Dominik Dán strana 12 z 13

Rok po nežnej revolúcii bolo v Našom Meste založené samostatné oddelenie vrážd, ale vraždilo sa aj dovtedy, aj za socíku, aj v prechodnom období roku 1990. Kriminalisti zápoliaci so starým "závratným" počtom vrážd, až päť ročne, si odrazu museli zvykať na prídel dvadsiatich, po niektoré roky až tridsiatich prípadov a s nárastom brutality, o akom sa im zatiaľ ani nesnívalo. Jednou z nich bola aj vražda mladého dievčaťa. Nebola dcérou žiadneho skorumpovaného politika, žiadneho multimiliónového otecka, nebola ničím zvláštna, iba taká obyčka. Ibaže ju jedného dňa našli pri jazere v lesoparku zavraždenú. Mladé a pekné dievča. Zaživa, teraz už nie. Niekto jej zviazal ruky za chrbtom vlastnými pančuchami, zaškrtil ju a možno aj znásilnil, ale to sa už zistiť nedalo. Telo sa už začalo rozkladať a všetky stopy zmizli. Krauz a jeho kumpáni začínajú od nuly, ako už veľakrát predtým a veľakrát potom. Niečo im ale predsa len ostalo, malá, takmer nepostrehnuteľná stopa, ktorú po sebe zanechala mucha. Uvidíme, či to bude stačiť na vyriešenie tejto záhady.

Ďalší brilantný triler populárneho Dominika Dána sa opäť opiera o skutočný príbeh z deväťdesiatych rokov. Profesor Puiskailer je odsúdený za vraždu manželky na trinásť rokov. Je internovaný na cele číslo 17 s tromi vrahmi. Riaditeľ väznice sa rozhodne využiť jeho vedomosti na prípravu syna na maturitnú skúšku. Za odmenu prevelí profesora z mangľovne do administratívy. Profesor začne z dlhej chvíle písať pamäti. K jeho zápiskom sa dostane detektív Krauz. Z textu pochopí, že na profesorovom odsúdení nie je niečo v poriadku. Poprosí priateľa Chosého o pomoc. Začne sa pátranie na vlastnú päsť.

Pri rekonštrukcii starého cintorína v centre Nášho Mesta vykopú robotníci truhlu s pozostatkami bývalého kostolníka z kostola svätej Barbory. Nešetrným zaobchádzaním sa truhla náhodou otvorí a chlapi zistia, že v lebke je zatlčený klinec. Na miesto záhadného nálezu privolajú začínajúceho detektíva z oddelenia vrážd Richarda Krauza a jeho staršieho kolegu Eduarda Burgera. Onedlho zistia, že o odhalenie skutočnej príčiny smrti nebohého kostolníka nemá záujem ani cirkev, ani vyššie miesta... Začnú rozmotávať klbko záhad zapadaných prachom a vôbec netušia, že sa nechtiac dostanú na stopu najväčšej záhady, akú kedy na oddelení vrážd riešili...

Oddelenie vrážd a smrť sú ako zamilovaná dvojica v parku, kráčajú vedno ruka v ruke vedľa seba a tvoria neoddeliteľnú jednotu. Zvykli si na seba, naučili sa rešpektovať jeden druhého a báť sa. Aj detektívi z oddelenia vrážd sa boja smrti a hoci si s ňou tykajú, jej návšteva ich dnes naozaj vyviedla z miery. Prišla a vzala si človeka až príliš blízkeho. A o dva dni prišla opäť, ale tentokrát to už nebolo osobné, bola to iba obyčajná práca. Manželka stavebného podnikateľa našla svojho manžela na chate s rozsekanou hlavou a prepichnutým hrudníkom. Dvojica nerozlučných detektívov z oddelenia vrážd Richard Krauz a Jozef Fischer zvaný Chosé musia zistiť, kto a prečo to urobil.

Richard Krauz a Jozef Fischer zvaný Chosé pracujú na oddelení vrážd v Našom Meste už veľmi dlho. Vyše dvadsaťpäť rokov sa snažia zmieriť so skutočnosťou, že medzi pojmy zákon, právo a spravodlivosť sa nie vždy dá vpísať znamienko rovná sa, ale skôr otáznik. Niekedy aj výkričník. Napriek všetkým prekážkam sa im občas podarí vylúštiť záhadu podrezanej a znásilnenej študentky alebo rozstrieľaného podnikateľa či utýraného chlapca, a vraha napokon vypátrajú a zatknú. Či si svoj čin aj odsedí, už nie je ich starosť, na to sú tu iní. Mocnejší. A práve oni občas dokážu skomplikovať život nielen dvojici detektívov, ale aj ich kolegom, a dokonca aj ich rodinám. Presne tak, ako v novom prípade, keď sa mocní tohto sveta rozhodnú zamiešať karty práve v piatok hodinu pred ukončením pracovnej doby. Všetci detektívi sa už vidia na zaslúženom odpočinku a plánujú si, ako strávia nadchádzajúci víkend s rodinami a milenkami. Ale ako vždy jeden mieni a druhý mení. Vražda je vražda, a ak sú do nej zapletení vysokopostavení ľudia z tých najvyšších miest a zavraždená je prominentná prostitútka, víkendové radovánky musia ísť bokom a začína sa vyšetrovanie. Ale prečo sa majú namočiť iba Krauz a Fischer? Kto nariadil, že nesmú s nikým spolupracovať a celé vyšetrovanie musí byť prísne utajené? A voľby hlavy štátu sú už o pár dní...

