Sigrid-Maria Grössing strana 2 z 2

Krásna, tajomná, ale aj nešťastná Sisi, rakúska cisárovná Alžbeta (1837 1898), je témou knihy známej historičky Sigrid-Maria Grössingovej. Tentoraz sa autorka zamerala na vzťah Alžbety k mužom, ktorí zohrali v živote Sisi dôležitú úlohu. Bol to pre dovšetkým nekonvenčný otec bavorský vojvoda Max, ktorý jej dožičil voľnosť a netradičnú výchovu. Cez jeho portrét si môžeme utvoriť aj obraz o atmosfére a vzťahoch v rodičovskom dome. Ďalším jej blízkym mužom bol vzdialený bratranec, neskorší bav orský kráľ Ľudovít II. Autorka približuje čitateľovi aj rozpoloženie mladučkej Sisi ako nevesty povahovo celkom odlišného cisára Františka Jozefa, ktorého pri prvom stretnutí očarila a celý život ju zbožňoval, hoci jej city k večne zaneprázdnenému ma nželovi čoskoro ochladli. Mladá žena sa v cisárskom sídle Hofburg cítila uväznená, chýbala jej voľnosť, akú jej poskytovalo rodičovské vidiecke sídlo, a preto neskôr veľa cestovala, aby unikla prísnemu dvorskému ceremoniálu a oficiálnym povinnostiam. Odmalička výborne jazdila na koni a to ju zblížilo s kapitánom Bayom Middletonom, ktorý ju sprevádzal na poľovačkách v Írsku. Ďalším obdivovateľom cisárovnej bol gróf Július Andráši, neskorší uhorský ministerský predseda. Záver tvorí psychogram Luig iho Lucheniho, vraha Alžbety, ktorý ukončil jej nepokojný život a zároveň prispel k vytvoreniu dodnes živého, fascinujúceho mýtu o krásnej Sisi.

Početným a mnohorakým tragédiám, ku ktorým prišlo v dlhej histórii Habsburgovcov, sa sotva dalo zabrániť. Pritom niektoré životné osudy možno vyzerajú z dnešného pohľadu tragickejšie, než ako ich pociťovali v danom čase a za vtedajších okolností tí, ktorých sa týkali. Výchova a vedomie slobody sa v priebehu času zásadne zmenili. Ľudia rozdielneho veku, ktorí sa sobášili, a pritom sa predtým nikdy v živote nevideli, vnímali svoj osud pravdepodobne ináč, ako ho pociťujeme dnes my. Kniha Tragédie v habsburskom rode sa snaží čitateľovi priblížiť životné cesty a tragický osud Márie Antoinetty, najmladšej dcéry Márie Terézie, Maximiliána Mexického, Leopoldíny Brazílskej, geniálnej dcéry cisára Františka I., ako aj osud posledného a nešťastného habsburského cisára Karola I.

Osobnost císařovny Alžběty a její osud nás dodnes okouzlují. Vyrůstala v Bavorsku, v šestnácti letech se přistěhovala k císařskému dvoru do Vídně a její do té doby svobodný a veselý život se dramaticky proměnil. Ve své rodině nacházela důležité opory a průvodce na cestě životem, ale i protivníky. Tato kniha je věnována převážně Sisiným sourozencům Louisovi, Heleně, Marii a Žofii Charlottě i jejím dětem Gisele, Rudolfovi a Marii Valérii, dočteme se o císařovniných bavorských příbuzných Ludvíkovi I. a Ludvíkovi II., ale také o její nenáviděné tchyni Žofii. Otevře se nám nový pohled na jednu z nejslavnějších žen 19. století.

Osobnost Napoleona nás dodnes přitahuje a fascinuje. Pro někoho to byl velký stratég a vojevůdce, pro jiného muž, který hodně lidí přivedl na smrt. Jeho veřejný život a činy zkoumali mnozí historikové, ale o jeho soukromí toho víme méně. A přitom Napoleonův milostný život byl poznamenán mnoha aférami - krátkými a bouřlivými, ale i intenzivními a dlouhotrvajícími. V této knize autorka osvětluje mnohá Napoleonova milostná dobrodružství, detailně nám přibližuje vztahy k jeho četným milenkám, mezi nimiž byly mj. herečky, nejznámější operní pěvkyně tehdejší doby, mladá polská šlechtična, i vztah k jeho dvěma ženám -- Joséphine Beauharnaisové, kterou neučinil jen svou milenkou, nýbrž i zákonitou manželkou, a Marii Luise, jíž obětoval své životní štěstí.

Habsburgovci patria k najstarším panovníckym rodom na svete. Za sedem storočí svojho panovania dali svetu mnoho významných osobností: cisárov, kráľov, miestodržiteľov a vojvodcov, mužov i ženy, ktorí ovplyvnili osudy veľkých aj malých národov. V dobrom či menej dobrom vošli do dejín a stali sa z nich zapadnuté historické postavy sprevádzané suchými údajmi. Autorka tejto knihy sa na základe rozsiahleho a dôkladného štúdia historických dokumentov, denníkov, korešpondencie a pamätí pokúsila týmto postavám pridať rozhodujúci rozmer – ľudský. Habsburgovci neboli len vládcami, ale ľuďmi z mäsa a krvi, ktorí milovali, ženili sa, boli manželmi a rodičmi, zaujímali sa o umenie, alchýmiu, prírodné vedy či literatúru. Neraz bolo najväčšou prekážkou ich šťastia to, že prišli na svet ako prvorodení a chtiac-nechtiac museli nastúpiť na trón, kde im dvorná etiketa zväzovala krídla a potláčala tvorivé schopnosti. Tak to bolo s Fridrichom III., so slávnym Rudolfom II. a ďalšími. Je iróniou osudu, že

Cisár Maximilián I. (1459 – 1519) vládol na prahu novoveku. Pestrý, nebojácny život tohto panovníka fascinuje ľudí aj v súčasnosti. Maximilián bol obľúbený cisár, ktorý sa rád stretával s ľuďmi. Svoju popularitu si vedel majstrovsky znásobiť propagandou, čo bolo v tých časoch pre iné panovnícke rody nezvyčajné. Maximiliána dodnes považujú za najobľúbenejšieho panovníka z habsburského rodu. Inteligentný, optimistický vládca plný fantázie musel ustavične bojovať so svojimi protivníkmi. Maximilián bol sám literát a s nadšením podporoval vedcov a umelcov. Svojou veľkou ríšskou reformou vytvoril základy rakúskej administratívy, ktoré sa uchovali až podnes.