Karel Čapek strana 13 z 15

Narodil sa 9.1. 1890 v obci Malé Svatoňovice u Trutnova, v rodine lekára MUDr. Antonína Čapka, ktorý bol činný osvetovo aj politicky. Matka Božena Čapková zbierala slovesný folklór. Karel bol jeden zo siedmich detí. Jeho brat Josef vynikol ako jeden zo zakladateľov českého moderného maliarstva a tiež aj ako spisovateľ. Sestra Helena vydala tiež niekoľko prozaických kníh. Karel Čapek prežil detstvo v Podkrkonoší. Ešte v roku, keď sa narodil, sa rodina presťahovala do Úpice, kde 1895 až 1901 navštevoval obecnú školu a prvú triedu mešťanskej školy. Na gymnáziu študoval najprv v Hradci Králové, kde býval so svojou starou mamou, odkiaľ odišiel, keď mu údajne hrozilo vylúčenie pre účasť v študentskom krúžku, ktorý bol v podozrení zo sympatií k anarchizmu. Kvintu a sextu vychodil v Brne. Po tom, ako sa jeho rodičia presťahovali do Prahy, prestúpil sem na Akademické gymnázium. Debutoval básňami, ktoré uverejnil už ako tercián v časopise Neděle, pričom v rokoch 1908 – 11 publikoval prevažne práce napísané spolu s bratom Josefom. V rokoch 1909 – 15 študoval na filozofickej fakulte predovšetkým filozofiu, dejiny výtvarného umenia, estetiku, francúzsku, anglickú a nemeckú filológiu. Z jeho seminárnej práce neskôr vzišla kniha o pragmatizme. Svoje štúdium prerušil pobytom v Berlíne a Paríži. V Paríži býval s bratom Josefom, s ktorým tu rozpísal prvú verziu hry Loupežník. 1917 sa stal súkromným učiteľom syna kniežaťa Valanského. Potom pracoval v knižnici Národného múzea a neskôr ako redaktor Národních listú, ale tu dal výpoveď na protest proti prepusteniu Josefa Čapka a zároveň proti politickému protimasarykovskému smerovaniu novín. V roku 1921 nastúpili bratia Čapkovci do pražskej redakcie Lidových novin, kde Karel Čapek pôsobil až do svojej smrti. 1921 – 23 bol tiež dramaturg a režisér Vinohradského divadla. Pokúšal sa aj o filmové libretá ako Zlatý klíček alebo Rusalka. V tej dobe býva v malostranskom byte svojich rodičov a s bratom Josefom a jeho ženou. Rodičia ten čas bývali v Trenčianskych Tepliciach. Po matkinej smrti býval vo vlastnej dvojvile vo Vinohradoch s otcom a Josefom s manželkou. Po smrti otca s ním bývala aj herečka a spisovateľka O. Scheinpflugová, s ktorou sa v roku 1935 oženil.
Od začiatku 20. rokov veľa cestoval. Podnikol cesty do Talianska (1923, Italské listy), Anglicka (1924, Anglické listy), Španielska (1929, Výlet do Španěl), Holandska (1931, Obrázky z Holandska), Rakúska (1935), Dánska, Švédska a Ńórska (1936, Cesta na sever) a Francúzska (1937). Chodil na rôzne kongresy do Paríža, Ženevy a Budapešti. V tom čase mali jeho hry veľký ohlas. Osobne sa zoznámil s T. G. Masarykom, s ktorým sa od 1925 stýkal v súvislosti s bojom o záchranu československej demokracie v