Po úspešnej prvotine Dominika Dána Popol všetkých zarovná prichádza jeho druhá kniha, v ktorej je napätie dávkované presne podľa receptu skúseného majstra. V príbehu sa autenticita opäť prelína s autorovou fikciou. Dvojica detektívov z oddelenia vrážd Richard Krauz a Jozef Fischer, zvaný Chosé, vyšetrujú nový prípad, beštiálnu vraždu študentky architektúry Moniky, ktorú vrah zaškrtil v jej izbe na poschodí rodičovského domu. Tak ako obyčajne, najväčším nepriateľom skúsených detektívov nie sú pištole protivníka ani úskoky zákerného vraha na úteku ale čas, ktorý neúprosne letí... avšak nie vždy zákonite vpred. Minulosť sa nedá vymazať... Udalosti z minulého roka prenasledujú Krauza, vystupujú do popredia a preplietajú sa so súčasnosťou ako farebné stuhy vo vlasoch nevinného dievčaťa. Kto ju zneuctil a zavraždil? Je smrť bossa, ktorého niekto zavraždí, závažnejšia než smrť mladej študentky? Kedy už skončia mafiánske vraždy v podsvetí mesta? Kto presvedčí prominentných rodičov zavraždenej a večne ufrflaného riaditeľa kriminálky, že chlapci z mordpartie robia čo môžu?

Detektívi Richard Krauz a Jozef Fischer vyšetrujú vraždu vplyvného riaditeľa konzorcia bánk. Našli ho v jeho pracovni s prestrelenou hlavou. Nie je jasné, ako vrah prekonal dômyselný zabezpečovací systém bankárovej vily a ako je možné, že na mieste činu nezanechal jedinú stopu. Prípad nenapreduje, pokým neznámy dobrodinec nepošle na Oddelenie vrážd záhadný balíček. Je v ňom videokazeta s nahrávkou bankárovej vraždy. Aj tvár muža, čo strieľa… A všetci ho dobre poznajú! Ale zatne sa a nechce prehovoriť, hoci vie, že mu hrozí najťažší trest. Je však muž z videokazety naozaj vrah? Prípad sa začína komplikovať a detektívi zisťujú, že nielen páchateľ je neistý, ale ani zavraždený nemusí byť ten, kto mal naozaj zomrieť…

Naozaj neobyčajný detektívny román! Napísal ho človek, čo do detailov pozná policajné prostredie, podsvetie i praktiky tajných služieb. Často je však ťažké rozlíšiť, kto je kto. Detektívi Krausz a Fischer z oddelenia vrážd v Meste sa pri vyšetrovaní smrti mafiána Malého Pavúka, pobočníka Miroslava Stehlíka alias Bossa, dostanú k magnetofónovej kazete, na ktorej sa nebohý Malý Pavúk dohaduje s neznámym mužom na nejakom únose. Neskôr za podozrivých okolností vybuchne auto policajta Róberta Eliáša. Ukazuje sa, že vedel niečo o spolupráci tajnej služby a mafie pri únose syna vysokého predstaviteľa Republiky... Keď do seba začínajú kusy skladačky zapadať, z Ministerstva príde rozkaz vyšetrovanie zastaviť. Autor tvrdí: " Všetky osoby, dej a miesto v tejto knihe sú vymyslené a akákoľvek podobnosť so skutočnými udalosťami je čisto náhodná... " A možno nie ! Autor knihy Dominik Dán / 1955 / sa dvadsať rokov zaoberá vyšetrovaním zločinu. Osobné kontakty s vrahmi, lupičmi, únoscami a inou " lepšou spoločnosťou " mu umožnili pochopiť nepísané zákony podsvetia. Z bohatých skúseností čerpá pri písaní mrazivo autentických detektívnych príbehov.

