Boris Filan strana 4 z 4

Boris Filan je nielen vtipný rozprávač, ale i vynikajúci textár. Mnohé z jeho pesničkových textov už zľudoveli. Sestrička z Kramárov, Smrťka na pražskom orloji, Tanečnice z Lúčnice a mnohé iné piesne si pospevujú už najmenej dve generácie. Tvorba Borisa Filana v najlepšom slova zmysle napĺňa definíciu piesňového textu ako špecifického literárneho útvaru. Je pevne podriadená zákonom a mechanizmom tzv. hlavného prúdu modernej populárnej hudby, nepopiera jeho podstatu ani jeho obmedzenia, ale v rámci týchto obmedzení ho kvalitatívne inovuje a vnáša doň kultivovaný estetický poriadok.

Spisovateľ a cestovateľ Boris Filan sa síce pred časom rozhodol, že jeho Posledný TAM TAM (Ikar 2004) už bude naozaj posledný, ale napokon jeho rozprávačské srdce nevydržalo. Rozhodol sa, že sa predsa len podelí o nové zážitky zo svojich ciest najmä po Južnej Kórei, Thajsku, Japonsku, Červenom mori a Etiópii. Boris Filan vidí svojimi očami viac než bežný turista a dostane sa na miesta, kde sa hocikto neocitne, napríklad do kórejskej väznice, na krokodíliu farmu či pod hladinu Červeného mora. Vtipné postrehy, ale i uvažovanie zrelého muža nad príčinami a súvislosťami, ktoré hýbu osudmi ľudí, ale i národov, zaujmú, poučia, no najmä pobavia každého čitateľa.

Stráviť dovolenku na lodi v romantickom prostredí rumunskej delty Dunaja, to znie ako dobrý nápad. Stráviť ju v spoločnosti najlepšieho priateľa – čo viac si človek môže želať? Istotne by vás neodradilo, že sa nemôžete dovolať majiteľa príslušnej cestovnej kancelárie a že jeho sekretárka predpokladá, že by ste mali hovoriť plynule po rumunsky. Neodradilo to ani Borisa Filana, ktorý sa na takúto cestu vybral s manželkou Inge, Jožom Rážom a jeho manželkou Barborou. Že ich muž s podivuhodným menom Ioan Uram čakal na úplne inom letisku, než mal, to bol len začiatok strastiplnej púte. Že tento dobrý muž nevlastnil loď, na ktorej mal poskytovať svoje služby – aj to sa v Rumunsku môže stať. Ku koloritu krajiny a ľudí, ktorí tam žijú a pracujú, patrila aj archaická slovenčina z devätnásteho storočia, nevrlý kapitán lode, ktorá bola v skutočnosti skôr člnom, jeho malý syn-špión, neútulné penzióny a reštaurácie, v ktorých nevaria. Ale na druhej strane – našťastie – aj nádherná príroda, majestátn

Klimtov Bozk je román o veľkej láske, kruto poznačenej dobou, v ktorej sa odohráva. Je to veľký, krásne boľavý príbeh o tých, čo nedokážu odísť a nesmú zostať. O tých, ktorí musia byť spolu, aj keď sa nenávidia, aj o tých, ktorí sa napriek životnej láske musia rozísť. Je to príbeh o veku objavovania, prvých návštev Západu a oslnenia jeho zázrakmi. Rozprávanie o rodiacej sa rockovej hudbe, o basketbalovom priateľstve, o skvelých nových knihách a filmoch. Boris Filan rozpráva príbeh s typickým zmyslom pre prekvapujúci detail, s ironickým odstupom a miestami až s nečakaným humorom.

Do tretice nás autor zavedie do zaujímavých krajín, zoznámi nás so skvelými ľuďmi, vyrozpráva nám nevšedné príbehy svojím už tradičným, svojským humorom. A opäť nájdeme množstvo oddychovej zábavy i podnetných myšlienok.

Klimtův polibek je román o velké lásce, krutě poznamenané dobou, v níž se odehrává. Je to velký, krásně bolavý příběh o těch, kdo nedokážou odejít a nesmí zůstat. O těch, kteří musí být spolu, přestože se nenávidí, i o těch, kteří se musí i přes životní lásku rozejít. Je to příběh o věku objevování, prvních návštěv Západu a oslnění jeho zázraky. Vyprávění o rodící se rockové hudbě, o basketbalovém přátelství, o skvělých nových knihách a filmech. Boris Filan jej vypráví s typickým smyslem pro překvapující detail, s ironickým odstupem a místy až s nečekaným humorem.

