Mária Ďuričková strana 2 z 5

Citlivá šiestačka Majka bojuje o svoje miesto na zemi. Nemá rada, keď jej hovoria Majka Tárajka, ona predsa vôbec netára... A už vôbec nevie vystáť, keď sa jej chlapci posmievajú pre chôdzu. Kač-kač-kačica, zahanbujú ju deti, no najviac ju zraňuje, že ju neakceptuje vlastná mama. Akoby jej bola iba na obtiaž, dokonca sa za Majku hanbí. Bráni jej tiež stretávať sa s jedinou kamarátkou, ktorú má. Vídajú sa v škole, no stretávať sa môžu len potajomky, alebo si píšu listy šifrovaným jazykom. Ešteže má svoju starkú, ktorá je pre ňu stelesnením dobra a ľudského tepla. Ona má pre Majku vždy pochopenie. Vo svojom vnútri veselá šiestačka zažíva trpký pocit vlastnej inakosti a neprijatia. Snaží sa pochopiť útrapy staršej sestry, ktorej rodičia vyhovoria potenciálneho ženícha, lebo chcú pre ňu „lepšiu partiu“. Majka prežíva romantické pocity ku chlapcovi zo susedstva, no zároveň „vie”, že si ju nikto nebude chcieť vziať, „keď je taká chybná…“. Dozvedá sa o životných ranách svojej starej mamy i o hlbokej strate svojej tety – maminej sestry, ktorá má pre ňu, na rozdiel od vlastnej matky, vždy milé slovo. Pohľad na vnútorné prežívanie mladého dievčaťa spred niekoľkých desiatok rokov až prekvapivo výstižne odzrkadľuje každodenné problémy dnešných detí a mládeže, ktorá síce vyrastá v modernom svete médií a sociálnych sietí, no vo svojom vnútri je rovnaká ako generácia či dve pred ňou. Rieši tie isté problémy „odeté rúchom svojej doby“. Kniha je prózou pre mládež s autobiografickými prvkami. Mária Ďuríčková v nej zhmotnila svoju túžbu knižne zaznamenať spomienky na svoje detstvo, na svoj rodný kraj. Ide o akýsi akt prináležitosti ku svojim koreňom. Hoci je prevažná časť jej tvorby pre deti fikciou, tu nám autorka umožňuje nahliadnuť do svojich detských liet. Spolu s ňou zažívame istú katarziu, prepracovanie a lepšie pochopenie toho, čo bolo – čias dávno minulých. Jazyk knihy verne odzrkadľuje obdobie autorkinho detstva, ako aj rázovitosť regiónu, z ktorého pochádzala. Dnešný detský čitateľ sa stretáva s reáliami, ktoré mu môžu byť miestami cudzie, no aj prostredníctvom tejto knihy pochopí, že je dôležité poznať svoju minulosť, aby sme mali na čom stavať budúcnosť. Kniha vyšla po prvýkrát už v roku 1965. Následne bola niekoľkokrát opätovne vydaná, pričom v roku 1986 bola samotnou autorkou decentne upravená. My vám prinášame práve toto vydanie, spolu s pôvodnými ilustráciami pani ilustrátorky – akademickej maliarky Jarmily Dicovej-Ondrejkovej, ktorá mnohým utkvela v pamäti najmä vďaka ilustráciám šlabikárov, no jej celoživotné dielo je impozantné. Vydaním knihy o Majke Tárajke by sme si chceli uctiť dielo nezabudnuteľnej spisovateľky Márie Ďuríčkovej, ktorá bola osudom ťažko skúšaná, no životnú silu nachádzala práve v detskom svete rozprávok, tvorbe pre deti. Poctou pani spisovateľke je aj úvodník venovaný jej životu a dielu, ako aj paralele medzi ňou samotnou a knižnou postavou Majky Tárajky. Príjemné chvíle pri knihe prajeme novým čitateľom a nostalgický návrat do minulosti všetkým tým, ktorí si na Majku Tárajku čo i len matne spomínajú.