Dominik Dán sa opäť pohybuje na hranici medzi fikciou a skutočnosťou. Tretí román Beštia sa dohráva tesne po veľkých zmenách, presnejšie po nekrvavej revolúcii a amnestii v roku 1990, po ktorej sa na slobodu dostáva mnoho nenapraviteľných zločincov. Niektorí využijú pád železnej opony a opustia republiku. Za jedným z nich sa polovicou Európy tiahne krvavá stopa, ktorá sa však vracia domov. Skúsený recidivista po sebe necháva zversky zmasakrované a zneuctené telá žien, ale žiadne odtlačky prstov. Kriminalistom však prichádza na pomoc nová metóda – analýza DNA. Atraktivitu knihy zvyšujú aj zmeny perspektívy, striedavo sledujeme konanie vraha, Hlas, čo ho núti vraždiť, a snahu detektívov chytiť beštiu v ľudskej koži. Beštia časovo predchádza prvým dvom Dánovým románom Popol všetkých zarovná a Nehanebné neviniatko. Richard Krauz je v ňom začínajúcim detektívom, stretneme sa s bývalým eštebákom a budúcim siskárom Ivanom Canisom a v závere románu prichádza na Oddelenie vrážd aj Jozef „Chosé“ Fischer…

Od vraždy Cley Petresku ubehol presne rok. Opäť bolo leto, opäť boli prázdniny a ľudia sa tešili na dovolenky a zaslúžený oddych pri vode. Na oddelení vrážd sa nikto netešil a odniesť dovolenkový lístok šéfovi sa každý bál. Naozaj vtedy nebol vhodný čas na záhaľku, práce bolo vyše hlavy. Prišlo obdobie Beštie a muž vraždiaci staršie ženy priamo v ich bytoch ich zásoboval prídelom stále nových a nových prípadov. V jeho tieni sa pohyboval aj iný muž a nebyť toho, že pracovali v rovnakom období, a nebyť toho, že Ondrej-Beštia bol o niečo pracovitejší, bol by aj on zožal slávu najmasovejšieho vraha v histórii Nášho Mesta. Nezožal. Flákal sa a zostal druhý. No i keď zavraždil iba päť žien, aj tak napísal celkom pekný príbeh a chlapci zo starej vraždárskej partie o ňom rozprávali vždy, keď sa stretli na pive a nostalgicky spomínali na staré časy. Krauz nespomínal, Krauz zúril, lebo jemu šéf dovolenku podpísal, a tým sa to vlastne všetko začalo...

Jeden múdry človek, ale nebol to policajt, raz odhalil tajomstvo vraždy a z tajomstva sa razom stalo najstaršie kriminalistické pravidlo. Je jednoduché: vraždí sa buď pre peniaze, alebo kvôli ženám. Krauz a Fischer odrobili na oddelení vrážd pekných pár rokov a mohli iba prikývnuť, prax staré kriminalistické pravidlá poväčšinou potvrdzovala. Aj na jar roku 2003, keď našli zohavené telá mileneckej dvojice, vedeli už od začiatku, že motív dvojnásobnej vraždy bude buď v peňaženke mladého tiežpodnikateľa, alebo v nohavičkách jeho milenky. Aby sa dostali ďalej, museli rozplietať klbko udalostí spred roka, ale to im neprekážalo, lebo rozpletať klbká bola ich každodenná rutinná práca, len im nešlo do hlavy, čo za sviňu v ľudskej koži dokáže inému človeku prestreliť hlavu a potom aj telo... Nebol to pekný pohľad, keď ich našli, a smradu sa vyvalilo toľko, že aj požiarnici v maskách sa dusili a súdny lekár, uznávaný svetaskúsený rutinér, si po naozaj dlhej dobe úprimne vzdychol: ježišukriste. Ale inak to bol veľmi pekný a milý príbeh...

Detektív Oto Hanzel pochoval manželku a syn sa mu pred piatimi rokmi bez stopy stratil. So stratou dvoch najmilovanejších ľudí sa ťažko vyrovnával, no Krauz s kolegami z kancelárie stoštyridsaťjeden mu zachránili život a všetko nasvedčovalo tomu, že Oto už bude v poriadku. Lenže ako to už v živote býva, zdanie občas klame. Hanzelov syn sa nečakane vrátil domov a namiesto radosti prišli problémy – v podobe obrovského revolvera za pásom a neustálych klamstiev o tom, kde vlastne celý ten čas bol. Krauz a Chosé otcovi sľúbia, že mladého Ota postrážia a pomôžu mu. Vôbec netušia, do čoho sa kolegov syn zase zaplietol. Burger s Hanzelom majú plné ruky práce s vraždou vysokopostaveného štátneho úradníka a vyšetrujú tak obetavo, že obaja skončia v nemocnici vo veľmi vážnom stave. Ani Krauz a Chosé nemajú pri sledovaní mladého Ota veľa šťastia a musia hľadieť do očí smrti, ktorá je jednou z najbolestivejších. Skutočnosť, že pritom rozpletú rodinné tajomstvo staré vyše polstoročia ich vôbec neteší. Všetci sa nakoniec stretnú v jednej nemocnici, ale či aj všetci prežijú, nevedia ani lekári.

