Dick Francis strana 12 z 17

Otec bol džokej a syn pokračoval v jeho šľapajach. Ešte predtým však narukoval k pozemným službám anglického letectva Royal Air Force (1940), čím vstúpil prvý raz do služieb kráľovnej. Neskôr sa stal pilotom. Lietal aj na stíhačkách, ale najviac času strávil v kokpite bombardérov. Počas svojej dvanásťročnej džokejskej kariéry vyhral vyše 350 dostihov a stal sa šampiónom profesionálnych jazdcov. V rokoch 1953 - 1957 jazdil aj pre kráľovnú matku. Práve vtedy sa zranil počas pretekov v liverpoolskom Aintree na favoritovi Devon Lochovi, majetku kráľovnej. Ešte 50 metrov pred cieľom viedol, potom sa koňovi podlomili nohy a dodnes nie je úplne jasné, prečo sa tak stalo. Po nehode vymenil Dick Francis konské sedlo za pero. Svoju prvú knihu, autobiografiu Šport kráľovien, vydal roku 1957, prvý detektívny román o päť rokov neskôr. Odvtedy písal jeden ročne s výnimkou roku 1998, keď vydal zbierku poviedok 13 jazdcov v cieli. Popritom, až do roku 1973, pracoval ako dostihový korešpondent London Sunday Express.
Spisovateľ bol vyše 53 rokov ženatý s Mary Margaret. Zomrela v roku 2000. Rok pred jej smrťou sa na trhu objavil Francisov neautorizovaný životopis, ktorý označil za skutočného autora jeho diel práve manželku. Vtedy akoby rezignoval a až do roku 2006 sa odmlčal. Román Koniec stávok však tieto špekulácie jednoznačne vyvrátil. Dick Francis, pre ktorého bola najobľúbenejšou knihou práve tá, ktorú dopísal, po sebe zanechal dvoch synov Felixa a Merricka, päť vnúčat a jedno pravnúča. Práve synovia mu vo svojom vyhlásení vzdali hold slovami: „Sme zničení zo straty nášho otca. Zároveň nás však teší, že sme synmi takého neobyčajného muža.“ Muža, ktorého za jeho služby celkom oprávnene ocenila kráľovská rodina Radom britského impéria.