Citlivá šiestačka Majka bojuje o svoje miesto na zemi. Nemá rada, keď jej hovoria Majka Tárajka, ona predsa vôbec netára... A už vôbec nevie vystáť, keď sa jej chlapci posmievajú pre chôdzu. Kač-kač-kačica, zahanbujú ju deti, no najviac ju zraňuje, že ju neakceptuje vlastná mama. Akoby jej bola iba na obtiaž, dokonca sa za Majku hanbí. Bráni jej tiež stretávať sa s jedinou kamarátkou, ktorú má. Vídajú sa v škole, no stretávať sa môžu len potajomky, alebo si píšu listy šifrovaným jazykom. Ešteže má svoju starkú, ktorá je pre ňu stelesnením dobra a ľudského tepla. Ona má pre Majku vždy pochopenie. Vo svojom vnútri veselá šiestačka zažíva trpký pocit vlastnej inakosti a neprijatia. Snaží sa pochopiť útrapy staršej sestry, ktorej rodičia vyhovoria potenciálneho ženícha, lebo chcú pre ňu „lepšiu partiu“. Majka prežíva romantické pocity ku chlapcovi zo susedstva, no zároveň „vie”, že si ju nikto nebude chcieť vziať, „keď je taká chybná…“. Dozvedá sa o životných ranách svojej starej mamy i o hlbokej strate svojej tety – maminej sestry, ktorá má pre ňu, na rozdiel od vlastnej matky, vždy milé slovo. Pohľad na vnútorné prežívanie mladého dievčaťa spred niekoľkých desiatok rokov až prekvapivo výstižne odzrkadľuje každodenné problémy dnešných detí a mládeže, ktorá síce vyrastá v modernom svete médií a sociálnych sietí, no vo svojom vnútri je rovnaká ako generácia či dve pred ňou. Rieši tie isté problémy „odeté rúchom svojej doby“. Kniha je prózou pre mládež s autobiografickými prvkami. Mária Ďuríčková v nej zhmotnila svoju túžbu knižne zaznamenať spomienky na svoje detstvo, na svoj rodný kraj. Ide o akýsi akt prináležitosti ku svojim koreňom. Hoci je prevažná časť jej tvorby pre deti fikciou, tu nám autorka umožňuje nahliadnuť do svojich detských liet. Spolu s ňou zažívame istú katarziu, prepracovanie a lepšie pochopenie toho, čo bolo – čias dávno minulých. Jazyk knihy verne odzrkadľuje obdobie autorkinho detstva, ako aj rázovitosť regiónu, z ktorého pochádzala. Dnešný detský čitateľ sa stretáva s reáliami, ktoré mu môžu byť miestami cudzie, no aj prostredníctvom tejto knihy pochopí, že je dôležité poznať svoju minulosť, aby sme mali na čom stavať budúcnosť. Kniha vyšla po prvýkrát už v roku 1965. Následne bola niekoľkokrát opätovne vydaná, pričom v roku 1986 bola samotnou autorkou decentne upravená. My vám prinášame práve toto vydanie, spolu s pôvodnými ilustráciami pani ilustrátorky – akademickej maliarky Jarmily Dicovej-Ondrejkovej, ktorá mnohým utkvela v pamäti najmä vďaka ilustráciám šlabikárov, no jej celoživotné dielo je impozantné. Vydaním knihy o Majke Tárajke by sme si chceli uctiť dielo nezabudnuteľnej spisovateľky Márie Ďuríčkovej, ktorá bola osudom ťažko skúšaná, no životnú silu nachádzala práve v detskom svete rozprávok, tvorbe pre deti. Poctou pani spisovateľke je aj úvodník venovaný jej životu a dielu, ako aj paralele medzi ňou samotnou a knižnou postavou Majky Tárajky. Príjemné chvíle pri knihe prajeme novým čitateľom a nostalgický návrat do minulosti všetkým tým, ktorí si na Majku Tárajku čo i len matne spomínajú.

Dvojičky Danka a Janka Botkové sú navlas rovnaké, a tak keď sa Janka pozrie do zrkadla, nie je si istá, či vidí seba alebo sestru Danku a keď sa Danka pozrie na Janku, nevie naisto, či vidí sestru alebo seba v zrkadle. Okrem toho sú ako ostatné deti a zo všetkého najradšej majú rozprávky. Ich veselé i poučné príbehy sú vďaka ilustráciám Boženy Plocháňovej ešte čarovnejšie. Kniha patrí k ozajstným slovenským „bestsellerom“, veď rok čo rok na nej odrastajú takmer všetci prví samostatní čitatelia.