Matematický génius profesor Puskailer sa po dlhých rokoch väznenia konečne dočkal spravodlivosti a bol prepustený na slobodu. Nikto mu neveril, že nie je vrah, a, pravdu povediac, ani on sám na tom občas netrval. Mal šťastie, detektívi z oddelenia vrážd Richard Krauz a Jozef Fischer, zvaný Chosé, mu uverili a celý prípad vyriešili. Písal sa rok 1999. Vlastne sa iba začínal, a osud tak chcel, že po tvrdej drine detektívov nečakal zaslúžený odpočinok, ale už v deň prepustenia profesora z väznice začal sa nový prípad a nový príbeh, ktorý sa neočakávanou brutalitou a nechutnosťou vryl do pamäti každému policajtovi, čo bol nablízku. Celé sa to začalo tým, že sa bacharom z väznice, kde si Puskailer odpykával svoj trest, stratila kolegyňa...

Rok po vražde Bosa sa jeho kapitáni rozhodli rozdeliť si územie Nášho Mesta, pasovali sa do pozícií malých bosov a začali si závidieť a navzájom škodiť. Začala sa vojna v podsvetí, ale iba z toho jeden nevyžije, a tak voči majiteľom reštaurácií a kaviarní vo svojom teritóriu uplatňovali praktiky ďaleko presahujúce hranice zákona. Detektívom z oddelenia vrážd bola ich činnosť a astronomické zisky spočiatku záhadou. Muselo dôjsť k vražde na diskotéke vo vykričanom nočnom bare, aby sa im otvorili oči. Vraždu vyriešili, hoci sa im do vyšetrovania zaplietol smutný prípad jednej riaditeľky gymnázia. Navyše sa zbláznila Petra a rozhodla sa vydávať. Veľa zdanlivo nesúvisiacich vecí sa udialo v tom príjemnom slnečnom máji, ale stačilo iba počkať, urobiť pár základných previerok, vypočuť niekoľko svedkov a všetko do seba začalo pekne systematicky zapadať.

Partia vraždárov z Nášho Mesta je po dovolenkách opäť spolu. Šéf sa vrátil do práce opálený, usmiaty a plný energie. Farba mu ostala, no úsmev zamrzol na perách už na druhý deň. Maďarskí kolegovia našli v poli kúsok od štátnej hranice nahé zmasakrované telo mladej dievčiny. Pitva potvrdila, že pred smrťou bola opakovane brutálne znásilnená a vrah ju neľudsky mučil. O pomoc pri určení totožnosti neznámej mŕtvoly požiadali policajtov zo všetkých okolitých štátov, ale ako naschvál, jedinú poriadnu stopu našli iba Chosé s Krauzom. Pretože každý dobrý skutok musí byť po zásluhe potrestaný, šéf rozhodol, že nový prípad pridelí práve im. Médiá a verejnosť priebeh vyšetrovania pozorne sledujú, pretože s takou hrôzou sa ešte nikto nestretol, dokonca aj na oddelení vrážd je takýto masaker raritou. Oveľa väčšou než opustené batoľa, ktoré vyliezlo zo škatule od televízora iba tak pohodenej na chodníku a odplazilo sa pod kolesá prechádzajúceho autobusu. Ako tieto dva prípady súvisia a či sa chlapcom z oddelenia vrážd podarí chytiť vraha mladej študentky, zatiaľ nevie nikto.

Na začiatku svojej kariéry detektíva oddelenia vrážd bol Krauz vystavený tvrdej skúške. Jeho zmysel pre spravodlivosť bol konfrontovaný s vtedajším právnym systémom a s výkladom spravodlivosti podľa socialistických právnych noriem deformovaným mocenskými praktikami. Po skončení akcie Rusalka, keď sa svojvoľne rozhodol pomôcť manželkinej spolužiačke Dane nájsť svojho otca v cudzine, dostal na výber. Krauz sa rozhodol. Rozsekol svoj gordický uzol a rozhodol sa ostať na oddelení vrážd. Lenže to ani Burger a ani elév Krauz netušili, že ich o pár dní čaká prípad, ktorý preverí nielen ich odborné schopnosti, ale aj najdôležitejší princíp spolupráce detektívov – dôveru. Z detektíva Krauza sa stane podozrivý zo spáchania série vrážd mladých dievčat. Pomôcť mu môže iba kolega, ktorý mu aj napriek kontroverzným dôkazom ostane verný, a vrah – básnik, ktorý ukradnutými básňami manipuluje všetkým a všetkými.