József Demmel

Demmel József monográfija a Stúrral kapcsolatos szlovák történeti kánon empatikus újragondolására tesz kísérletet, új szempontok kiemelése és másfajta kérdések feltevése által egy merőben újszerű portrét rajzol meg róla. Megtudhatjuk a kötetből, hogy miképp lehetett döntő szerepe Kossuth Lajos nagybátyjának a szlovák irodalmi nyelv létrejöttében, hogy valóban felajánlotta-e Stúrnak Kossuth Lajos a barátságát, valamint a szlovákok és magyarok közti szövetség lehetőségét az 1847-es országgyűlés tá rgyalásai során, vagy hogy Stúr miként tudta befolyásolni az általa szerkesztett, csekély példányszámú, szlovák nyelvű újsággal Nagy-Britannia Magyarország-képét? De arra is választ kaphatunk, hogy mely magyar politikusok vettek szlovák nyelvleckéket Stúrtól, hogy valóban antialkoholista volt-e, és hogy miért zárkózott el nemcsak a házasságtól, hanem általában a férfi és nő közti viszonytól is?

Justh József (1809 1875) Turóc megyei alispán élettörténetén keresztül megismerhetjük azt a korabeli réteget, amelynek létezését mind a magyar, mind a szlovák történeti kánon elhallgatta: a szlovák anyanyelvű és részben szlovák kulturális identitású magyar nemesek számottevő csoportját. E rétegnek, amely még a dualizmus első évtizedeiben is a felső-magyarországi társadalmi valóság részét képezte, Justh egy tipikus alakja volt.

Domnievam sa, že Štúrov život a činnosť sú vynimočné a jedinečné nielen v slovenských, ale aj uhorských dejinách 19. storočia, navyše práve jemu najviac " prospeje", ak spochybníme a spresníme zjednodušenia, falošné a sploštené tvrdenia historickej pamäti. Kritické poznámky v knihe nie sú namierené proti Štúrovi, snažia sa len odhaliť zjednodušnia s ním spojeného historického kanónu. Spochybnenie kánonických prvkov ma síce prinútilo vyzdvihnúť jednotlivé tvrdenia historikov, ktorým oponujem, no aj v týchto prípadoch som sa snažil nekritizovať dielo daného autora, len ako na jav poukázať na kánonické korene jeho tvrdení ( nešetril som však ani spoštené tvrdenia maďarských historikov, čo písali o Štúrovi alebo jeho dobe). To, pravda, vonkoncom neznamená, že tento spoločensko - historický prístup a analýza sú dnes jedinou legitímnou interpretáciou Štúrovho životného diela, naopak, domnievam sa, že zostalo ešte veľa neexploatovaných interpretácií, nepoložených otázok a tém, ktoré treba opätovne spracovať. Som si istý, že v tejto knihe je viacero tvrdení, s ktorými - pre rozdielnosti slovenskej a maďarskej národnej pamäti - nebude súhlasiť väčšina slovenských čitateľov. Verím však, že napriek nesúhlasu aj v najchúlostivejších témach nájdu prijateľné, doteraz neznáme tvrdenie či argument - a v tom prípade moje snaženie nebolo márne.

Kniha maďarského historika Józsefa Demmela odkrýva doteraz málo známu alebo úplne neznámu kapitolu zo slovenských dejín - osudy slovenskej šľachty v 19. storočí, v storočí nabitom nacionalizmom a nacionálnymi konfliktmi. Na príklade hlavne Turčianskej župy a predovšetkým tamojších šľachtických rodín zachytáva prelomové obdobie , keď sa stavovská multietnická krajina mení na štát s dominantným a privilegovaným "moderným" maďarským národom, keď sa šľachta so slovenským materinským jazykom postupne transformuje na maďarskú šľachtu, a vysvetľuje príčiny, prečo sa tak stalo a prečo sa nestala súčasťou formujúceho sa moderného slovenského národa. Demmel s hlbokou znalosťou veci demonštruje, ako sa na regionálnej úrovni vyslovene "konštruuje" nové etnikum.

