Ľudovít Didi

Autentická kniha pestrých príbehov z rómskeho prostredia napísaná pôvabne insitným, rómskym variantom magického realizmu. Dej sa krúti okolo široko rozvetvenej rodiny Róma Ondráša, ktorá tvorí galériu typických postavičiek s neľahkými osudmi, kde sa viac hladuje než hoduje, viac špekuluje než pracuje, kde však nikdy nechýba zmysel pre humor a radosť zo života.

Po románe Príbehy svätené vetrom, v ktorom sa autor pokúsil o rómsku literárnu reflexiu, prichádza Ľudovít Didi s rukopisom novej prózy. A opäť pozoruhodnej. Dokonca ešte exkluzívnejšej, pretože s väčším dôrazom než prv sa sústredil na zachytenie rómskej identity. Na spôsob generačného románu v nej vyrozprával osud rómskej kováčskej rodiny v rokoch 1900 až 1915, pričom v skutočnosti jej časový rámec vyjadril bez konkrétnejších historických, a dokonca i sociálnych reálií. Stredobodom autorovho záujmu totiž nie je historický čas, ale autenticita Róma, jeho ľudský osud a jeho duchovný svet. Príbeh mladého Róma Silvestra sa prepletá s tradíciou rómskych paramisi - rozprávaní démonického charakteru. Obe tieto roviny sa navzájom prelínajú, obe sú nezvyčajne sugestívne, pretože autor je skvelý rozprávač so zmyslom pre rudimentárne prapodstaty rómskej existencie. V tomto zmysle je jeho kniha presvedčivou, autentickou výpoveďou o rómskom duchovne, je to svojrázna beletristická sociologická sonda do rómskeho fenoménu vôbec.

V románe ide o zachytenie života jedného človeka od narodenia až po smrť, teda v dlhom časovom rozpätí, za čias Rakúsko-uhorskej monarchie. Hlavným protagonistom je Róm Gejza. Podstatným prvkom deja je motív lásky medzi Gejzom a „gadžovkou“ Marikou, ktorej neprajú Marikini rodičia – vydajú dcéru za bohatého obchodníka a mlynára. Od tohto bodu sa odvíja strastiplná životná púť hlavného hrdinu, ktorý sa vďaka svojej šikovnosti a rôznorodým schopnostiam v živote nestratí - uplatní sa postupne ako muzikant, liečiteľ, mních, účinkuje v gašparkovom divadle i v cirkuse, okúsi muky duševnej choroby, aby sa po rokoch napokon predsa len vrátil k svojej dávnej láske, ktorá už môže byť naplnená.

Tardek uteká počas druhej svetovej vojny spolu s manželkou a malým synom z frontovej línie v Poľsku, pretože mu hrozí nebezpečenstvo. Usadí sa na Slovensku, kde prežije koniec vojny i nástup komunistického režimu. Pochopí, že ak sa chce mať dobre, musí sa prispôsobiť – stane sa nadšeným stúpencom komunistov i funkcionárom, ktorý má možnosť ovplyvňovať životy iných ľudí. Svoje svedomie zaťaží ťažkým, nikdy nepotrestaným zločinom a finančné prostriedky získava aj nepoctivým spôsobom.

Tardek uteká počas druhej svetovej vojny spolu s manželkou a malým synom z frontovej línie v Poľsku, pretože mu hrozí nebezpečenstvo. Usadí sa na Slovensku, kde prežije koniec vojny i nástup komunistického režimu. Pochopí, že ak sa chce mať dobre, musí sa prispôsobiť – stane sa nadšeným stúpencom komunistov i funkcionárom, ktorý má možnosť ovplyvňovať životy iných ľudí. Svoje svedomie zaťaží ťažkým, nikdy nepotrestaným zločinom a finančné prostriedky získava aj nepoctivým spôsobom.

Po románe Príbehy svätené vetrom, v ktorom sa autor pokúsil o rómsku literárnu reflexiu, prichádza Ľudovít Didi s rukopisom novej prózy. A opäť pozoruhodnej. Dokonca ešte exkluzívnejšej, pretože s väčším dôrazom než prv sa sústredil na zachytenie rómskej identity. Na spôsob generačného románu v nej vyrozprával osud rómskej kováčskej rodiny v rokoch 1900 až 1915, pričom v skutočnosti jej časový rámec vyjadril bez konkrétnejších historických, a dokonca i sociálnych reálií. Stredobodom autorovho záujmu totiž nie je historický čas, ale autenticita Róma, jeho ľudský osud a jeho duchovný svet. Príbeh mladého Róma Silvestra sa prepletá s tradíciou rómskych paramisi - rozprávaní démonického charakteru. Obe tieto roviny sa navzájom prelínajú, obe sú nezvyčajne sugestívne, pretože autor je skvelý rozprávač so zmyslom pre rudimentárne prapodstaty rómskej existencie. V tomto zmysle je jeho kniha presvedčivou, autentickou výpoveďou o rómskom duchovne, je to svojrázna beletristická sociologická sonda do rómskeho fenoménu vôbec.