Peter Gašparík strana 2 z 2

Peter Gašparík (1977) – po talianskom gymnáziu študoval na VŠMU filmovú réžiu, na PEVŠ Mediálne štúdiá a zároveň absolvoval štúdijné pobyty a stáže v Taliansku, Francúzsku a v USA. Debutoval básnickou zbierkou Kúsok môjho srdca (2000) s predslovom Blahoslava Hečka. Neskôr mu vyšla kniha Čo som (ne)urobil, (ne)urobil som, ktorá je mixom poézie a prózy.

V roku 2017 publikoval prvý prípad Kornela Karoviča, investifatívneho fotografa, pod názvom Šelmy a hyeny (knihu napísal pod pseudonymom Peter Tigrov), preložený aj do češtiny. Potom mu vyšlo knižne päť ďalších krimirománov s Kornelom Karovičom Smrť na Zlatých, Smrť v Štiavnici, Smrť v kostole, Smrť v Tatrách, Smrť v Gemeri a ďalšie sú v príprave.

Okrem krimi píše Peter Gašparík aj umeleckú prózu. Román Ružová vila (2023) je autobiogracko-faktografický román s prvkami beletrie, ktorý sa venuje osudom jeho rodiny z matkinej strany v priebehu dvadsiateho storočia.

Gašparík sa tiež venuje aj réžii. Natočil celovečerné dokumenty Tereza – Náboj lásky (2019) o vzťahu matky k postihnutej dcére, Stopy – Boje v Banskej Štiavnici (2023) o hľadaní starého otca - odbojára a politika.

Venoval sa i pekladom (Nestíham alebo ťažký život štátnej úradníčky (2013) – spolu s Terezou Gašparíkovou, Svet zázračných živočíchov (2015) a tiež podnikal.