Kniha maďarského historika Józsefa Demmela odkrýva doteraz málo známu alebo úplne neznámu kapitolu zo slovenských dejín – osudy slovenskej šľachty v 19. storočí, v storočí nabitom nacionalizmom a nacionálnymi konfliktmi. Na príklade hlavne Turčianskej župy a predovšetkým tamojších šľachtických rodín zachytáva prelomové obdobie, keď sa stavovská multietnická krajina mení na štát s dominantným a privilegovaným „moderným“ maďarským národom, keď sa šľachta so slovenským materinským jazykom postupne transformuje na maďarskú šľachtu, a vysvetľuje príčiny, prečo sa tak stalo a prečo sa nestala súčasťou formujúceho sa moderného slovenského národa. Demmel s hlbokou znalosťou veci demonštruje, ako sa na regionálnej úrovni vyslovene „konštruuje“ nové etnikum. Na príklade životného príbehu necpalského Józsefa Justha sú predstavené všetky ľudské, politické, jazykové a spoločenské protirečenia tohto procesu. Ukazuje však aj zákulisie politického života na župnej úrovni, ktoré siahalo k predstaviteľom slovenských politických elít, k politickým špičkám až do Budapešti, ale aj do Zvolena k démonizovanému predstaviteľovi protislovenských útokov Bélovi Grünwaldovi. A keďže v strede Demmelovho záujmu bola Turčianska župa a Turčiansky Svätý Martin ako jej centrum, v úplne nových súvislostiach sa objavuje slovenská politika, vznik a vývoj Matice slovenskej a ďalších slovenských národných inštitúcií. Kniha tak prichádza nielen s novým a pútavým historickým príbehom, ale umožňuje aj netradičný a úplne nový pohľad na slovenské dejiny 19. storočia. Nielenže pochováva viaceré dlhodobo zaužívané stereotypy, ale prichádza s prevratnými poznatkami, ktoré nanovo vymedzujú slovensko-maďarské vzťahy a formulujú nové kontexty slovenského národného príbehu. Roman Holec

Domnievam sa, že Štúrov život a činnosť sú výnimočné a jedinečné nielen v slovenských, ale aj uhorských dejinách 19. storočia, navyše práve jemu najviac „prospeje“, ak spochybníme a spresníme zjednodušenia, falošné a sploštené tvrdenia historickej pamäti. Kritické poznámky v knihe nie sú namierené proti Štúrovi, snažia sa len odhaliť zjednodušenia s ním spojeného historického kánonu. Spochybnenie kánonických prvkov ma síce prinútilo vyzdvihnúť jednotlivé tvrdenia historikov, ktorým oponujem, no aj v týchto prípadoch som sa snažil nekritizovať dielo daného autora, len ako na jav poukázať na kánonické korene jeho tvrdení (nešetril som však ani sploštené tvrdenia maďarských historikov, čo písali o Štúrovi alebo jeho dobe). To, pravda, vonkoncom neznamená, že tento spoločensko-historický prístup a analýza sú dnes jedinou legitímnou interpretáciou Štúrovho životného diela, naopak, domnievam sa, že zostalo ešte veľa neexploatovaných interpretácií, nepoložených otázok a tém, ktoré treba opäť spracovať. Som si istý, že v tejto knihe je viacero tvrdení, s ktorými – pre rozdielnosti slovenskej a maďarskej národnej pamäti – nebude súhlasiť väčšina slovenských čitateľov. Verím však, že napriek nesúhlasu aj v najchúlostivejších témach nájdu prijateľné, doteraz neznáme tvrdenie či argument – a v tom prípade moje snaženie nebolo márne.

Domnievam sa, že Štúrov život a činnosť sú vynimočné a jedinečné nielen v slovenských, ale aj uhorských dejinách 19. storočia, navyše práve jemu najviac " prospeje", ak spochybníme a spresníme zjednodušenia, falošné a sploštené tvrdenia historickej pamäti. Kritické poznámky v knihe nie sú namierené proti Štúrovi, snažia sa len odhaliť zjednodušnia s ním spojeného historického kanónu. Spochybnenie kánonických prvkov ma síce prinútilo vyzdvihnúť jednotlivé tvrdenia historikov, ktorým oponujem, no aj v týchto prípadoch som sa snažil nekritizovať dielo daného autora, len ako na jav poukázať na kánonické korene jeho tvrdení ( nešetril som však ani spoštené tvrdenia maďarských historikov, čo písali o Štúrovi alebo jeho dobe). To, pravda, vonkoncom neznamená, že tento spoločensko - historický prístup a analýza sú dnes jedinou legitímnou interpretáciou Štúrovho životného diela, naopak, domnievam sa, že zostalo ešte veľa neexploatovaných interpretácií, nepoložených otázok a tém, ktoré treba opätovne spracovať. Som si istý, že v tejto knihe je viacero tvrdení, s ktorými - pre rozdielnosti slovenskej a maďarskej národnej pamäti - nebude súhlasiť väčšina slovenských čitateľov. Verím však, že napriek nesúhlasu aj v najchúlostivejších témach nájdu prijateľné, doteraz neznáme tvrdenie či argument - a v tom prípade moje snaženie nebolo márne.