentoraz sa však vážne zamyslel a vyslovil: ,,Blbý, blbá, blbé, blbec, zbabelec?“ Očakával uznanie a prekvapil ho môj hlasný smiech. ******************* Nakreslila som obrázok a okomentovala ho. Ceruzka nebola jeho kamarátka. Keď sa na ňu pozeral, mračil sa. Skúšala som to s jeho rukou, ale nešlo to. Potom mi napadla jedna malá lesť. Nakreslila som na papier jednoduchú postavičku s usmiatou tvárou. Pod ňu som výraznými písmenami napísala BABKA. Vyzeralo to ako obrázok z jeho obľúbeného pexesa. Potom som nakreslila druhú, s prázdnou tvárou. Pod túto som napísala MONIKA a spustila som: „Pozri, toto je babka. Usmieva sa, lebo má ústa a očká. A toto je Monika. Je smutná, lebo sa nemá čím usmievať ani čím pozerať. Nakresli jej tváričku. Určite ju to poteší.“ Neviem, do akej miery pochopil moje rozprávanie, ale po chvíli chytil ceruzku a daroval Monike jedno oko doprostred čela. Skúšali sme to tak často, až nakoniec hravo zvládol tváre celej našej rodiny. Neskôr za mnou behal s papierom a vravel: „Napíš babku!“ Často som písala listy Monike. Veľmi živo som si pamätala, ako prežívala moje tehotenstvo a chcela som jej trochu spríjemniť to jej. Dopodrobna som opisovala všetko okolo detí, všetky príhody i trápnosti, ktoré zažívame. Hlavne tie ju vedeli rozosmiať. Jojko ma pozoroval a stále sa pýtal: „Píšeš, mamka?“ Písala som práve o ňom a ukázala mu to. ,,Vidíš? Tu je napísané Jojko. To si ty. Tu na papieri je Jojko.“ Na chvíľu odbehol a doniesol papier. Strčil mi ho na list a povedal: ,,Napíš Jojko!“ Výraznými písmenami som napísala JOJKO. So spokojným úsmevom nosil papier celý deň so sebou. Len čo prišiel manžel z práce, ukázal na papier a seba. „Jojko.“ Jeho písmenková záľuba narastala každým dňom. Pozeral si nápisy na mlieku, múke, na všetkom, čo mu prišlo pod ruky. Tešila som sa, že konečne spája dve podoby jednej veci dokopy. Predtým bol havko ten, čo štekal. Nechápal, že na papieri môže byť tiež havko. Stále sledoval reklamy a nápisy, ktoré v nich videl, pomenoval aj v živote. Keď som raz čosi chystala v kuchyni, vyskočil zo stoličky a z celej sily ma pľasol po zadku. Prekvapene som sa otočila a vtedy povedal: ,,Harvard.“ Nechápavo sme sa na seba s Jozefom pozreli a potom sa manžel nahlas rozosmial. Chvíľu trvalo, kým bol schopný vysvetliť mi, čo sa deje. Mala som na sebe rifle značky HIS. Harvardská investičná spoločnosť. Ich reklama bežala v televízii už niekoľko týždňov. ******************* Záple

Anna a Šarlota – matka a dcéra. Dve ženy, ktoré by si mali byť najbližšie, ale čo ak sú ich povahy a osudy tak veľmi odlišné, že si napriek obojstrannej snahe nevedia nájsť cestu k sebe? Anna je poznačená dlhoročným manželstvom s tyranom a jej dcéra celý život bojuje s ťažkou diagnózou, no napriek tomu je hrdá a tvrdohlavá. Zdá sa, že tie dve nemajú nič spoločné, až kým nezistia, že majú úplne rovnaký vkus na mužov.

Anna a Šarlota – matka a dcéra. Dve ženy, ktoré by si mali byť najbližšie, ale čo ak sú ich povahy a osudy tak veľmi odlišné, že si napriek obojstrannej snahe nevedia nájsť cestu k sebe ? Anna je poznačená dlhoročným manželstvom s tyranom a jej dcéra celý život bojuje s ťažkou diagnózou, no napriek tomu je hrdá a tvrdohlavá. Zdá sa, že tie dve nemajú nič spoločné, až kým nezistia, že majú úplne rovnaký vkus na mužov.

Po stretnutí s exmanželkou muža, ktorý sa zásadným spôsobom podpísal pod mizériu, ktorú prežíva, a po nočnom rozhovore s bezdomovcom Ďurim dospeje Ema k najzásadnejšiemu poznaniu svojho života. Musí sa zmeniť. Musí sa prestať obviňovať a musí pochovať všetko ťaživé, čo ju postretlo. V tej chvíli však netuší, aké prevratné prekvapenia si pre ňu život ešte prichystal.

Po stretnutí s exmanželkou muža, ktorý sa zásadným spôsobom podpísal pod mizériu, ktorú prežíva, a po nočnom rozhovore s bezdomovcom Ďurim dospeje Ema k najzásadnejšiemu poznaniu svojho života. Musí sa zmeniť. Musí sa prestať obviňovať a musí pochovať všetko ťaživé, čo ju postretlo. V tej chvíli však netuší, aké prevratné prekvapenia si pre ňu život ešte prichystal. Mária Blšáková (1967) Roky žijúca v krásnom podtatranskom kraji. Milovníčka písaného slova, ku ktorému v školských časoch výdatne prispievala. Neskôr svoje práce ukladala do šuplíka, kým ju priatelia nepresvedčili, že jej tvorba má čo povedať i širšiemu okoliu. A tak v roku 2014 vyšla jej prvotina s názvom Kaleidoskop. Písanie je pre autorku nevyhnutnosťou. Ako sama hovorí, má malú hlavu na to veľké množstvo myšlienok a nápadov, ktoré sa v nej skrývajú.

