Douglas Adams strana 2 z 8

Jeho rodičia sa rozišli, keď mal päť rokov. Matka bola zdravotná sestra a otec študent teológie. Matka ho vychovávala sama, a tak si už ako stredoškolák privyrábal ako ošetrovateľ v ústave pre duševne chorých, zametač kurínov aj ako asistent pri rӧntgene.. Na strednej škole mal vynikajúce hodnotenie z angličtiny (neskôr slúžil profesorom ako vzorový príklad žiaka), čo mu dopomohlo k štipendiu na štúdiá anglickej literatúry v Cambridgei.

Bol študentom - bohémom. Patril k hlavným aktérom divadelného diania na škole, ale bol aj dobrým a zábavným spoločníkom. Neil Gaiman, jeho spolupracovník a priateľ, si na spoločné študentské roky spomína ako na zbierku absurdných príhod a skúšku hraníc, kam až sa dá zájsť s provokatívnosťou v témach. Po jednom predstavení vysokoškolskej hry, ktorá sa hrala v divadelnom West Ende v Londýne, , sa Adams stretol s Grahamom Chapmanom, členom kultovej skupiny Monthy Python. Časom sa s Pytónmi skamarátil a občas spolu aj pracovali. Aj keď Adams vystupoval len v jednej epizóde TV seriálu Monty Pythonov Lietajúci cirkus, všeobecne bol považovaný za jedného z členov skupiny.

Jeho humorné fantasy si našlo veľký ohlas aj medzi ľuďmi, ktorí nie sú fanúšikmi fantasy a sci-fi. Veľkú popularitu si získal hlavne vďaka rozhlasovej hre stanice BBC The Hitchhiker`s guide to galaxy. Túto hru neskôr zhrnul do knihy The Hitchhiker`s guide to galaxy (1979). Bol natočený aj vydarený rovnomenný seriál, v ktorom je síce zobrazený iba základný príbeh, ale nápady, ktoré boli použité namiesto počítačových efektov, a gagy sú geniálne. V roku 2005 bol natočený aj rovnomenný film.

Niel Gaiman sa netajil obdivom k Adamsovi a dokonca napísal niekoľko kníh, ktoré sa vzťahovali k Stopárovmu sprievodcovi galaxiou. Adams ale za svoju najdôležitejšiu knihu nepovažoval Stopárového sprievodcu, ale knihu o ochrane ohrozených druhov Last Chance to see, na ktorú sa ale často zabúda.

Douglas Adams Zomrel 11. Mája 2001 na srdcový záchvat. Počas celého života mal rád rockovú hudbu a jeho dôvernými priateľmi boli členovia skupiny Pink Floyd. Na zádušnej omši po jeho pohrebe v roku 2001 zaspieval osobne David Gilmou skladbu „Wish You Were Here“.

Stopárov sprievodca galaxiou (orig.: The Hitchhiker's Guide to Galaxy, 1979) je prvý diel pentalógie (označovanej ako štvordielna trilógia s piatimi dielmi) Douglasa Adamsa.

Stopárov Sprievodca po Galaxii je veľmi pozoruhodná kniha, jedna z najpozoruhodnejších, ale rozhodne najúspešnejšia kniha akú kedy vydalo Mamutie Nakladateľstvo v Malom Medveďovi. Je úspešnejšia ako Nebeský radca gazdiniek, predávanejšia ako 53 zábaviek pri nulovej gravitácii a diskutovanejšia ako trilógia filozofických trhákov Oolona Colluphida: Kde urobil Pán Boh chybu, Výber najväčších Božích omylov a Čo je ten Pán Boh zač. Nahradila Galaktickú Encyklopédiu ako zdroj všetkého poznania len preto, lebo je o niečo lacnejšia ale hlavne preto, že má na obálke veľký vľúdny nápis ,,NEPREPADÁVAJTE PANIKE´´

Stopárov sprievodca po galaxii začína rozprávaním o Zemi. Alebo skôr o sprievodcovi samotnom. Sprievodca je galaktický bestseller, všade okrem planéty Zem. Ford Prefekt je redaktorom pre Sprievodcu vyslaný na Zem a je si úplne vedomý toho, že na neho Sprievodca zabudol. Jeho najlepším priateľom je pozemšťan Arthur Dent. Arthurov nudný život na Západnom vidieku Veľkej Británie sa zmení v jedno ráno, keď stavbári vtrhnú do jeho domu, pretože má byť zdemolovaný, aby tadeto mohol viesť obchvat diaľnice. Bojuje proti nim polihovaním pred buldozérom. Jeho priateľ Ford Perfect ho v podstate nasilu odtiahne do miestnej krčmy na tri veľké pivá. Ako zámienku použije vysvetlenie, že je z planéty neďaleko Betelgeuze, a tiež, že sa blíži koniec sveta, ktorý nastane asi o 12 minút neskôr. Koniec sveta skutočne prichádza v podobe čaty mimozemskej rasy Vogónov, ktorých stavebná čata príde zdemolovať planétu Zem kvôli výstavbe hyperpriestorovej dialnice. Arthur s Fordom práve včas dostanú na palubu jednej z vogónskych stavebných lodí, ktorá ich odvezie do hlbín vesmíru.

Po tom, čo len o chlp utiekli na jednu z Vogonských lodí ako stopári, a následne im bola predčítavaná Vogonská poézia (tretia najhoršia v známej galaxii), ako forma trestu za vplíženie sa na Vogonskú loď, Arthur a Ford sú vyhodení do otvoreného vesmíru. Jednu sekundu pred udusením sa stopom neočakávane dostanú na Srdce zo Zlata, loď, ktorá bola ukradnutá prezidentom Galaxie (vo vláde, o ktorej na Zemi nikto nepočul), menom Zaphod Beeblebrox, ktorý je náhodou Fordov bratranec z druhého kolena. Loď pilotuje Zaphod spolu s Trillian, ktorú Arthur raz stretol na párty, a je obsluhovaná klinicky depresívnym androidom Marvinom. Ford a Arthur sa dozvedia o Zaphodovom okamžitom záujme o loď: Nájdenie legendárnej stratenej planéty Magrathey, kde by sa mali stavať luxusné planéty. Keď tam dorazia, Arthur stretáva starého obyvateľa menom Slartibartfast, ktorý im prezradí, že nejakí bohatí klienti (ľuďom známi ako myši, ktoré sú 3-dimenzionálnou reprezentáciou hyper-inteligentných pan-dimenzionálnych stvorení, ktoré mali reprezentantov na Zemi, aby monitorovali ich výskum) prebudili Magratheancov z cryózy, na jednu poslednú prácu. Planétou, čo mali postaviť je Zem číslo 2, aby nahradila už zdemolovanú Zem číslo 1, ktorú Margratheanci postavili nie ako planétu, ale organický superpočítač, aby zistili Otázku, nie Odpoveď na Život, Vesmír a vôbec. Odpoveď je už myšiam známa. Ako Hlbina Myslenia povedala, Odpoveď je 42, ale to dáva zmysel iba ak je známa aj Otázka. Zem bola v skutočnosti zdemolovaná 5 minút predtým, ako mala byť vykalkulovaná Otázka.

(Zdroj wikipédia, foto: douglasadams.com)