Mária Ďuríčková vo svojich nádherných povestiach o Dunaji, Bratislave a jej okolí dokonale uplatnila svoje rozprávačské umenie a bohatú slovnú zásobu. Je to jej pocta Bratislave, ktorá bola už v minulosti európskym mestom, križovatkou ciest, kde sa stretali rozličné národy a kultúry. Kniha je svojím významom a posolstvom nadčasová a zároveň dnes výsostne aktuálna. Výber obsahuje 34 povestí a už len ich názvy sú veľavravné: Dunajská kráľovná, Dobrý duch rieky Dunaja, Mokrý Ďurko, Bratislavský čert, Biela pani Lucia, Rolandova studňa...

Známu ľudovú rozprávku v podaní Márie Ďuríčkovej O Jankovi Hraškovi, drobnom chlapčekovi, ktorý vynaliezavosťou a šikovnosťou prekabáti aj bohatého pána, originálne ilustroval Miroslav Hraško – najmladší z generácie slovenských insitných maliarov z okolia Kovačice v Srbsku. V jeho ilustráciách rezonuje slnečná rovinatá krajina plná slnka a žiarivých farieb. Rozprávku uzatvára veršované posolstvo Milana Rúfusa. Kniha je určená deťom od troch rokov. Ilustroval: Miroslav Hraško

S ľudovou pesničkou vyrastali generácie detí od malička. Aby sme na ňu nezabudli a bolo nám s ňou dobre aj dnes, zozbierali sme tie najkrajšie spievanky a hádanky. K pesničkám uvádzame aj noty, aby ste si mohli spolu s deťmi nielen zaspievať Tancuj, tancuj, vykrúcaj, vykrúcaj, len mi piecku, nezrúcaj, nezrúcaj..., ale aj zahrať, napríklad na flaute. Spievanky a hádanky s najznámejšími ľudovými pesničkami vychádzajú s pôvabnými ilustráciami Ľuby Končekovej-Veselej. Ilustrovala: Ľuba Končeková-Veselá

Najobľúbenejšia knižka pre deti - Čo si hračky rozprávali - od známej slovenskej spisovateľky Márie Ďuríčkovej a čarovné ilustrácie vytvorila akad. mal. Danica Pauličková. Hračky si navzájom rozprávajú napínavé príbehy, ktoré zažili vo svete ľudí. Je to vhodné čítanie pre malých čitateľov od 5-10 rokov, nakoľko má väčšie písmenká.

Výnimočné dielo spisovateľky, ktorá patrí k najväčším majstrom slovenskej povesťovej literatúry, približuje výberová kolekcia viac ako 40 tajuplných príbehov z dávnej minulosti našej vlasti. Dozviete sa, ako Bratislavu zachránil raz dunajský orol, inokedy rybár Zotmund, i to, prečo sa rytier Roland obracia a prečo Čierna pani chodí po Michalskej veži, spoznáte krutého Valdhera i čertov obraz na radnici, odhalíte tajomstvo Hradovej nad mestečkom Tisovec, zistíte, ako Turzo ukradol Benátčanom tajomstvo dobývania zlata, ako kráľ Matej predával koleso na zvolenskom jarmoku a cisár Jozef II. ukladal drevo v dechtickom kláštore, i mnoho ďalších nevšedných príbehov.

Dvojičky Danka a Janka Botkové sú navlas rovnaké, a tak keď sa Janka pozrie do zrkadla, nie je si istá, či vidí seba alebo sestru Danku a keď sa Danka pozrie na Janku, nevie naisto, či vidí sestru alebo seba v zrkadle. Okrem toho sú ako ostatné deti a zo všetkého najradšej majú rozprávky. Ich veselé i poučné príbehy sú vďaka ilustráciám Boženy Plocháňovej ešte čarovnejšie. Kniha patrí k ozajstným slovenským "bestsellerom", veď rok čo rok na nej odrastajú takmer všetci prví samostatní čitatelia.