Boris Filan: PO VTÁKOCH Vo svojej knižke Po vtákoch pokračuje Boris Filan v príbehoch a úvahách, ktoré čitatelia poznajú z Ľubošovej finty, Troch opíc, Zabíjačky a iných rozkoší. S veľkou zvedavosťou a chuťou skúma svet okolo seba, rozpráva prekvapujúce príbehy a hľadá siedmu stenu kocky. Mieša jablká s hruškami, zbiera neuveriteľné ľudské osudy a s rozkošou sa pozerá veciam pod sukňu. Zázrak byť ženou Láska s ôsmimi nohami Na nezdravie! Kukuričná pieseň lásky Dušičky opilcov Bože, vďaka za lyžičky, vidličky a nože! Múzeum nelásky Fotogróf Boris Filan: PO VTÁKOCH

Boris Filan, textár, prozaik a obľúbený rozprávač, autor, ktorý vie, ako na to. Jeho najnovšia knižka je tentoraz ukotvená výlučne doma a tvorí ju prúd krátkych prozaických útvarov, skĺbených do podoby akéhosi bratislavského panoptika. Pred našimi očami ožívajú známe aj menej známe bratislavské figúry i figúrky, ktoré v nás vedia vyvolať trpký úsmev, ale nás aj rozosmejú alebo chytia za srdce.

Táto kniha je zošitá zo zážitkov, predsudkov a spomienok Borisa Filana na Rusko. Opisuje, ako sa plavil s manželkou po Volge zo Samary do Moskvy, aj ako sa so synom Oliverom vybral za cárom Petrom Veľkým. Žiadna iná krajina sveta nie je taká veľká, krutá, nádherná, hnusná, bohatá, absurdná, ľudská ako Rusko. Nikde inde sa nedá tak úžasne piť, snívať a plakať ako tam. Vodka, duša, kaviár. Kremeľ a obchodný dom GUM, Lomonosova univerzita, Chrám Krista Spasiteľa, Vagaňkovský cintorín s hrobom Vladimíra Vysockého. Šachový klub štyroch koní vo Vasjukách, Gorkého Nižny Novgorod, Petrohrad cára Petra Veľkého, Ermitáž, zlaté vodotrysky. Labyrint sveta a raj srdca. Boris Filan sa túlal po tej veľkej krajine s basketbalistami, s kamarátmi, s manželkou, so synom. Najviac sa tam dozvedel o sebe. Rusko každého vyskúša z hlavných predmetov života. Z lásky, z trpezlivosti a z nenávisti.

Boris Filan o sebe hovorí, že je tulák, s ktorým si cesta robí, čo chce. Nečíta sprievodcov, oveľa viac ho zaujímajú obyčajní ľudia, pravdivejší a úprimnejší informátori o meste a jeho živote. V ďalšej cestopisnej knihe blúdi autor po Istanbule, Krakove, Sarajeve a Florencii. A takto tieto štyri mestá autor charakterizuje: Istanbul kradne srdcia, ale bohato vás za to odmení. Krakov ma schmatol, hodil medzi ľudí ako na tobogan a ja som sa nezvyčajne rozjarený dal unášať silou chvíle a žiarou spoločného pocitu sviatočnosti. Sarajevo vás zo svojho objatia len tak nepustí. Florencia nie je mesto, ale slnečná sústava, v ktorej obiehajú planéty okolo žiarivého slnka, ktoré sa volá Uffizi.

V knihe Ľubošova finta sú väčšinou príbehy z rozhlasovej Pálenice Borisa Filana. Teší ma, že mi v rozhlase celé roky poskytujú taký priestor. Keby som mal sám seba namaľovať, bol by to obraz stromu. Na jeho konáre by sadali vtáci neskutočných príhod a voňavých kníh. Celý život pozorujem, prežívam a čítam neuveriteľné vecí, ale tú naozajstnú radosť z nich cítim, až keď o nich niekomu porozprávam. Môže vám to potvrdiť práve Ľuboš, môj najdávnejší kamarát a sused. Ako chalan som k nim do bytu vbehol aspoň desaťkrát za deň. A hneď od dverí som zo seba sypal, čo úžasné som v ten deň videl, čítal a počul. Napríklad, čo povedala nášmu kuričovi jeho manželka, keď jej priniesol k MDŽ snežienky. Sú situácie, myšlienky a obrazy, ktoré ma oslnia ako stowatová žiarovka za slnečného dňa.

Čo si predstavíte pod názvom Zabíjačka a iné rozkoše? Plný stôl dobrôt? Zábavu, chute a vône? Boris Filan ich zasa namiešal neúrekom. Nedajú sa zjesť, ale ochutnať áno, aspoň prenesene. Rozprávanie o dokonalosti vajíčka, státí v radoch, strojopisovom prstoklade aj o džbáne, s ktorým sa chodí po pivo, až kým sa raz nerozbije. Akých je jeho sedem divov sveta? A čo by si zobral na opustený ostrov? Ak máte radi rozprávania Borisa Filana, opäť si prídete na svoje.