Po stretnutí s exmanželkou muža, ktorý sa zásadným spôsobom podpísal pod mizériu, ktorú prežíva, a po nočnom rozhovore s bezdomovcom Ďurim dospeje Ema k najzásadnejšiemu poznaniu svojho života. Musí sa zmeniť. Musí sa prestať obviňovať a musí pochovať všetko ťaživé, čo ju postretlo. V tej chvíli však netuší, aké prevratné prekvapenia si pre ňu život ešte prichystal. Mária Blšáková (1967) Roky žijúca v krásnom podtatranskom kraji. Milovníčka písaného slova, ku ktorému v školských časoch výdatne prispievala. Neskôr svoje práce ukladala do šuplíka, kým ju priatelia nepresvedčili, že jej tvorba má čo povedať i širšiemu okoliu. A tak v roku 2014 vyšla jej prvotina s názvom Kaleidoskop. Písanie je pre autorku nevyhnutnosťou. Ako sama hovorí, má malú hlavu na to veľké množstvo myšlienok a nápadov, ktoré sa v nej skrývajú.

Určite sa vám už niekedy pokazila práčka, televízor, mobil, alebo niečo iné. Nepríjemné, no nič tragické. Môžeme zavolať opravára, kúpiť nový spotrebič, alebo sa bez neho zaobísť. Čo sa však stane, keď sa niečo pokazí v človeku? Nahradíme ho, alebo privrieme oči, dúfajúc, že sa sám utrasie? A čo ak sa to stane vám? Ema prežíva osudovú lásku k ženatému mužovi, no vzápätí i veľké sklamanie, ktoré ju po nervovom zrútení dovedie až na psychiatriu. Po mesačnom pobyte v nemocnici jej doktor navrhne, aby si začala písať denník. Je to vraj spôsob, ako sa otvoriť, vyrozprávať a po rokoch dobrovoľnej izolácie opäť naštartovať do života. Súčasťou tohoto denníka má byť i akési poznanie dňa, ktoré nevyčíta z múdrej knižky či časopisu, ale dopracuje sa k nemu sama. A tak sa Ema, plná zlosti, irónie a nechuti k životu, púšťa do písania... Mária Blšáková (1967) Roky žijúca v krásnom podtatranskom kraji. Milovníčka písaného slova, ku ktorému v školských časoch výdatne prispievala. Neskôr svoje práce ukladala do šuplíka, kým ju priatelia nepresvedčili, že jej tvorba má čo povedať i širšiemu okoliu. A tak v roku 2014 vyšla jej prvotina s názvom Kaleidoskop. Písanie je pre autorku nevyhnutnosťou. Ako sama hovorí, má malú hlavu na to veľké množstvo myšlienok a nápadov, ktoré sa v nej skrývajú. Pri mojom šťastí mi mohlo dôjsť, že tento rok začne na totálne hovno. A k tomu si nedávam žiadne šance zmeniť chod udalostí na... čo i len trochu únosnejšiu mieru. Akosi som to cítila i keď zjavne nie som Sibyla. (A ešte sa mi to aj rýmuje.) Takže, ako začať tento absurdný monológ? Možno je najvhodnejšia holá pravda, bez jediného cingrlátka, bez riasenky, či obočenky. Len taká... s holou riťou, bez príkras, neschovávajúca sa za nič. Skrátka mi preplo. Odpuste drahí čitatelia, ale toto nebol môj nápad. Som len pokusným zajačikom niekoho, kto si myslí, že ma spasí svojimi žvástami a z nosa vytiahnutými teóriami o schopnosti samouzdravenia človeka. Veľmi pohodlná metóda. Prečo sa mám uzdravovať sama, keď ma do stavu mentálneho žebráka dostali iní? Ja s tým predsa problém nemám, že som šibnutá. Máte ho vy? Prosím, riešte ho!

Svet je obrovským kaleidoskopom, v ktorom sme my, ľudia, farebnými sklíčkami. Počas celého života bojujeme s prekážkami, opakovanými vzletmi i pádmi a bojíme sa, či nás to alebo ono definitívne nezlomí. A vtedy našimi osudmi tam hore niekto zatočí, či zatrasie a my stretneme ľudí, ktorých by sme nestretli, naučíme sa nové veci, na ktoré by sme si predtým netrúfli a dostaneme nové šance… jednoducho vytvoríme nový životný obrazec. A možno krajší a farebnejší ako ten predchádzajúci. Stačí nestratiť nádej.Už sa vám niekedy stalo, že film, knižka, či poviedka skončili, no vy by ste radi vedeli, ako osudy hlavných hrdinov pokračujú ďalej? Ako napríklad naloží štyridsiatnička Karin po dlhých rokoch manželstva so svojou nedobrovoľnou slobodou? Čo si počne Henrieta s láskou k profesorovi? Aké manželstvo čaká na Grétku po šokujúcom telegrame, ktorý prichádza tesne pred svadbou? Akým spôsobom sa popasuje Jano s požiadavkami ženy, ktorá odišla? Ako sa zmení život vdovca Filipa po zoznámení sa s handicapovaným dievčaťom? Chcete o nich a iných postavách vedieť viac a dokonca i to, čo nasleduje po záverečnej bodke?V knižke Kaleidoskop sa dozviete všetko, pretože každá z hlavných postáv z jednotlivých poviedok sa objaví v ďalšej, či ďalších ako postava vedľajšia. Ich poprepletané osudy vás presvedčia o tom, že všetko so všetkým súvisí a nič nie je náhoda.