Knižka zavedie najmenších čitateľov do jednej izbičky plnej hračiek... Ilustrovala Helena Zmatlíková.

Zlatou bránou – touto jedinečnou antológiou pokladov ľudovej slovesnosti – vchádzajú deti do zlatej brány materinskej reči. Sú tu ľudové rozprávky, pesničky, povedačky, hádanky, rečňovanky, príslovia a porekadlá a detské hry. Zozbierala ich a po celý život brúsila a cizelovala spisovateľka Mária Ďuríčková. S rovnakou láskou a majstrovstvom knižku ilustroval výnimočný umelec, maliar a ilustrátor Miroslav Cipár. Zlatá brána je klenotom každej rodinnej knižnice. Literárny kritik a historik Július Noge povedal o Zlatej bráne: „Slovesný folklór – piesne, povedačky, hádanky, prekáračky, rozprávky – to je zlatá brána do rodného jazyka. Kto neprejde v detstve a mladosti cez túto zlatú bránu, ostane v rodnej reči navždy cudzincom.“

Známe a obľúbené postavičky Danka a Janka sú na nepoznanie rovnaké sestričky dvojčence. Veľmi rady si vymýšľajú a v tejto malej knižke sa vyberú do rozprávky. A nie do jednej - vymyslia až dvanásť veselých rozprávok: O medveďovi Demetrovi, O Gevenduche, O človiečikovi z budíka, O sťahovavom vrabcovi... Je naozaj radosť stretnúť sa s takými milými postavičkami a vychutnať si pôvabné rozprávanie spisovateľky Márie Ďuríčkovej, ku ktorému neodmysliteľne patria ilustrácie Boženy Plocháňovej.

Známe a obľúbené postavičky Danka a Janka sú na nepoznanie rovnaké sestričky dvojčence. Veľmi rady si vymýšľajú a v tejto malej knižke sa vyberú do rozprávky. A nie do jednej - vymyslia až dvanásť veselých rozprávok: O medveďovi Demetrovi, O Gevenduche, O človiečikovi z budíka, O sťahovavom vrabcovi... Je naozaj radosť stretnúť sa s takými milými postavičkami a vychutnať si pôvabné rozprávanie spisovateľky Márie Ďuríčkovej, ku ktorému neodmysliteľne patria ilustrácie Boženy Plocháňovej.

Veselá a neobyčajná knižka o príhodách žiačika Jožka Mrkvičku a jeho zápasoch s pravopisom. Keď napísal do redakcie, všetci sa zabávali na jeho liste: V našej rodine sme štyria: ja, mvoj otec, Dunaj a Frída. Otec je veľmy dvoležití. Volá sa ako ja, ale račej je keď ho volajú pán majstr. Dunaj je ako mvoj brat ale je to pes. On má skvelí psí život: jedáva to čo ja, behať vje lepšie ako ja a keť dačo viparatí, vyharešia mňa. A do skoli nemusí chodiť, ani vibrané slová sa učiť... Ale potom nastali rozpaky: čo s tým? Niektorí vraveli: "Vydať, nech sa aj deti zabavia." Ale druhí boli proti: "Ani myslieť, veď by si žiaci ešte väčšmi pokazili písmo aj pravopis!" Kniha vyšla s pôvodným textom, s vynikajúcimi ilustráciami Miroslava Cipára.

Škola, akú deťom predstavila Mária Ďuríčková vo svojej knižke, je skutočne neobyčajná: vyberie sa po žiačika Vladka, lebo zabudol prísť do školy, alebo sa dokonca premení na autobus a vydá sa na výlet. V tejto zázračnej škole sa dokonca ukáže medveď, ale nie obyčajný, ale medveď v rukaviciach. Príde za smutným Tomášom, ktorý veľmi túži po kamarátovi. Chodia do nej aj neobyčajní žiaci, ako napríklad velikánsky Pavko Debnárik či kúzelníkova dcéra Zuzka. Nuž, v tejto zázračnej škole sa žiaci nenudia ani jediný deň. Krátkymi príbehmi sa Mária Ďuríčková prihovára menším deťom, ktoré práve objavujú svet písmen.